Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša
Lk 1, 39-45 Mt 2, 13 – 23
Keď mudrci odišli, Jozefovi sa vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.” On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán skrze proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.” Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „V Ráme bolo počuť hlas, plač, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet.” Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: „Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.” On vstal, vzal dieťa i jeho matku a prišiel do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaos namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do Galilejského kraja. Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.” Počuli sme slovo Pánovo.
Lk 1, 39-45 Mt 2, 13 – 23
Keď mudrci odišli, Jozefovi sa vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.” On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán skrze proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.” Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol podľa času, ktorý zvedel od mudrcov. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „V Ráme bolo počuť hlas, plač, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet.” Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte a povedal mu: „Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.” On vstal, vzal dieťa i jeho matku a prišiel do izraelskej krajiny. Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaos namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do Galilejského kraja. Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.” Počuli sme slovo Pánovo.
Zamyslenie
nedeľa svätej rodiny Rok C
Matka prestala chápať. A práve tá neschopnosť pochopiť ju poučila, že jej syn je Boh. Je nielen že veľký, ale je niekto vždy väčší, ktorý všetko presahuje, koho možno pochopiť jedine nemožnosťou pochopenia.
Veľmi zaujímavá myšlienka. Mária prijala to, že nevie niečo pochopiť; ona chce prijať aj to, čo pochopiť nevie. Sv. Augustín hovorí, že keby sa nám podarilo Boha úplne pochopiť, tak to ešte určite nebude Boh.
Mária rozumie – dajte si na to pozor – že Boha môžeme pochopiť len tak, že prijmeme, že ho nevieme obsiahnuť. To je najkrajší prejav čistého, jednoduchého srdca – prijať toho nepochopiteľného, prijať toho, ktorý uniká našim pojmom, očakávaniam, našej logike. Prijať Boha, ktorý je pre ľudský rozum veľmi často paradoxom, lebo logika jeho srdca je iná ako logika vášho srdca.
A Mária sa teraz cvičí v nechápaní, prijímaní toho, čo je nepochopiteľné, aby neskôr pri kríži bola pripravená – veď kríž nevieme pochopiť, ani ľudské utrpenie často nevieme pochopiť. Len prijať. Môžeme to obsiahnuť len vtedy, keď sa vzdáme chápania. To je práve tajomstvo, ktoré si Mária uchováva v srdci, keď sa vráti do Nazareta. Bolo by dobré poprosiť dnes Máriu, aby aj nás naučila toto umenie – prijať Boha, ktorého nevieme pochopiť, ktorý je taký iný ako naše predstavy, ktorý je pre nás taký neuchopiteľný.
Matka prestala chápať. A práve tá neschopnosť pochopiť ju poučila, že jej syn je Boh. Je nielen že veľký, ale je niekto vždy väčší, ktorý všetko presahuje, koho možno pochopiť jedine nemožnosťou pochopenia.
Veľmi zaujímavá myšlienka. Mária prijala to, že nevie niečo pochopiť; ona chce prijať aj to, čo pochopiť nevie. Sv. Augustín hovorí, že keby sa nám podarilo Boha úplne pochopiť, tak to ešte určite nebude Boh.
Mária rozumie – dajte si na to pozor – že Boha môžeme pochopiť len tak, že prijmeme, že ho nevieme obsiahnuť. To je najkrajší prejav čistého, jednoduchého srdca – prijať toho nepochopiteľného, prijať toho, ktorý uniká našim pojmom, očakávaniam, našej logike. Prijať Boha, ktorý je pre ľudský rozum veľmi často paradoxom, lebo logika jeho srdca je iná ako logika vášho srdca.
A Mária sa teraz cvičí v nechápaní, prijímaní toho, čo je nepochopiteľné, aby neskôr pri kríži bola pripravená – veď kríž nevieme pochopiť, ani ľudské utrpenie často nevieme pochopiť. Len prijať. Môžeme to obsiahnuť len vtedy, keď sa vzdáme chápania. To je práve tajomstvo, ktoré si Mária uchováva v srdci, keď sa vráti do Nazareta. Bolo by dobré poprosiť dnes Máriu, aby aj nás naučila toto umenie – prijať Boha, ktorého nevieme pochopiť, ktorý je taký iný ako naše predstavy, ktorý je pre nás taký neuchopiteľný.