Sv. Ján od Kríža

1542 - 1591

slávnosť 14.12

Málo záleží na tom, či je vták pripútaný tenkou alebo hrubou niťou: dokiaľ ju nepretrhne, nebude schopný vzlietnuť. Je pravda, že tenkú niť pretrhne ľahšie ako hrubú; ale akokoľvek je pretrhnutie ľahké, pokiaľ k nemu nedôjde, vták nevzlietne. Tak je na tom aj duša, ktorá je k niečomu pripútaná. A hoci je inak akokoľvek čnostná, nikdy nedosiahne slobodu potrebnú na božské zjednotenie.

Životopisné údaje o sv. Jánovi od Kríža

Pozemský život sv. Jána môžeme rozdeliť na tri obdobia zodpovedajúce trom formám jeho povolania: človek vo svete (laik), karmelitán a bosý karmelitán.

Ako laik prežil 21 rokov (1542 - 1591). Narodil sa v rodine chudobných tkáčov Gonzala de Yepes a Kataliny Alvarezovej ako v poradí tretie dieťa a posledný syn po Františkovi a Ľudovítovi. Onedlho po jeho narodení zomiera otec i brat Ľudovít. Tu treba pripomenúť isté fakty, ktoré mali rozhodujúci vplyv na jeho ľudskú a kresťanskú formáciu.

Otec Gonzalo sa z lásky vzdal materiálne zabezpečeného života a oženil sa s chudobnou Katalinou, kvôli čomu ho, ako uvádza jeden z jeho životopiscov, "rodina s opovrhnutí odvrhla". Ťažko povedať, nakoľko taký postoj otca ovplyvnil neskoršie radikálne rozhodnutia syna, nebolo by však vhodné túto skutočnosť obísť. Možno však povedať, že otcovo rozhodnutie malo bezprostredný vplyv na materiálnu situáciu rodiny, najmä po smrti. Inak sa deti vychovávajú v hojnosti, inak v skoro krajnej núdzi, ktorá núti do sporenia, do práce... Veľmi ťažké detstvo má určite podstatný vplyv na rozvoj mladého človeka.

Aktívne slúži v kostole, chorým v nemocnici a študuje. Tieto tri smery rozvoja budú pokračovať v celom jeho ďalšom živote. Citlivosť na tieto hodnoty Ján od Kríža získal vo veľkej miere doma. Spolu s rodinou prežíva tragédiu svojho brata. Ten sa oženil s veľmi dobrou a zbožnou ženou Annou Izquierdovou, ale postupne stráca osem detí (jediná dcérka, ktorá prežila, si vyberá rehoľný život). Napriek osobnej tragédii ubytovali u seba cez zimu akéhosi bedára a všemožne sa oňho starajú. Podľa Velasca František umiestnil svojho brata v nemocnici preto, aby mu umožnil prístup k tak vytúženým humanistickým vedám.

Ako karmelitán (t.j. nereformovaný) prežil 5 rokov (1563 - 1568). V tomto období sa odohrali ďalšie dôležité životné udalosti. Keď mal 21 rokov, vstupuje do noviciátu karmelitánov v Medine del Campo. Bol presvedčený, že tu nájde zodpovedajúce prostredie na realizáciu kontemplatívneho aj mariánskeho povolania, ktoré v sebe objavil. Po roku skladá na obojstrannú spokojnosť prvé rehoľné sľuby a prechádza na štúdiá do Salamanky, kde zostáva 4 roky.

V roku 1567 prichádza do Mediny, aby tu slúžil svoju primičnú sv. omšu pre rodinu. Vtedy dochádza k stretnutiu s Teréziou od Ježiša. Zdôveruje sa jej, že má krízu a túžbu prejsť ku kartuziánom. Terézia ho však prehovorila, aby ešte vydržal jeden rok v Salamanke, pokiaľ ona stihne nájsť zodpovedajúci dom a súčasne zahájiť reformu mužskej vetvy rehole.

Ako bosý karmelitán prežil 23 rokov. (1568 - 1591). Uvádzame najdôležitejšie skutočnosti z tohto obdobia.

Reforma v Duruele. Vedie s dvomi bratmi intenzívny modlitebný život, trochu apoštolujú po okolí, žijú v pokání, umŕtvovaní.

Od r. 1572 je spovedníkom sestier Kláštora Vtelenia v Avile. Získava tu skúsenosť duchovného vodcu, mystagóga.

Deväťmesačný pobyt v rehoľnom väzení v Tolede (od augusta 1578). Považujú ho za nenapraviteľného buriča (právnický výraz) a zaobchádzajú s ním veľmi prísne (ako s buričom). Trpí fyzicky, psychicky, morálne a tiež prežíva intenzívne mystické skúsenosti. Vo väzení píše poémy Duchovná pieseň, Dobre poznám ten prameň, romance.

Možno sa zastaviť pri týchto smutných udalostiach a akosi súcitiť s Jánom od Kríža alebo sa čudovať prílišnej horlivosti karmelitánov. A možno to všetko uvidieť vo svetle Božieho zámeru. Bez ťažkých skúseností v toledskom rehoľnom väzení by pravdepodobne Ján od Kríža nebol tým, čím je.

Je to aj poučenie pre nás, ako pozerať na všetko, s čím sa človek v živote stretáva. Všetko Boh predvídal a začlenil do svojich plánov. A v takom duchu to máme aj my prežiť.

Po úspešnom úteku ho vymenovali za priora kláštora v El Calvario a o rok neskôr (1579) zakladá kolégium v Baeze. Skoro až do konca života plní funkcie predstavených.

Spisovateľská činnosť. V roku 1582 sa vyberá zakladať kláštor sestier do Granady a nastupuje do úradu predstaveného v kláštore Los Martires v Granade. Tento kláštor sa stáva akousi spisovateľskou pracovňou sv. Jána od Kríža. Tu píše alebo končí všetky svoje veľké diela.

Ťažké skúsenosti na konci života. Pokorený a pozbavený úradov stojí pred perspektívou vycestovania na misijné územie v Mexiku. Otec reformy je považovaný priam za rebela alebo aspoň za niekoho nevýhodného pre pátrov vo vedení rehole. V tomto období posledných mesiacov svojho života sa zachováva neobyčajne pokojne a dôstojne, hoci k morálnym bolestiam sa pridávajú aj fyzické.