Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša Lk 3, 1-6
Každé telo uvidí Božiu spásu
V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša.
Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu.‘“ Počuli sme slovo Pánovo.
Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu.‘“ Počuli sme slovo Pánovo.
Zamyslenie
2. adventná nedeľa Rok C
Veľmi dôležitá a pekná je tá prvá veta, v ktorej sa podrobne opisuje, kedy pôsobil Ján, a tiež – ako čítame na konci tej istej vety – kedy „zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom“.
Po prvé: slovo prišlo v konkrétnom čase a v konkrétnych okolnostiach. Ten evanjeliový úryvok ukazuje, že pôsobenie Ježiša a Jána sú tiež historické udalosti, že Boh prichádza na veľmi konkrétnom mieste, vo veľmi konkrétnom čase a nie vždy v najpriaznivejších okolnostiach… ani čas Poncia Piláta, ani čas Herodesa nebol najpriaznivejší.
Dakedy sa pýtame, či by pre nás iný čas, iné miesto a iné okolnosti neboli lepšie. Možno by sme sa mohli lepšie rozvíjať, lebo dnes „je zlá doba, je zlý čas“. Ale každá doba má svoju náročnosť, a Boh prichádza k tebe so svojím slovom v tomto čase a na tomto mieste – vo veľmi konkrétnom čase a mieste. Boh sa s tebou dohodne na stretnutí v tvojej každodennosti, a teraz čaká… a bodka.
A ešte iná dôležitá myšlienka: na konci tej vety je napísané „zaznel (...) Boží hlas nad Jánom“. Nie je to veľmi vydarený preklad. Sv. Hieronym to prekladal trošku iným spôsobom: „Boží hlas sa stal“ – „za veľkňazov Annáša a Kajfáša Boží hlas sa stal v Jánovi“, Boží hlas sa uskutočnil v Jánovi, Boží hlas našiel život v Jánovi… Konečne sa našiel niekto, kto chce žiť Božie slovo. Advent je pre mňa, veľmi konkrétne pre mňa, takou otázkou, či sa chcem stať miestom realizácie Božieho hlasu, miestom, v ktorom sa Boží hlas uskutoční v konkrétnom čase a v konkrétnych okolnostiach. A Boží hlas, Božie slovo sa vo mne stáva reálne, lebo ho žijem. Na to sa ma advent pýta.
Dakedy sa pýtame, či by pre nás iný čas, iné miesto a iné okolnosti neboli lepšie. Možno by sme sa mohli lepšie rozvíjať, lebo dnes „je zlá doba, je zlý čas“. Ale každá doba má svoju náročnosť, a Boh prichádza k tebe so svojím slovom v tomto čase a na tomto mieste – vo veľmi konkrétnom čase a mieste. Boh sa s tebou dohodne na stretnutí v tvojej každodennosti, a teraz čaká… a bodka.
A ešte iná dôležitá myšlienka: na konci tej vety je napísané „zaznel (...) Boží hlas nad Jánom“. Nie je to veľmi vydarený preklad. Sv. Hieronym to prekladal trošku iným spôsobom: „Boží hlas sa stal“ – „za veľkňazov Annáša a Kajfáša Boží hlas sa stal v Jánovi“, Boží hlas sa uskutočnil v Jánovi, Boží hlas našiel život v Jánovi… Konečne sa našiel niekto, kto chce žiť Božie slovo. Advent je pre mňa, veľmi konkrétne pre mňa, takou otázkou, či sa chcem stať miestom realizácie Božieho hlasu, miestom, v ktorom sa Boží hlas uskutoční v konkrétnom čase a v konkrétnych okolnostiach. A Boží hlas, Božie slovo sa vo mne stáva reálne, lebo ho žijem. Na to sa ma advent pýta.