Mesiac pred mojím vstupom do Karmelu zostane v mojej pamäti ako sladká spomienka. Najprv som si povedala presne to, čo ty teraz: „Budem svätá, keď vstúpim do Karmelu, ale teraz, keď na to ešte len čakám, nemusím sa ešte tak veľmi usilovať.“ Boh mi však ukázal, aký veľmi cenný je preňho tento čas, a preto som konala úplne naopak, než ako som plánovala. Chcela som sa na môj vstup pripraviť tým, že budem čo najvernejšia, a ten mesiac bol jedným z najkrajších v mojom živote. Ver mi, ak chceš byť svätá, nikdy nečakaj dozajtra.

sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša

Početné straty v duchovnom živote si spôsobujeme tým, že podliehame pokušeniu odkladať dobré predsavzatia na neskôr. Hovoríme si: začnem o týždeň, po rannej sv. omše; začnem o mesiac, po duchovných cvičeniach, na ktoré pôjdem... Ale ako si môžeme byť istí, že o týždeň či o mesiac budeme ešte stále patriť medzi živých? Dnes, zajtra, pozajtra – akoby tieto krátke časové úseky nemali väčší význam; akoby sme ich považovali za nepodstatné. Zabúdame, že sme iba pútnikmi v tomto dočasnom živote – každý z nás je homo viator (človek na ceste). Putovanie od nás vyžaduje pozornosť. Nerozhodujeme o hodine nášho narodenia, ani o hodine, keď nás Ježiš zavolá po mene. Ak prijmeme dobré predsavzatie, vykonajme ho hneď. Ak ho zanedbáme, už sa nemusí vrátiť. Prídu nové, ale tie, o ktoré sme nedbali, sú už obvykle stratené.