Čo nemohol dosiahnuť Archimedes, pretože jeho žiadosť sa vôbec neobracala na Boha – hľadal iba hmotný pevný bod – to svätí dosiahli v celej plnosti. Všemohúci im dal za pevný bod Seba samého a jedine Seba. Za páku im dal modlitbu, ktorá zapaľuje ohňom lásky, a jedine takto pozdvihli svet.
Práca na zmene vlastného srdca je vždy spojená s námahou, pretože nie je ľahké odstúpiť od seba a premôcť pokušenie „byť ako Boh“. Modlitba však nepozná inú cestu. Modlitba svätých mala v sebe veľkú silu, lebo sa opierala výlučne o Boha, a nie o ľudské možnosti. Taktiež sa veľkým oblúkom vyhýbala pohodlnosti, ktorá ju oberá o silu. Aby sa pohodlnosť v našom živote nerozbujnela ako rozkošatený strom, vezmime si k srdcu radu sv. Jána od Kríža: „Vždy sa usiluj prikloniť nie k tomu, čo je ľahšie, ale k tomu, čo je ťažšie; nie k tomu, čo je chutnejšie, ale k tomu, čo nie je chutné; nie k tomu, čo je príjemnejšie, ale k tomu, čo je menej príjemné. Nesnaž sa o to, čo prináša odpočinok, ale o to, čo vyžaduje námahu. Neusiluj sa o to, čo dáva útechu, ale o to, čo nie je útechou; nie o to, čo je väčšie, ale o to, čo je menšie; nie o to, čo je vznešené a vzácne, ale o to, čo je nízke a opovrhované.“