Už biblický mudrc Sirachovec si uvedomoval katastrofálne dôsledky, akými pôsobí zlé používanie jazyka na svätosť Božieho príbytku, ktorým sme my sami. Preto napísal: „Lepšie je potknúť sa na dlažbe ako o výčin vlastného jazyka“ (Sir 20, 18). Poznamenáva, že osoba, ktorá dokáže držať svoj jazyk na uzde, vôbec sa nemusí sťahovať zo sveta a z jeho udalostí, ale že sa stáva skutočne sama sebou, získava vážnosť a uznanie, dokáže sa správne orientovať v zložitých situáciách a jej mlčanie nevyplýva z nevedomosti, ale z múdrosti. Naopak, veľavravná osoba sa bude neustále potkýnať o hriechy svojej mnohovravnosti, bude vyvolávať odpor a nebude schopná vytvoriť okolo seba atmosféru priateľstva a dôvery. Slová vynášajú na denné svetlo pravdy ukrývané v našom srdci, preto sa skutočná hodnota človeka meria práve tým, čo hovorí a ako to hovorí. Pán Ježiš jasne poukazuje na túto súvislosť medzi srdcom, slovami a skutkami a varuje nás: „Ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia. Lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený“ Mt 12, 36-37).