Nezanedbávaj modlitbu, a keď pocítiš ťažkosti a vyprahnutosť, vytrvaj v nej práve kvôli tomu, lebo Boh chce občas vidieť aj to, čo je v tvojej duši, ale čo nevidieť, keď si šťastný a keď sa ti darí.

sv. Ján od Kríža

Máme strach pred modlitbou poznačenou vyprahnutosťou. Obyčajne ju zanechávame. A ak sme ju ešte nezanechali, hneď siahame po knihe, aby sme nejako zaplnili ten neľahký čas. Na začiatku cesty modlitby je kniha ako pomôcka pri rozhovore s Bohom veľmi cenná. Pomáha nám prekonávať ťažkosti. Postupne však čítanie musí ustúpiť snahe zotrvať vo vyprahnutosti napriek všetkým protivenstvám. Nejde o ľahkú skúsenosť, pretože v nej prevláda únava a nuda. Zotrvať v takomto nepohodlnom tichu, bez vonkajších pomocných prostriedkov, je cennou milosťou. Vtedy z nás vychádzajú na povrch veci, ktoré by sme si neboli všimli, keď ide všetko ako po masle. Je to až paradoxné, že práve počas vyprahnutosti môžeme uvidieť svoju pravdivejšiu tvár. Často nám vtedy prichádzajú na um dôležité otázky: Ako žijem? Prečo tak žijem? Nemal by som niečo zmeniť? Takéto otázky nás zaväzujú, takže mnohí si myslia, že bude lepšie, keď ich budú ignorovať. Tam, kde čítanie kníh celkom nahradilo námahu zotrvať vo vyprahnutosti, nemožno vôbec hovoriť o hlbšom duchovnom živote. Určite sa prehĺbi intelektuálne poznanie o modlitbe, to však ešte neznamená to isté, čo osobná skúsenosť. Vždy predsa ide o skúsenosť niekoho iného, o ktorej si čítame, ale nie o našu vlastnú. O sebe sa dozvieme veľmi málo.

ak by ste nás chceli podporiť v podcastoch a iných činnostiach kláštora môžete tak urobiť cez poukázaním 2%.