Zamyslenie
4. adventná nedeľa Rok C
“Mária sa vydala sa na cestu a ponáhľala sa“. Presnejšie povedané: išla z horlivosťou, bežala. Stretnutie s Bohom rodí stretnutie s človekom. Stretnutie s Bohom spôsobuje, že vektor, ktorý je stále nasmerovaný na moje Ja, prenáša sa na druhého človeka a tamten sa stáva dôležitejší ako moje Ja.
Naše každodenné stretnutia s Bohom, alebo slovo, ktoré On hovorí nám, spôsobuje, že ten vektor sa prenáša sa z môjho ja… Mária mala všetky dôvody, aby ostala v Nazarete, zariadila si kontemplatívny život; mohla očakávať, že všetci sa budú okolo nej obskakovať, lebo bude matkou Pána, ale skúsenosť Boha, skúsenosť lásky spôsobuje, že sa o ňu chce podeliť, že si ju nechce nechať pre seba, že si ju nemôže nechať pre seba. To ju prinútilo vyjsť z domu, aby sa o skúsenosť Boha podelila.
A keď vbehla do domu Alžbety, Alžbeta pocítila radosť, a Ján sa pohol - „zatancoval“ - v lone Alžbety. Aj keď Mária nehovorí ani slovo, prináša Boha, prináša radosť.
Stojí za to prosiť Boha, aby naše stretnutia s ním presmerovali vektor z môjho ja na druhého človeka. A tiež stojí za to pozrieť sa, či moje stretnutie s druhým človekom prináša druhému radosť, či naozaj má pri mne skúsenosť Alžbety, že mu prinášam Pána. ...či mu prinášam výčitku, prinášam smútok, či prinášam jarmo kresťanských princípov a poučení? Alebo mu prinášam radosť stretnutia z Pánom?