Zamyslenie

1. adventná nedeľa Rok C

Tento úryvok, ktorý dnes čítame z Evanjelia podľa Lukáša, je veľmi špecifický: Budú znamenia (...), budú národy plné úzkosti a zmätku…, bude hukot mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu… budú udalosti ohrozujúce zem…

Tak milo sa začína tento advent, však?

Všade v oznamoch bude napísané, že sa začína čas radostného očakávania. Právom sa môžeme opýtať: „Kde je teda tá radosť?“ Áno, milovaní, naozaj je na ňu konkrétny dôvod. Lukáš v evanjeliu hovorí (teda Ježiš hovorí skrze Lukášovo evanjelium), že keď to príde, keď uvidíte akékoľvek znamenia, z ktorých budú ľudia zhrození, „vzpriamte sa, zodvihnite hlavu“, naberte ducha. Toto evanjelium musíme prečítať odzadu, tak ako to z minulej stredy, kde Ježiš po celom rozprávaní o tragických udalostiach, po opísaní prenasledovaní a vydaní na smrť hovorí: Ale buďte pokojní, ani hlas vám z hlavy nepadne. Cirkev dnes začína volať veľmi energicky: Marana Tha, Príď, Pane Ježišu! To znamená: neváhaj, príď čo najskôr. Veľmi chceme, aby prišiel čo najskôr, nech sa to všetko už pominie, nech sa všetko bezpodmienečne zrúti. Príď, Pane Ježišu. Túžime, chceme, aby si prišiel, nestoj vo dverách, vojdi dnu. Ale tu je problém, lebo Cirkev volá Príď, Cirkev hovorí Príď kráľovstvo tvoje , ale my sa podobáme na dieťa, ktoré sa nemôže rozhodnúť: Príď tvoje kráľovstvo, ale možno ešte nie dnes, nie teraz.

Trochu sa podobáme na jedného Janka, ktorého sa rehoľná sestra na náboženstve opýtala, či by chcel ísť do neba. A on hovorí, že nemôže, lebo sľúbil, že po škole pôjde domov na obed.
Máme veľa dôvodov, aby sme Ježiša prosili o jeho príchod tak veľmi opatrne. To naše Marana Tha je také neúplné, asi v ňom nebude zápal, vrúcna túžba. Odkiaľ? Prečo? Možno preto, že sa bojíme.
Skúste si predstaviť takú situáciu, že Ježiš k tebe prichádza a hovorí: „Počuj, dnes popoludní budeš v raji.“ A ty sa zamýšľaš, že ťa ešte toľko toho čaká, toľko veci potrebuješ vybaviť, s toľkými ľuďmi sa musíš porozprávať – a tak povieš: „Nemôžem, nemôžem, Pane Ježišu, prosím, počkaj trošku pri dverách. Teraz sa mi nedá.“
Bude dobré, aby sme sa pozreli do nášho srdca, a rozlíšili, odkiaľ pochádzajú tie obavy pred príchodom Ježiša. Predstavme si Ježiša, ktorý prichádza, stojí vo dverách, čaká… a aká je moja odpoveď? „Áno, dnes príď, Pane Ježišu. Už ťa čakám“ alebo „Pane Ježišu, teraz ešte nie. Áno, hovorím Marana Tha, ale ty sa so svojím príchodom určite neponáhľaj.“