5. Ikona Zoslania Ducha Svätého

Drahí priatelia, s povolením Expozície IKONY Vám každý štvrtok budeme uverejňovať a predstavovať písané ikony. Pre všetkých vás, ktorí uprednostňujete audiokomentár pred klasickým textom, bude odteraz k jednotlivým ikonám dostupný podcast. Dnešná ikona nie je len zobrazením biblickej udalosti Zoslania, ale je i vyznaním spoločenstva Cirkvi. Ikona tak nie je len obrazom, ktorý vyjadruje výstup človeka k Bohu, zostúpenie Boha k nám. Dnešná epizóda je filozofickejšia a meditatívnejšia ako predošlé.

Ikonu si môžete otvoriť v kvalitnejšom rozlíšení tu: bit.ly/3q5fpjb

Slávi sa každoročne v nedeľu, na päťdesiaty deň po slávnej nedeli Vzkriesenia nášho Pána Ježiša Krista. V tento deň sa splnilo Kristovo prisľúbenie učeníkom, že po jeho odchode do neba Otec dá iného Tešiteľa, aby zostal s nami naveky, Ducha pravdy (porov. Jn 14,16-17). 

Apoštoli žili v modlitbe a čakali na splnenie sľubu. V ich blízkosti žila a modlila sa Presvätá Bohorodička i ďalší ľudia, ktorí nasledovali Krista.

Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. (Sk 2, 1-4).

Ikonopisecky je veľmi ťažké zobraziť vietor, ľahšie sa umelcom zobrazuje oheň nad apoštolmi. Veľkí východní majstri ikony prevažne sústreďujú svoju pozornosť na to podstatné: zrod Cirkvi.

Predstavovaná Ikona zoslania Ducha Svätého pochádza z Ruska z 19.storočia. V centre ikony je Presvätá Bohorodička sediaca na zlatom tróne s podložkou pod nohami, ktorá ju oddeľuje od hriešneho sveta. Jej odevom je slávnostné purpurové rúcho a ruky má zdvihnuté k modlitbe. Po jej pravici a ľavici sedia na stolcoch apoštoli a evanjelisti. Napravo môžeme vidieť Petra, Júdu Tadeáša, Jakuba, Jána Evanjelistu, Tomáša a Lukáša Evanjelistu, naľavo je Ondrej, Šimon, Matúš Evanjelista, Filip, Bartolomej a Marek Evanjelista. Marek a Lukáš nahradili Judáša Iškariotského a Jakuba Alfejovho. Rozmanité odevy apoštolov reprezentujú bohatstvo všetkých chariziem v Cirkvi. Výzdoba miestnosti a tvar budov naznačuje, že scéna je umiestnená v chráme, lebo apoštoli boli stále v chráme, keď bol otvorený (porov. Lk 24,53). V hornej časti ikony nad hlavou Panny Márie je zobrazený v ohnivej žiare Duch Svätý v podobe holubice a z tejto žiary pochádzajú ohnivé jazyky nad hlavami apoštolov a Panny Márie. 

Slávnosť Zoslania Ducha Svätého hovorí o zavŕšení procesu formovania apoštolov. Nestali sa z nich naraz dokonalí ľudia, no vedeli prijať seba, stratili strach. Stali sa, môžeme povedať, dospelými. Pretože dospelosť to je prijatie svojich možností,  svojich ohraničení,  ale aj prijatie zodpovednosti. 

Duch Svätý je naplnením veľkonočných prísľubov. Duch Svätý, táto tretia Božská Osoba má svoju presnú úlohu, podobne ako ju má druhá Božská Osoba – Ježiš Kristus. Ježiš nás prišiel vykúpiť, Duch Svätý nás chce posvätiť a uzdraviť. Je to práca, ktorú pre nás začal Ježiš no Duch Svätý v nej pokračuje a cez ňu v nás prináša k plnosti.

Päťdesiatnica je vyliatie Svätého Ducha. Nestačilo, že Kristus prijal ľudskú prirodzenosť, ale bolo treba, aby sa aj ľudská prirodzenosť stala Kristovým telom. To robí Svätý Duch: udeľuje ľudskej prirodzenosti Kristov život a udržuje ju v tomto živote. V Cirkvi je všetko jedno v Kristovi, lebo jeden je Kristus, jeden je Duch a jeden je božský život, ktorý stvorenie dostalo. Ale každý, kto sa vďaka Svätému Duchu zúčastňuje na tomto živote, zachováva si svoju individualitu, svoju tvár. Zbor apoštolov nie je kolektívom, ale spoločenstvom. Každý má zvláštny odev, no všetci sú ikonou Krista.

Päťdesiatnica je vnímaná ako protiklad Babylonskej veže, pretože Svätý Duch prináša jednotu a robí nás schopnými hovoriť jedným hlasom. Dar Ducha je aj darom rôznorodosti – ohnivé jazyky zostúpili na každého z prítomných. Päťdesiatnica vskutku neruší rôznorodosť, ale umožňuje, aby táto rôznorodosť – to znamená byť sami sebou, ako sme, s našimi osobitosťami – prestala byť motívom rozdelenia.

prevzaté