sv. Mária Maravillas od Ježiša
1891 - 1974
spomienka 11.12
Jasne som videla, hoci neviem, akým spôsobom, že duša, ktorá sa posväcuje, priťahuje iných k Bohu. Všetko ma to tak hlboko zasiahlo, že som napriek svojej úbohosti celou dušou obetovala Pánovi všetky utrpenia tela i duše.
Svätá Matka Mária Maravillas od Ježiša (Pidal y Chico de Guzmán) sa narodila 4. novembra 1891 v rodine horlivých katolíkov. Jej otec markíz Luis Pidal y Mon bol o. i. vyslancom Španielska pri Svätej stolici a tiež ministrom hospodárstva. Už od detstva ju vychovávali v hlboko nábožnej atmosfére, ktorá sformovala jej charakter a usmerňovala správanie. Mala súkromných učiteľov v súlade s tradíciou panujúcou v jej rodine. Ako mladé dievča pomáhala mnohým rodinám a pomáhala chudobným.
Potom, čo prečítala diela sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša a sv. Jána od Kríža, rozhodla sa zasvätiť celý svoj život Bohu v kontemplatívnom ráde. V roku 1920 vstúpila do karmelitánskeho kláštora El Escorial v Madride, kde o rok neskôr zložila dočasné sľuby. 19. mája 1924 sa sestra Maravillas s tromi spolusestrami presťahovala do diecézy Getafe, aby dozerala na stavbu nového karmelitánskeho kláštora v obci Cerro de los Angeles, položenej v zemepisnom srdci Španielska, kde predtým postavili pomník na počesť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorému 30. mája 1919 kráľ Alfons XIII. zveril španielsky národ.
Práve tam Božia služobníčka zložila 30. mája 1924 večné sľuby, a po dvoch rokoch ju zvolili za predstavenú spoločenstva. O niekoľko mesiacov neskôr, 31. októbra, prebehla slávnostná inaugurácia nového karmelitánskeho kláštora v Cerro de los Angeles, ktorý sa stal miestom modlitieb a obiet za Cirkev a Španielsko. Veľký počet povolaní do zasväteného života spôsobil, že v roku 1933 Matka Maravillas založila karmelitánsky kláštor v Kottayam v Indii. Neskôr z neho vyšli miestne povolania, ktoré rozšírili Karmel po Indii.
V júni 1936 v Španielsku vypukla občianska vojna. Sestry karmelitánky z Cerro de los Angeles boli zatknuté a previezli ich do Getafe. Potom im dovolili bývať v Madride a tam zostali 14 mesiacov. V septembri 1937 spoločenstvo opustilo hlavné mesto a usídlilo sa v Las Batuecas (Salamanka), kde Matka Maravillas založila ďalší Karmel. 4. marca 1939 spolu s inými sestrami dorazila do kláštora v Cerro de los Angeles, ktorý počas bojov úplne zničili. Za cenu veľkých obiet ešte v tom istom roku dokázala obnoviť komunitný život. Matka Maravillas v každej situácii podporovala svoje spolusestry slovom i príkladom a dodávala im odvahu a nádej.
V Španielsku po skončení vojny veľmi rýchlo stúpol počet karmelitánskych kláštorov. Matka Maravillas veľmi túžila, aby boli jednotné, a preto sa obrátila na Svätú stolicu s prosbou o súhlas založiť Združenia sv. Terézie. Získala ho v roku 1972. S neobyčajným zápalom a obetavosťou spolupracovala s inými kláštormi a pomáhala im materiálne aj duchovne. Taktiež založila školy pre deti z najchudobnejších rodín, vybudovala domy z prefabrikátov pre chudobných, kostol a dom pre karmelitánky ako aj iné diela.
Vyznačovala sa osobitnou úctou k sv. Jánovi od Kríža. Verne doržiavala Regulu a Konštitúcie rádu bosých karmelitánok. O jej hlbokom duchovnom živote svedčia početné listy. S pokorou o sebe hovorievala, že je „bezvýznamná hriešnica“.
Zomrela 11. decembra 1974 v La Aldahuela. Na smrteľnej posteli opakovala s nadšením: „Aké šťastie, že zomieram ako karmelitánka!“ Po smrti veľa osôb zakúsilo osobitné milosti na jej príhovor. V roku 1996 bola uznaná hrdinskosť jej čností a 18. decembra 1997 Ján Pavol II. potvrdil autentickosť zázraku na príhovor tejto Božej služobnice.
Za svätú ju vyhlásil Ján Pavol II. v roku 2003.