Dominika Alžbeta Dufferová, OSU
4# pokračovanie: Úvod do mystiky Terézie od Ježiša a Jána od Kríža
Mystická modlitba sa týka viac poznávajúcich a menej vôľových úkonov mohutností. Z poznania totiž – tak nemystického, ako aj mystického – vzniká úkon (čin) príslušnej vôľovej mohutnosti už prirodzene v tom zmysle, že bez poznania vzniknúť nemôže.
Nemôže sa ani vzťahovať na niečo, čo nie je aktuálne poznávané. „V tomto živote, v ktorom putujeme k Bohu, sú vôľové úkony (láska v najširšom zmysle), ktorými práve účinne k Bohu smerujeme ako k cieľu, prakticky dôležitejšie ako úkony poznávajúce; v nebi, kde budeme v cieli, bude spočívať bytnosť našej podstatnej blaženosti vo spojivom rozumovom nazeraní na Boha tvárou v tvár, a kochanie vôle bude dôsledkom toho spojenia.
Ale hoci sú v tomto živote úkony vôle prakticky dôležitejšie, nazeranie (nemystické alebo mystické) i v tomto živote formálne spočíva v poznávaní“[1]. Boh sa neuspokojí s láskou, ktorá vzniká prirodzene vo vôli z mystického poznatku. Takto nazvané získané mystické nazeranie je definované ako „láskyplná pozornosť obrátená k Bohu“ (Výstup II 13, 4).
Mystické vliate nazeranie spojenia nižšieho stupňa v trpnej noci zmyslov je definované ako „láskyplná a pokojná pozornosť obrátená k Bohu“ (Temná noc I 10, 4), je tam pridaný prívlastok „pokojný“, ktorý neskôr je ako „tajné, pokojné a láskyplné vlievanie od Boha“ (Temná noc I, 10, 6). Na vyšších a najvyšších stupňoch je to „láskyplná múdrosť“, vliate nazeranie „láskyplné svetlo“ (Temná noc II 12, 2.7).
Vrcholom všetkého je „veda s láskou, totiž vliaty láskyplný poznatok Boha“ (Temná noc II 18, 5). Človek pri získanom a vliatom nazeraní nepostrehne mystickosť poznania ani mystickosť lásky, aj keď oboje je už mystickým úkonom. Najprv postrehne dotyk vo vôli, pôsobiaci silnejšiu lásku, až potom dotyk v rozume, pôsobiaci poznanie (Temná noc II 13, 2.3).
[1] OVEČKA, J. Úvod do mystiky zvláště sv. Jana z Kříže a sv. Terezie od Ježíše, Praha : CMK V. Kotrba, 19472, s. 45.