Zamyslenie
3. adventná nedeľa Rok C
Niekedy by sme si chceli urobiť predsavzatie, ktoré vyrovná, upraví, vyhladí moju cestu k Bohu.
Napríklad vynecháme sladkosti, kávu… seriály… možno pôjdeme na roráty, budeme sa viac modliť.
A predsa Ján Krstiteľ hovorí pre tri skupiny osôb to isté – cesta k Bohu vedie cez blížneho, cez druhého človeka. „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké.“ Nech sa postará o druhého.
Mýtnikom hovorí: „Nevymáhajte viac, ako vám určili“ čo znamená – nekradnite.
Vojakom hovorí: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite.“
To sú pre nás veľmi konkrétne rady. Advent má zmysel vtedy, keď pripraví cestu Bohu, a tá cesta vedie cez človeka. Urobiť si rovnú cestu cez druhého človeka je našou prvou úlohou, ak chceme chytiť Boha za srdce.
Stojí za to pozrieť sa dnes na tri skupiny ľudí, na tie tri kategórie rád, a rozlíšiť, či v mojom živote
nenájdem niekoho, kto potrebuje, aby som sa s ním podelil – možno nie o oblečenie, nie o peniaze, ale napríklad o čas, možno o trošku láskavosti, možno o trošku pozornosti.
Môžem sa pozrieť, či nenájdem niekoho, koho okrádam, beriem viac, ako by som mal – napríklad ak som ocko alebo mamka, či nekradnem čas pre svoje deti svojou neprimeranou prácou, alebo internetom, či telkou.
A nakoniec či nie som ten, kto istým spôsobom núti, utláča, kto istým spôsobom využíva niekoho ako predmet; alebo uvidím, koho by som mohol vnímať predmetne, alebo koho by som mohol emocionálne manipulovať.
Cesta k Bohu vedie cez druhého človeka, a Advent sa uskutoční iba medzi mnou a Bohom v druhom človeku.