Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša Mt 2, 1-12
Prišli sme z východu pokloniť sa kráľovi
Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“
Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš.
Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ‚A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.‘“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“
Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali.
Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čo to boli za ľudia? Mudrci, mágovia, alebo králi? Môžeme sa pozastaviť len pri tejto otázke, a nenájdeme vysvetlenie. Lebo v skutočnosti sú to len druhoradé veci. Koľkí boli? Naozaj boli len traja? – Lebo sú tri dary. Možno ich bolo, ako tvrdí tradícia Sýrskej Cirkvi – a dnes prežíva slávnosť – trinásť? To všetko sú len detaily.
Oveľa dôležitejšia je otázka, oveľa dôležitejší je problém spojený s naším srdcom. Pre nás ide o vec dneška, je to evanjeliová výzva. Ide o problém odvahy.
Pozrite, v Jeruzaleme býva celý zástup mudrcov – zákonníkov. Sú Herodesovými poradcami a môžu poukázať na rôzne proroctvá a predpovede, že príde Mesiáš a že sa zjaví v Betleheme. Betlehem je desať kilometrov od Jeruzalema, na dosah ruky, dá sa tam prísť za hodinu… a žiadny z nich sa tam nevyberie. Mali predpoveď, možno presvedčenie… možno rozhodol strach pred Herodesom, možno pohodlnosť, a možno bolo ťažko uveriť tomu rozprávkovému príbehu.
A tu naraz prichádzajú niekoľkí muži, ktorí precestovali stovky (a možno aj tisíce) kilometrov, vedení duchovnou intuíciou, idú za hviezdou, prichádzajúcou na kráľovský dvor a vydesia celý Jeruzalem. Čo také neobyčajné bolo v tých mužoch, v ich postojoch, v ich otázke alebo v ich istote, v ich hľadaní, že vydesili celý Jeruzalem… celý Jeruzalem!
Išli do Betlehema, a v podstate neuvideli ani vládcu nebeských zástupov, ani palác, ani pekne oblečeného kráľa. Uvideli dieťatko, stajňu, seno, bábätko v rukách dievčaťa a jej mladého muža, ktorý sa o nich stará.
Akú museli mať tí hľadajúci muži vieru, akú museli mať túžbu po Bohu, že odcestovali – ako by povedal pápež František – z gauča, z pohodlia, a začali hľadať, a začali vŕtať, a začali sa vystavovať riziku. Sme my schopní, aby sme tak ako oni, zatúžili pozrieť sa doširoka, odcestovať, aby sme nezostali, ako zástup mudrcov a Herodesových zákonníkov, na tom istom mieste, ponorení do vedy, ale už bez túžby hľadať, sústredení na seba, neregistrujúc dôležitú udalosť, ktorá sa koná, ktorá je možno príliš malá, príliš zanedbateľná, príliš rozprávková.
Boh sa zjavuje tým, ktorý majú vášeň hľadať ho. On vkladá do srdca takú odvahu, takú vášeň cestovateľa, ale iba v srdci tých, ktorí sú schopní zanechať seba, odcestovať, riskovať, iba v srdci nespokojných duchov… čo sa nezastavia, pokiaľ ho nenájdu.
Len aby každý z nás zatúžil dnes v srdci ako tí mudrci – odcestovať, stratiť, riskovať, prijať výzvu, neostávať na gauči.