Dôvera u Terezie z Lisieux

„Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.“ (Hebr 4, 16)

Keď sa vysloví slovo dôvera, pripomenie sa mi obraz malého dieťaťa, ktoré sa prechádza so svojou mamou po námestí. Predstavte si tento obraz: Vidíte,  ako asi jedenapolročné dieťa dupoce svojimi krátkymi nožičkami, len aby sa vymanilo z rúk svojej mamy, lebo chce samo kráčať po námestí. Všade okolo sú ľudia, ktorí sledujú toto divadielko a čakajú, čo sa bude diať. Mama, vyčerpaná neustálym krikom dieťaťa, nemá už na výber a púšťa ho. Nech si ide. Dôležité je všimnúť si ešte jednu vec, ktorú si možno vzdialení diváci nepovšimli, totiž že mama neustále, aj keď sa dieťa ako-tak rozbehlo, drží nad ním ochrannú ruku. Aj dieťa, hoci chce samo ísť,  cíti sa napriek svojej ješitnosti bezpečnejšie, keď sa drží aspoň jedného prsta maminej ruky.

Svätý František Saleský pobáda Filoteu k dôvere, aby ako malé dieťa s dôverou prosila Boha o svetlo a silu. Dospieť k dôvere si vyžaduje veľký duchovný boj, ktorý musí človek viesť sám so sebou, s inými ľuďmi, so svojimi slabosťami. S dôverou je spojená aj odvaha kráčať po ceste, vystupovať na končiare dokonalosti.

Už sme si povedali niečo o pokore a chudobe ducha. Nestačí však, aby sme v sebe uznali svoju slabosť, to, že sme malí, úbohí a biedni. Nestačí len priznať si túto skutočnosť. Dôležitejšie je stotožniť sa s touto skutočnosťou, zamilovať si ju. V našom živote však musíme počítať s pomocou, ktorá nám pomáha na ceste k dokonalosti. Dieťa sa vo svojej nedokonalosti, vo svojej chudobe utieka k otcovi, aby mu pomohol. Ak si toto všetko Božie dieťa uvedomuje, vrhá sa do náručia, lebo vie, že Otec alebo mama mu pomôžu. Boh prichádza na pomoc človeku ako k bezbrannému dieťaťu.

Malá cesta sv. Terezky má dva dôležité body: na jednej strane je to uvedomenie si svojej nedokonalosti a na dru­hej strane úplná dôvera v Boha. Ak chceme hovoriť o dôvere, musíme si v prvom rade uvedomiť, že naša dôvera k Bohu musí byť zdravá. Stretávame sa s ľuďmi, ktorí majú zaužívané frázy: Nejako bolo, nejako bude. To je mylné. Keby sa tak správalo to malé dieťa, ktoré sme spomínali na začiatku, asi by sme museli volať sanitku, lebo by bolo celé dobité. Dôverovať Bohu znamená byť malý a pokorný. Tak to bolo aj v prípade vyvoleného národa. Raz šomral, inokedy prosil Boha o pomoc, inokedy sa chválil, aký je Boh dobrý.

Dospieť k dôvere, k absolútnej dôvere v Boha v živote človeka si vyžaduje prejsť cestou mnohých pádov a neustálych vstávaní. Aj keď sa zdá, že Boha nevidíme, tak ako ho nevideli Židia, keď utekali z Egypta, a predsa Boh bol v mraku a vo svetle, ktorý im osvetľoval cestu, takisto je aj pri nás.

Sv. Terezka nás učí pozerať sa na krásne tajomstvo vtelenia. Naša dôvera v Boha musí byť zdravá. Ak má byť dôvera zdravá, musí byť spojená s pokorou. Ide predovšetkým o dôveru v nekonečné milosrdenstvo Boha. Vyvolený izraelský národ to nazýval “rahamim”. Toto slovo znamená nielen “odpustiť”, ale znamená tiež lásku, dobrotu a cit­livosť.  Terezka prežívala opravdivý obraz Boha: jeho milosrdnú a jemnú lásku, ktorou miluje biedne stvorenie a ktorou ho vedie ku spáse; prežívala však aj jeho nekonečnú moc. Veľmi hlboko pre­žívala 23. žalm: „Pán je môj pastier, nič mi nebude chýbať. On mi dovolí ležať na zelených pastvinách; ničoho sa nebojím, le­bo Pán je so mnou.“ Veľmi často tiež opakuje krásnu časť zo Sv. Písma, fragment z Izaiáša (66,13): „Ako matka, ktorá sa stará o svoje dieťa, nosí ho vo svojom srdci, tak ja nosím Teba.“

Raz povedala svojej predstavenej, že ju nič neteší tak veľmi ako tie­to slová: Boh je ako matka, ktorá sa stará o svoje dieťa. Bola priam zamilovaná do týchto slov. Tieto slová jej vždy pomohli, ak mala nejaké problémy; vždy sa k nim vracala. Aj my by sme mali mať takéto svoje sväté slová, vďaka ktorým by sme sa mohli posil­niť, uzdraviť, ktoré by nás potešili a posilňovali našu dušu. Keď si smutný alebo zarmútený, vráť sa k týmto slovám a pocítiš, že je v nich sila, ktorá uzdravuje.

Terézia veľmi skoro porozumela pravdu, že Boh je nekonečne milosrdný. Odhalenie milosrdnej tváre Otca jej pomohlo, aby sa pozerala na Boha aj cez iné dokonalosti. Vo svetle Milosrdného Boha ju poznanie ostatných Božích vlastností napĺňalo radosťou a veľkou dôverou. Odhalila Boha ako Boha, ktorý je spravodlivý, a pretože je spravodlivý, je aj plný ľútosti a plný sladkosti, pomalý do hnevu a bohatý na milosrdenstvo. Kráčať po ceste dôvery znamená podľa Terézie bezhranične dôverovať. Prečítajme si slová samej Terézie, ktorá sa prirovnáva k malému vtáčikovi  (porov. sv. Terézia z Lisieux: Súborné dielo. 1. zv. Príbeh mojej duše. Bratislava, Lúč 1997, s. 233).

V prednáške o pokore sme spomínali, že Terézia je zástancom myšlienky neznechutiť sa na ceste k Bohu. Tak isto je to aj v prípade jej bezhraničnej dôvery. Sama povedala, že jej cesta je „cesta lásky a dôvery“, dôvery v Boha, ktorý je nadovšetko milujúci Otec a je sám Milosrdenstvo. Terézia je presvedčená, že duša, ktorá je pokorná a dúfajúca, musí dosiahnuť svätosť. Dokonca ani hriech jej nemôže zabrániť v tom, aby sa nestala svätou. Podľa nej ťažký hriech, a dokonca aj iné hriechy, nám nemôžu stáť v ceste dôvery.[1]Vo svojom rukopise píše:

„Cítim, že aj keby som mala na svedomí všetky hriechy, ktorých sa možno dopustiť, so skrúšeným srdcom by som sa vrhla do Ježišovho náručia, lebo viem, ako veľmi miluje márnotratného syna, ktorý sa k Nemu vracia. Nie preto, že Pán Boh vo svojom prozreteľnom milosrdenstve uchránil moju dušu pred smrteľným hriechom, nie preto sa k Nemu povznášam v dôvere a láske“.(Rkp. C, 37r; sv. Terézia z Lisieux: Súborné dielo. Príbeh mojej duše. 1. zv. Lúč 1977, s. 289)

Je veľmi dôležité, aby sme vedeli prežívať vlastnú slabosť a nemohúcnosť. Veľmi často ju totiž nechceme prijať, na­opak, chceme byť silní. Terezka nás učí, že treba rozoznať a spoznať vlastnú slabosť a nemohúcnosť, lebo už v tomto akte vstupujeme na opravdivú cestu duchovného vývoja. Pamätajme na to, že v slabosti, tam, kde máme naše slabé a temné stránky, kde sa cítime najslabší, kde sme najnedokonalejší, práve tam čaká na nás Boh. On nečaká tam, kde je sila. A duchovný rozvoj, to je cesta, ktorá vedie cez slabosť človeka. Pán povedal sv. Pavlovi, že v slabosti sa zdokonalí jeho sila.

To je istota duchovnej cesty sv. Terézie: Moja sla­bosť nie je mojou prehrou, porážkou, pádom, ale moja slabosť priťahu­je Pána. Musím si zamilovať svoju slabosť, prijať ju. Nie preto, že som svätý, dokonalý alebo dobrý, môžem hovoriť s Bohom, stret­núť sa s Ním, ale iba preto, že som hriešny, špinavý, nečistý, lebo Boh ma tým väčšmi miluje. Treba si teda uvedomiť, že naša slabosť, naša minulosť, to, čo nás zaťažuje, nie je prekážkou stretnúť sa s Bohom. Veď práve preto, že som špinavý, že si uvedomujem, aký som hriešnik, Boh prichádza ku mne so svo­jím milosrdenstvom a chce ma uzdraviť, chce mi ukázať, že je dob­rým Otcom. Dôležité je nedať sa znechutiť a nestratiť dôveru, keď sa náš duchovný život nerozvíja tak, ako by sme chceli. Znechutenie je samoľúbosťou, mojou vlastnou láskou, nepoznaním seba; chýba nám ochota prijať svoju malosť a úbohosť. Naše zaoberanie sa sebou v nás „vysušuje lásku“, ako hovorí Terézia. Moje znechutenie z mojich pádov mi škodí viac, ako uvedomenie si, že padám z vlastnej úbohosti a slabosti. Terézia si do svojho denníka pred 1. sv. prijímaním zapísala: „Nenechám sa znechutiť.“

Boh zabúda na naše hriechy, na našu neveru. Ako hovorí Terézia: „Bude nás milovať ešte viac ako pred naším pádom.“

Terézia nám zanechala posolstvo o bezhraničnej dôvere v milosrdného Boha.

„Akákoľvek by bola naša úbohosť, akokoľvek biednejšie by sa nám zdali naše skutky a pády, nemôžeme prestať dôverovať, že prídeme do cieľa. Prijmime skutočnosť, že budeme vždy nedokonalí, hoci by sme nimi mali byť až do konca nášho života. Boh vidí našu lásku a dôveru, ale aj našu dobrú vôľu.“Terézia dokonca niekoľko mesiacov pred svojou smrťou napísala svojmu duchovnému bratovi:

 

„… Boh vám nedal za sestru veľkú dušu, ale maličkú a veľmi nedokonalú… Viem, že ten, kto dostal viac, musí viac milovať, a tak sa usilujem, aby môj život bol aktom lásky, a už ma netrápi, že som malá duša, naopak, radujem sa z toho. Preto sa opovažujem dúfať, že moje vyhnanstvo bude krátke, ale nie preto, že som pripravená; cítim, že by som taká nikdy nebola, ak by ma Pán sám nepremenil. On to môže urobiť v okamihu. Po všetkých tých milostiach, ktorými ma zahrnul, očakávam ešte milosť jeho nekonečného milosrdenstva.“

           A najdôležitejšou vecou je nadobudnúť dokonalosť vo chvíli, ktorú nám určil Boh. On to môže urobiť v jednom okamihu, hoci aj na konci života.[2]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

[1]Porov.: „Aby lepiej poznać św. Teresę z Lisieux. Kraków 1999, s. 100- 104.

[2]Tamže, s. 112.

KRÍŽ VEDIE Z PRÍTMIA DO SVETLA

Edita Steinová spájala vo svojom viac než 50-ročnom živote veci na prvý pohľad nezlučiteľné. Židovskú krv a hrdosť s príslušnosťou k nemeckému národu. Záujem a štúdium výsostne teoretických vied (filozofie) s obetavou frontovou pomocou raneným vojakom. Život v klauzúrnom kláštore s vedeckou činnosťou. Ale najmä dokázala po období straty viery v Boha uskutočniť spojenie svojho života s Kristovým životom skrze puto, ktorým je kríž. 

Prešla cestu od zvykovo preţívaného tradičného židovstva, cez fascináciu fenomenológiou, po stretnutie sa s vierou, ktorá postupne jej v živote svietila a prežiarila všetko. V centre tohto svetla bol Kristus na kríži, ktorý priťahuje, vysvetľuje, ale aj oslepuje. Medzníkom v jej živote bola jej po- zemská rozlúčka s blízkym priateľom Adolfom, keď práve spôsob prijatia tejto bolestnej udalosti jeho manţelkou ju nasmerovala bližšie ku stretnutiu s Kristom. 

Onedlho sa stretla s krížom v podobe neprijatia od vlastnej matky, keď sa rozhodla dať sa pokrstiť. Ešte smelšie odhodlanie vstúpiť za múry kláštora odsúvala tak dlho, ako sa len dalo. Kríž objala aj vtedy, keď pred ňou, kvôli jej pôvodu, zamykali dvere univerzity a nedovolili jej habilitovať sa. Začiatok života v rehoľnej komunite s dôrazom na poslušnosť a pokoru vie- dol túto zrelú ženu, rokmi zvyknutú na samostatnosť, ku konštatovaniu, že „je dokonca ľahšie dať sa s Kristom pribiť na kríž, než sa s ním stať malým dieťaťom“. 

V tých mnohých chvíľach, keď zažívame, že ľudia sa o nás už nezaují- majú, ba dokonca aj Boh na nás akoby už zabudol, v tých chvíľach kríža opustenosti, Terézia verila i dúfala a dodávala si odvahu slovami: „viem, že ma ́Niekto ́ drží a preto som pokojná a v bezpečí“. Postupne sa stotožňova- la so skutočnosťou, že kríž a noc viery znamenajú nepochopenie aj seba sa- mého, pocit opustenosti a vnútornej prázdnoty otázky o zmysle života a kaž- dodenného úsilia. 
Mohla si zamilovať tento kríž, alebo žiť vo vedomí, že sa odťahuje od toho, ktorý kríž neodmietol, od Krista. 

Nakoniec sama vstúpila do dejín spásy, keď nasadla na vlak, ktorý (nielen) ju odviezol na miesto, ktoré pre katov znamenal koniec nenávide- ných s prívlastkom ́Untermenschen ́, pre ňu však bránu, ktorou sa vstupuje do Kráľovstva svetla získaného Krížom. 

páter Miloš Viktorín OCD 

Pieseň o Edite Stainovej v Taliančine

8. Stretnutie ctiteľov škapuliara

Dnes, 27. júla 2019 sa na Starých Horách konalo VIII. celoslovenské stretnutie ctiteľov karmelitánskeho škapuliara. Spolu s pútnikmi z celého Slovenska sa zúčastnili všeky Karmelitánske komunity bratia, sestry, laici a aj agregovane komunity. Hosťom, hlavným celebrantom a kazateľom bol Mons. Marek Forgač, Košicky pomocný biskup. Na tomto stretnutí sme mali možnosť opäť si viac prehĺbiť náš vzťah k Panne Márii a význam škapuliara v našom živote. Na tomto linku si môžete vypočuť celú sv. omšu z baziliky.
https://www.lumen.sk/archiv-play/112581
Kázeň začína od 47:13 min. a pokračuje do 63:00 – veľmi odporúčam!!! 🙂
Na začiatku nahrávky je aj krátky telefonický rozhovor o škapuliari a tomto stretnutí 😉

Zdroj: archív Rádia Lumen

9. Deň novény

18.03.

Svätý Jozef, nebeský Otec ťa poveril úlohou starať sa o Ježiša a jeho matku. Keď si túto úlohu splnil, ako verný a pokorný sluha, nenápadne odchádzaš z tohto sveta. Ako bol tichý a nenápadný tvoj život, tak bola tichá a nenápadná aj tvoja smrť. Svätý apoštol Ján spomína, že Ježiš sa na začiatku svojej verejnej činnosti vydal do Kafarnauma „spolu s Máriou a učeníkmi”. Z toho vyplýva, že Boh si ťa už povolal k sebe. Odišiel si do domu Otca vtedy, keď Ježiš bol ešte v Nazarete. Pri tvojej smrti bola teda Mária aj Ježiš, a preto si sa stal patrónom dobrej smrti.

Svätý Jozef, prosíme ťa, staraj sa o nás nielen počas nášho života, ale najmä v hodine našej smrti, aby sme zomierali v spoločenstve s tebou, Ježišom a Máriou, a tak šťastne prešli z tejto zeme do domu nášho Otca a spolu s tebou mohli velebiť Boha naveky.

Svätý Jozef, vypros nám tiež u Boha milosť, o ktorú ťa počas tejto novény prosíme.

K: Oroduj za nás, svätý Jozef.

Ľ: Aby sme sa stali hodni Kristových prisľúbení.

Modlime sa:

Bože, pre zásluhy svätého Jozefa, ženícha Panny Márie, ťa prosíme, aby sme to, čo nemôžeme získať pre našu slabosť, mohli dostať prostredníctvom jeho príhovoru. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.   

8. Deň novény

17.03.

Svätý Jozef, podľa Božej vôle si sa stal osobitným pestúnom Božieho syna na zemi, a teda aj Svätej cirkvi, ktorá je Kristovým mystickým telom. Ako si sa staral o Svätú rodinu v Nazarete, tak sa podľa Božej vôle staráš o veľkú rodinu, ktorou je Katolícka cirkev. Ako deti Cirkvi ťa prosíme, pomáhaj nám svojím príhovorom u Boha vo všetkých našich hmotných a duchovných potrebách. Svätá Terézia z Avily, tvoja veľká ctiteľka, ktorá v tebe videla majstra a učiteľa modlitby ako aj starostlivého pestúna vo svojich rôznych potrebách a zažívala tvoj účinný príhovor, nás poúča, že každý, kto ťa prosí o pomoc, bude vyslyšaný. Pomáhaj nám vždy v našom každodennom živote, aby sme mohli prekonať všetky ťažkosti a bezpečne kráčať po ceste spásy.    

Svätý Jozef, vypros nám tiež u Boha milosť, o ktorú ťa počas tejto novény prosíme.

K: Oroduj za nás, svätý Jozef.

Ľ: Aby sme sa stali hodni Kristových prisľúbení.

Modlime sa:

Bože, pre zásluhy svätého Jozefa, ženícha Panny Márie, ťa prosíme, aby sme to, čo nemôžeme získať 
pre našu slabosť, mohli dostať prostredníctvom jeho príhovoru. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.  

7. Deň novény

16.03.

Svätý Jozef, príbeh tvojho života nám ukazuje, že bol poznačený mnohými skúškami a ťažkosťami. Mal si nielen ťažkú prácu, ale aj veľké starosti. Čo všetko si pretrpel počas Máriinho Božieho materstva, pred narodením Ježiša v Betleheme, v priebehu úteku do neznáma a pobytu v Egypte! Boh ťa viedol namáhavou cestou, musel si prijímať ťažké rozhodnutia. Ty si však vedel, že počiatkom múdrosti, čiže schopnosti správneho úsudku vo všetkom je Božia láska. Neustúpil si pred ťažkosťami, ale dôveroval si Božej sile, múdrosti a dobrote. A nesklamal si sa. Svojím príkladom nás vzdelaných i jednoduchých učíš, kde treba hľadať pravú múdrosť. Prosíme ťa, aby si nám všetkým vyprosil čnosť pravej múdrosti, najmä v ťažkých chvíľach, aby sme si vybrali nie to, čo je ľahké a príjemné, ale to, čo je dobré a priblíži nás k Bohu.

Svätý Jozef, vypros nám tiež u Boha milosť, o ktorú ťa počas tejto novény prosíme.

K: Oroduj za nás, svätý Jozef.

Ľ: Aby sme sa stali hodni Kristových prisľúbení.

Modlime sa:

Bože, pre zásluhy svätého Jozefa, ženícha Panny Márie, ťa prosíme, aby sme to, čo nemôžeme získať pre našu slabosť, mohli dostať prostredníctvom jeho príhovoru. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

6. Deň novény

15.03.

Svätý Jozef, tvoja práca ti neprinášala veľa zisku, dokázal si to však prijať s pokorou a dôstojnosťou a uspokojiť sa aj s málom. Pán Ježiš, ktorý sám zažil túto atmosféru života v Nazarete, viedol tiež chudobný život. Chudobu odporúčal aj svojim učeníkom a mládencovi túžiacemu ísť za ním radil, aby predal všetko, čo má, a nasledoval ho. Inokedy vystríhal pred nebezpečenstvom bohatstva. Svätý Jozef, ty si sa dokázal uspokojiť so skromným spôsobom života, nauč nás, aby sme nepripisovali prílišnú dôležitosť materiálnym dobrám a pochopili, že skutočne bohatý je ten, kto môže nazvať svojím bohatstvom samého Boha.

Svätý Jozef, vypros nám tiež u Boha milosť, o ktorú ťa počas tejto novény prosíme.

K: Oroduj za nás, svätý Jozef.

Ľ: Aby sme sa stali hodni Kristových prisľúbení.

Modlime sa:

Bože, pre zásluhy svätého Jozefa, ženícha Panny Márie, ťa prosíme, aby sme to, čo nemôžeme získať pre našu slabosť, mohli dostať prostredníctvom jeho príhovoru. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

5. Deň novény

14.3.

Svätý Jozef, tvojím každodenným chlebom bola namáhavá práca tesára. Púšťal si sa do nej, aby si zabezpečil rodinu a vykonával si ju starostlivo, aby diela tvojich rúk dobre slúžili ľuďom. Prácu si nepovažoval za poníženie. Vedel si, že každá dobre vykonaná práca môže byť nádherným zvelebením Boha. Preto si každý pracovný úkon a každý pohyb tela pod horúcim palestínskym slnkom zapájal do svojho vnútorného života a zvelebenia Boha. Pomáhaj nám v námahách všedného dňa, aby sme aj my v ťažkostiach nášho života nachádzali účinný prostriedok na zvelebenie Boha, posväcovali seba samých a prinášali úžitok tým, medzi ktorými žijeme.  

Svätý Jozef, vypros nám tiež u Boha milosť, o ktorú ťa počas tejto novény prosíme.

K: Oroduj za nás, svätý Jozef.

Ľ: Aby sme sa stali hodni Kristových prisľúbení.

Modlime sa:

Bože, pre zásluhy svätého Jozefa, ženícha Panny Márie, ťa prosíme, aby sme to, čo nemôžeme získať pre našu slabosť, mohli dostať prostredníctvom jeho príhovoru. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen. 

4. Deň novény

13.03.

Svätý Jozef, ty si žil každý deň s Ježišom a Máriou, dostal si milosť stráviť veľkú časť života v dôvernej blízkosti s Božím synom. Keď si vstával, prvý tvoj pohľad smeroval na Ježiša, keď si sa modlil, bol pri tebe Boží syn, keď si jedol, bol s tebou pri stole, keď si pracoval, On bol tvojím spoločníkom a pomocníkom, chvíle oddychu si prežíval v jeho spoločnosti. Pomôž nám, aby sme často obracali svoj pohľad na Boha, aby sme s ním pracovali, s ním odpočívali, s ním boli zjednotení na každom úseku svojho života, aby sme mohli byť naplnení takým pokojom ducha, aký si vyžaroval ty, vedomý si Božej prítomnosti vo všetkom. 

Svätý Jozef, vypros nám tiež u Boha milosť, o ktorú ťa počas tejto novény prosíme.

K: Oroduj za nás, svätý Jozef.

Ľ: Aby sme sa stali hodni Kristových prisľúbení.

Modlime sa:

Bože, pre zásluhy svätého Jozefa, ženícha Panny Márie, ťa prosíme, aby sme to, čo nemôžeme získať pre našu slabosť, mohli dostať prostredníctvom jeho príhovoru. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.

(c) 2012 - 2018 DH & Bosí Karmelitáni 
admin@bosikarmelitani.sk
ochrana osobných údajov