Dátum jeho narodenia nepoznáme, vieme len toľko, že na svet prišiel v Normandii, v Caen, v roku 1394. V tom istom meste vstúpil ku karmelitánom a asi v roku 1417 prijal kňazskú vysviacku. K hodnoverným údajom ešte patrí, že plnil funkciu rektora štúdií, získanie licenciátu (1437) a titulu magistra teológie (1438) v Paríži. Rehoľa v tých časoch veľmi dbala o štúdiá, preto ten dôraz na vzdelanie a tituly. V roku 1451 mu Padovská univerzita udelila čestný titul „magister honoris causa“. Pre ľudské aj duchovné kvality ho zvolili za provinciála francúzskej provincie (1440) a za generálneho predstaveného karmelitánskeho rádu (1451).

Cirkev a Európa v tom období prekonávali hlbokú krízu. Najmä dvojpápežstvo zasahovalo hlboko do rehoľných rádov a vyžadovalo múdre a nestranné vyjednávanie s obidvomi rozdelenými stranami. Ján Soreth takýmto spôsobom dokázal ukončiť dvojvládie v dolnonemeckej provincii a súčasne prispel k založeniu ženskej vetvy rádu (na základe potvrdenia pápeža Mikuláša V. Cum nulla z r. 1452) tým, že pod duchovnú správu prijal tzv. beginky z Nemecka. Neskôr zakladal kláštory sestier v Holandsku, Bretónsku a severnom Taliansku. Možno povedať, že Boh mal preňho pripravené poslanie zreformovať Karmel a postupne vytvoriť pôdu pre nový rád, založený sv. Teréziou od Ježiša spolu so sv. Jánom od Kríža.

Svoj cieľ dosahoval dvomi spôsobmi: najprv sa zameriaval na zachovávanie Reguly a Konštitúcií, v druhom spájal čo najväčší počet kláštorov „observantných“, tzn. takých, kde dodržiavali väčšiu chudobu a vnútornú i vonkajšiu pohrúženosť. Jeden aj druhý smer presadzoval prostredníctvom pápežských búl, provinciálnych aj generálnych kapitúl, novou redakciu Konštitúciíi a komentárom k regule. Tak zaviedol dva druhy rehoľnej disciplíny. Prvý mali dodržiavať všetci, druhý vychádzal v ústrety jednotlivcom alebo skupinám, čo generálny predstavený podporoval formou dekrétov a privilégií. Soreth túžil, aby tento smer zahrnul všetky kláštory. Reformný smer prebiehal dvomi spôsobmi. Prvý dovoľoval jestvovanie reformných skupín v rámci kláštora a druhý podporoval reformu mantovskej kongregácie, postupne oddelenej od pôvodného rádu. Prvý smer niesol názov „calistiana“ a potvrdila ho generálna kapitula v Paríži v r. 1456 a tiež pápež Kalixt III. v r. 1457. Druhý, schválený pápežom Eugenom IV., sa nazýval „eugeniana“ . Tento typ Soreth uprednostňoval a sám v jednotlivých kláštoroch prebýval nie ako generálny predstavený, ale ako miestny prior. Dodnes v Karmeli pôvodného smeru existujú tzv. soretáni, vedie ich ten istý generálny predstavený.

Čo do spôsobu presadzovania reformných snáh: často vizitoval kláštory, viedol provinciálne kapituly, ustanovoval predpisy, osobne dozeral na plnenie Reguly a Konštitúcií, prehĺbených a vyhlásených v r. 1462. Na základe týchto kanonických vizitácií skúmal stav každého kláštora, zisťoval príčiny chýb, predpisoval nápravné opatrenia a potom znova vizitoval, aby kontroloval ich plnenie. Náročný, ale účinný spôsob. Vedel, čo chce. Aby lepšie vysvetlil svoje myslenie, vydal Expositio paraenetica in Regulam Carmelitarum – výklad o karmelitánskej regule, založený najmä na svojich duchovných skúsenostiach. Bratia prijímali jeho predpisy preto, že sami videli jeho životný príklad, úsilie o Božiu slávu, o svätosť svojich spolubratov a nesmiernu vytrvalosť v presadzovaní pôvodnej charizmy Karmelu. Úrad generálneho predstaveného plnil devätnásť rokov. Zomrel v Angers 25. júla 1471.