Nežiadam od vás hlboké rozjímanie o ňom ani vysiľujúcu prácu rozumu, ani úsilie o krásne, vznešené myšlienky a pocity – žiadam iba to, aby ste naňho hľadeli. A kto by vám v tom mohol zabrániť? Čo by vám mohlo byť prekážkou, aby ste nemohli naňho uprieť, hoci iba na okamih, oči vašej duše, ak nedokážete urobiť viac?
Keď sa človek postaví do stredu sveta, hodnotí ho podľa svojich kritérií. Nie je ochotný ani počúvať ani poslúchať. Ľahko preto získava presvedčenie, že modlitba je jeho aktivitou, pretože v nej predkladá Bohu svoje vlastné návrhy, a očakáva od neho pomoc pri ich uskutočňovaní. Modlitba však vyrastá z inej logiky, v ktorej človek nie je centrom diania. Všetko sa začína tým, že počúvame Boha a hľadíme na neho. Slová a rozhodnutie prídu až neskôr ako odpoveď na Božie pôsobenie v ľudskom živote. Usilujme sa prekonávať v sebe tendenciu dominovať počas modlitby. Bez Boha, ktorý je v strede všetkého, nikto z nás nevojde do sveta modlitby a neprejde sväto tú cestu, ktorú mu vytýčila Božia prozreteľnosť. Božia iniciatíva pri modlitbe niekedy vystavuje človeka skúške a vyžaduje od neho obetu. Skúška a obeta sú sprievodnými znakmi autentickej modlitby. Ich prítomnosť nás chráni pred tým, aby sme si pri modlitbe vytvárali ilúzie.