Každé obvinenie, ktoré človek vypustí z úst, korení tajomným spôsobom v satanovej žalobe. Jedno z mien padlého anjela znie žalobník – tento názov prezrádza, že k jeho prirodzenosti patrí neustále očierňovať. Vo svojom egocentrizme nenávidí všetkých okrem seba. Usiluje sa o to, aby obvinil pred človekom Boha. Preto sa mu snaží nahovoriť, že Boh si praje jeho utrpenie, že koná v jeho neprospech, že si žiarlivo stráži svoju všemohúcnosť a že svojimi prikázaniami obmedzuje slobodu človeka. Pozorujeme to na príklade spravodlivého Jóba, ktorého satan obviňuje z toho, že Bohu slúži výhradne zo zištných dôvodov (porov. Jób 1, 6-12). Obviňuje kňaza Jozueho z celého radu hriechov (porov. Zach 3, 1-4). Sv. Ján evanjelista však zdôrazňuje, že na konci čias bude tento „žalobca našich bratov zvrhnutý“ (porov. Zjv 12, 10). Satan nakoniec obžaluváva aj jedného človeka pred druhým a ničí tak jednotu ľudských spoločenstiev. Stačí, aby zasial malé zrnko nedôvery. Zvyšok už vykoná sám človek. Preto je na mieste múdra rada sv. Jána od Kríža: „Lepšie je skrotiť jazyk, než postiť sa o chlebe a vode.“