Ježiš nepotrebuje knihy ani učiteľov, aby poúčal duše. On, Učiteľ učiteľov, učí aj bez hluku slov.

sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša

Aby sme mohli začuť Ježiša, musíme sa naučiť umlčať svoju zvedavosť. Zvedavosť je jedna z najhlbších ľudských túžob. Potrebujeme ju, aby sme mohli poznávať a rozvíjať sa, ale stáva sa skutočnou prekážkou, len čo začne žiť vlastným životom, nekontrolovaným a nepokojným kvôli pokušeniu „vedieť, aby sme vedeli“. Neovládaná zvedavosť vpúšťa do našej pamäte a do srdca udalosti, osoby, záležitosti a škandály. Z pamäte a srdca tvorí smetisko,  na ktorom všetky tieto veci hnijú, kvasia, znovu sa pripomínajú a vracajú sa. Nemožno vôbec hovoriť o niečom, čo by sa dalo prirovnať k pokojnej hladine jazera, v ktorej by Ježiš mohol pozorovať odraz svojej tváre. Zvedavosť hádže na tú pokojnú hladinu jazera kamene, ktoré vyvolávajú kruhy vĺn a tak ničia jej vnútorný pokoj. Naša reč je akoby ďalší kruh na vode, rozvírený kameňom zvedavosti. Zviditeľňuje kvas a nepokoj srdca. V takom hluku Ježiš nemôže učiť naše srdce.