Verím, že blahoslavení majú veľký súcit s našimi biedami, pamätajú si, že boli krehkí a zraniteľní ako my, že sa dopúšťali rovnakých vín, že zvádzali tie isté boje, a preto je ich bratský súcit ešte väčší ako na zemi. Preto sa o nás neprestávajú starať a modliť sa za nás.

sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša

Ľudské utrpenie ako magnet priťahuje pozornosť nebeských bytostí. Túto pravdu výrečne opisuje text o mučeníkoch z Liturgie hodín: „Keď zápasíme pri obrane viery, pozerá na nás Boh, pozerajú na nás jeho anjeli, pozerá Kristus. Je to veľká sláva, vznešenosť a šťastie, bojovať v Božej prítomnosti a dostať veniec od Krista Sudcu.“ Pre obyvateľov neba, rovnako ľudí ako aj anjelov, nie je bezvýznamné, prečo a ako trpíme. Duchovná zrelosť, ktorú nejakým spôsobom získame, je dôležitá pre podobu, akú táto nebeská spoločnosť prijme. Stvoriteľ jej nedal vopred určenú podobu, do ktorej by nasilu „vtláčal“ svoje stvorenia. Nebeská spoločnosť je otvorená, to znamená, že sa neustále formuje spolu s každým vykúpeným človekom, ktorý do nej vchádza po smrti. Je v nej priestor pre najkrajšie a najcennejšie výtvory ľudského ducha každej epochy, kultúry a národa. Pre nebeskú spoločnosť je dôležité každé dobro, ktoré dosahujeme svojím  utrpením. Je objektom očakávania a radosti nebešťanov už teraz, skôr ako prinesieme do večnosti drahocennú a nepominuteľnú krásu vlastnej osoby.

ak by ste nás chceli podporiť v podcastoch a iných činnostiach kláštora môžete tak urobiť cez poukázaním 2%.