KRÍŽ VEDIE Z PRÍTMIA DO SVETLA
Edita Steinová spájala vo svojom viac než 50-ročnom živote veci na prvý pohľad nezlučiteľné. Židovskú krv a hrdosť s príslušnosťou k nemeckému národu. Záujem a štúdium výsostne teoretických vied (filozofie) s obetavou frontovou pomocou raneným vojakom. Život v klauzúrnom kláštore s vedeckou činnosťou. Ale najmä dokázala po období straty viery v Boha uskutočniť spojenie svojho života s Kristovým životom skrze puto, ktorým je kríž.
Prešla cestu od zvykovo preţívaného tradičného židovstva, cez fascináciu fenomenológiou, po stretnutie sa s vierou, ktorá postupne jej v živote svietila a prežiarila všetko. V centre tohto svetla bol Kristus na kríži, ktorý priťahuje, vysvetľuje, ale aj oslepuje. Medzníkom v jej živote bola jej po- zemská rozlúčka s blízkym priateľom Adolfom, keď práve spôsob prijatia tejto bolestnej udalosti jeho manţelkou ju nasmerovala bližšie ku stretnutiu s Kristom.
Onedlho sa stretla s krížom v podobe neprijatia od vlastnej matky, keď sa rozhodla dať sa pokrstiť. Ešte smelšie odhodlanie vstúpiť za múry kláštora odsúvala tak dlho, ako sa len dalo. Kríž objala aj vtedy, keď pred ňou, kvôli jej pôvodu, zamykali dvere univerzity a nedovolili jej habilitovať sa. Začiatok života v rehoľnej komunite s dôrazom na poslušnosť a pokoru vie- dol túto zrelú ženu, rokmi zvyknutú na samostatnosť, ku konštatovaniu, že „je dokonca ľahšie dať sa s Kristom pribiť na kríž, než sa s ním stať malým dieťaťom“.
V tých mnohých chvíľach, keď zažívame, že ľudia sa o nás už nezaují- majú, ba dokonca aj Boh na nás akoby už zabudol, v tých chvíľach kríža opustenosti, Terézia verila i dúfala a dodávala si odvahu slovami: „viem, že ma ́Niekto ́ drží a preto som pokojná a v bezpečí“. Postupne sa stotožňova- la so skutočnosťou, že kríž a noc viery znamenajú nepochopenie aj seba sa- mého, pocit opustenosti a vnútornej prázdnoty otázky o zmysle života a kaž- dodenného úsilia.
Mohla si zamilovať tento kríž, alebo žiť vo vedomí, že sa odťahuje od toho, ktorý kríž neodmietol, od Krista.
Nakoniec sama vstúpila do dejín spásy, keď nasadla na vlak, ktorý (nielen) ju odviezol na miesto, ktoré pre katov znamenal koniec nenávide- ných s prívlastkom ́Untermenschen ́, pre ňu však bránu, ktorou sa vstupuje do Kráľovstva svetla získaného Krížom.
páter Miloš Viktorín OCD
