Bola som na mieste, kde zomrela istá osoba, ktorá žila veľmi zle, podľa toho, čo som sa dozvedela, a to počas mnohých rokov. V priebehu posledných dvoch rokov bola však chorá a v niektorých veciach, ako sa zdalo, sa napravila. Zomrela bez svätej spovede, napriek tomu sa mi však nezdalo, že by mala byť zatratená. Keď však obliekali jej telo, zbadala som veľa démonov, ako berú to telo, a zdalo sa mi, že si s ním pohrávajú a že ho dokonca mučia.

(KŽ 38, 24)  KŽ – Kniha života

Pravdou je, že Pán Boh neodsudzuje ľudské duše na zatratenie, alebo utrpenie v očistci. Ich stav po smrti je dôsledkom ich voľby vo chvíli smrti, a tá zasa vyplýva zo spôsobu života tu na zemi.  Ak v priebehu života človek načúval zlému duchu, ak sa poddal jeho vláde, bude pod jeho vplyvom aj po smrti. Ak bol nepriateľom Boha na tomto svete, nestane sa ním náhle, pri prechode do iného sveta.  Sv. Terézia vidí, ako diabli trápia telo nešťastníka, trhajúc ho vidlami na kúsky. Tu vidieť, aký nerozvážny je človek, ktorý počas pozemského života holdoval telu a chcel mu vo všetkom vyhovieť.  Telo by malo byť podriadené duchu, duch by ho mal usmerňovať a ovládať, a nie naopak. Svätá vidí túto udalosť a oslavuje veľké Božie milosrdenstvo, ktoré zakrýva pred živými osud duše po smrti, najmä  osud zatratených, lebo dbá o ich dobré meno u tých, ktorí sú ešte na zemi.  

Obrázok od Angela Yuriko Smith z Pixabay