V dnešnom diele nášho cyklu sa prizrieme modlitbe Karola Wojtylu ako pracovníka továrne Solvay a tajného bohoslovca, pričom sa budeme opierať o výrečné svedectvá vtedajších zamestnancov krakovskej továrne na sódu: „Raz počas práce v nočnej smene (Wojtyla) vyšiel nahor, na najvyššie poschodie, kde sa tvoril sódový a vápenný ´kvas´ a kontrolovalo sa, či stále prúdi teplá voda. Keby nešla, bolo vtedy treba pustiť studenú vodu. Dlho sa neukazoval.

Možno si zdriemol – pomyslel som si. Vyšiel som nahor a vidím: kľačí a modlí sa. Stiahol som sa. Zišiel som nadol. Po niekoľkých dňoch prišiel ku mne a hovorí:  Pán Wilk, rád by som si odskočil na pobožnosť, mohli by ste ma pustiť? Odpovedal som:  Keď je v zásobníkoch dosť vody, choď, ja sa už postarám. 

Odišiel do kostola. Na druhý deň si ku mne prisadol a zveril sa mi, že je tajným bohoslovcom (študoval počas nemeckej okupácie Poľska), že mu je ťažko a že nemá z čoho žiť. Prosil ma, aby som si to nechal len pre seba. Nechcel, aby o tom všetci vedeli. (…)  Asi dva roky sme žili ako kolegovia, ktorí si dôverujú. Neskrýval svoju vieru, modlil sa na lavičke tak, ako bol oblečený, v pracovnom oblečení a drevákoch“ (Cez Podhorie do Vatikánu, M. Cholewka, Krakov 1998, s. 183). Alojz Słup dodáva: „Raz som vošiel na jeho pracovný úsek a našiel som ho tam, ako kľačí a modlí sa z modlitebnej knižky“ (tamtiež, s. 191). Pridáva sa Jozef Pachacz: „Karol Wojtyła (…) bol veľmi zbožný, a neskrýval to (…). Stretol som ho v továrni, bolo dvanásť hodín. Zvonili na Anjel Pána. Keď začul zvonček, položil vedro, prežehnal sa a modlil sa. Potom vstal a išiel ďalej, vôbec sa za to nehanbil“ (tamtiež, s. 187).

Čo sa zasa týka formácie v seminári, nech postačí toto svedectvo:  „V krakovskom seminári – hovoril už zosnulý kardinál Andrej M. Deskur – sa nad kaplnkou nachádzal balkónik, niečo ako malý chór. Tam sa za našich čias radi modlili tí, ktorí neznášali okázalosť v kaplnke. Bolo známe, že vždy tam bolo možné nájsť Karola Wojtylu, ako kľačí so sklonenou hlavou, ponorený v modlitbe“ (K. Pielatowski, c. d., s. 16).