Presne pred 5 rokmi na sviatok Zvestovania Pána bola otvorená žilinská Expozícia ikony. V dnešnej epizóde budeme hovoriť nielen o duchovnom význame sviatku, ale takisto si vysvetlíme bohatú symboliku farieb v ikonografii.
Ikonu v kvalitnejšom rozlíšení nájdete tu: bit.ly/3cgc78q
Milí priatelia ikon.
Pozdravujem Vás pri príležitosti sviatku Zvestovania a pri 5. výročí otvorenia 1. výstavy ikon v rámci Expozície originálnych ikon v Žiline. Nadšenie, ktoré výstava vyvolala v nás pretrváva dodnes – ako aj požehnanie, ktoré prvej výstave osobne udelil náš otec biskup mons. Tomáš Galis. Dosvedčuje o tom aj neustále rozrastajúci sa počet spolupracovníkov a priateľov diela IKONY.
Naše spojenie so sviatkom Zvestovania nie je náhodné. Ikony pokladáme za zvestovanie krásy, nádeje a radosti, ktorá je na ikonách viditeľná a sprítomnená a odkazuje na Pravdu. Ikony nie sú len umelecké diela, ale majú v sebe hlboké duchovné posolstvo. Podľa učenia svätých otcov je vtelenie jednorodeného Božieho Syna najväčším tajomstvom, aké sa udialo od stvorenia sveta a je začiatkom všetkých ďalších tajomstiev. Expozícia IKONY v Žiline a jej dielo je pre nás taktiež tajomstvom. Tajomstvom, ktoré nás presahuje.
Ďakujeme všetkým jej návštevníkom, priaznivcom a podporovateľom ako aj hlavnému sponzorovi – spoločnosti HOUR. Vaša podpora je pre nás záväzkom a balzamom na všetky námahy spojené s touto prácou. Ešte raz Vám touto cestou veľmi pekne ďakujeme a prijmite pozvanie na stretnutie s ikonami.
V Žiline 24.03.2021
Milan Urbaník, Predseda OZ IKONY
Podľa starodávnej tradície sa 25. marca udialo stvorenie sveta, vtelenie Božieho syna a aj jeho smrť na kríži. Okrem týchto skutočností si týmto podcastom pripomíname aj 5. výročie otvorenia prvej výstavy v Expozícii IKON v Žiline. Spoločne dnes spolu s ikonou odhalíme bohatú symboliku farieb východokresťanskej ikonografie. Tá je, ako hovoria mystici: „teológiou vo farbách, teológiou, ktorú duša neprijíma verbálne, ale bezprostredne.“
Slávny ruský maliar a grafik Wasilly Kandinsky, ktorý väčšinu života tvoril v Nemecku a vo Francúzsku, sa raz vyjadril nasledovne: „Farba je prostriedkom bezprostredne pôsobiacim na dušu.” Priekopník abstraktného maliarstva venoval celý svoj život skúmaniu kombinácie rôznych farieb a geometrických tvarov. Dnes jeho práce obdivuje celý svet.
Aj východokresťanská ikonografia, ktorá zachováva prísnu teologickú presnosť, prisudzuje farbe dôležitý význam. Na rozdiel od kresby na obraze, ktorej cieľom je vymedziť predmet, farba sama o sebe predmet nereprezentuje. Napriek tomu je výzvou, lebo sa dotýka schopnosti človeka reagovať na vonkajšie i vnútorné podnety. Práve v tom spočíva jej symbolický charakter: farba nie je iba prostriedkom dekorácie, ale je súčasťou jazyka ikony, je znamením iného sveta.
Každé farbivo, alebo jeho kombinácia účinkuje na človeka svojím spôsobom. Starobylí ikonografi to spoznávali intuíciou, v prorockých videniach. Venovali osobitnú pozornosť materiálu, na ktorý sa písali ikony, ako aj spôsobu prípravy farbív. Využívanie prirodzeného farbiva dávalo pocit vnútorného objemu a života. Aj po toľkých rokoch pôsobí upokojujúco, nežne a živo. Dnešné chemické farbivo je ploché, akoby mŕtve a odráža vyčerpanosť duševného a fyzického charakteru.
Pre farby neexistuje presný kánon. V rôznych kultúrach majú rôzny symbolický zmysel. My si ukážeme iba niektoré farby s ich možnou významovou tendenciou, lebo rečou ikony nie sú izolované farby, ale ich súzvuky. Podobne ako aj v oblasti hudby, v ktorej sa z jednotlivých tónov prostredníctvom harmónie tvoria melódie.
Skôr než začneme s popisom samotnej ikony, zamyslime sa nad významom sviatku Zvestovania Pána. Český kardinál Tomáš Špidlík v príhovore k sviatku hovorí: „V liste Hebrejom sa píše: ‚Slovo je živé a účinné.’ Naša zmena nie je len ovocím nášho úsilia. Slovo je treba nosiť vo svojom srdci dlhý čas, pozorne a s radosťou ho kontemplovať, aby ono samo mohlo začať pôsobiť. Preto mnísi neprestajne premýšľali nad Slovom, kým ich samotné Slovo nezačalo meniť a utkávať ich život. Takýmto spôsobom sa aj oni postupne stávali črtou, obrazom Slova, ktoré sa tak stávalo viditeľným pre svet.”
„Tebe, Božia Matka, bola daná božská radosť. Tebe, Božia Nevesta, každé stvorenie volá: Raduj sa! Veď ty, Čistá, ako jediná si bola vopred určená za Matku Božieho Syna. Raduj sa Vládkyňa! Raduj sa Prečistá Panna! Raduj sa Boží príbytok! Raduj sa svietnik svetla, povolanie Adama, vykúpenie Evy, svätá hora, žiarivá svätyňa, komnata nesmrteľnosti.“
Naša ikona zobrazuje biblický príbeh Zvestovania. Na ikone je Archanjel Gabriel, posol Božích správ zobrazený štyrikrát. Prvýkrát je zobrazený v hornej časti ako prijíma od Boha požehnanie a poverenie zaniesť zvesť Panne Márii do Nazaretu o tom, že počne a porodí Božieho Syna. To sa stalo potom, ako nastala plnosť času /Gal 4,4/. Boh je zobrazený v bielom rúchu ako Sabaoth, čiže Pán zástupov. On rozhodol o tom, že dá ľudstvu druhú šancu a pošle na svet svojho syna, Logos, aby vyslobodil Adama a spasil ľudstvo. Z postoja anjela vidieť okamžitú poslušnosť voči Bohu, ako sa píše v knihe Izaiáš: „Hľa tu som, pošli mňa!“/Iz 6,8/ Naznačuje to ohnivočervený plášť, symbolizujúci oheň Božieho ducha a tiež diadém a vejúca stužka v jeho vlasoch. Anjel sa ponáhľal predstúpiť pred Božiu velebu, nestihol si zložiť krídla a šaty vejú za ním ako vo vetre. Pán zástupov drží v ľavej ruke sféru, symbol vlády nad Universom, pravou rukou požehnáva archanjela a v nimbe má vpísanú osemcípu hviezdu znak večnosti. Je obklopený beztelesnými bytosťami, tie mu utvárajú trón, na ktorom sedí aj podložku nôh.
Scéna Zvestovania je na ikone zobrazená dvakrát. V hornej časti Mária stojí pri studni a naberá vodu do krčaha, lebo takto opisuje situáciu apokryfné Jakubovo protoevanjelium. Mária symbolicky naberá do krčaha „živú vodu“, symbol krstu – očistenia človeka od prvotného hriechu.
Hlavná scéna sa odohráva v chráme. Archanjel Gabriel vyrušil s Božím odkazom Máriu pri modlitbe, alebo pri tkaní chrámovej opony, ktorá je zobrazená za ňou nie staticky, ale v pohybe ako znak odhalenia sa Boha človeku. Odložila prácu a vypočula si anjelský pozdrav: „Raduj sa, Mária, Milosti plná…“
Hneď, ako Mária prijala požehnanie, povedala: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova.,“Boží Duch v podobe bielej holubice zostupuje na Máriu. Tento akt jej vôle je na ikone vyjadrený gestom pravej ruky priloženej k srdcu. Mária stojí na podložke, ktorá ju oddeľuje od ľudskej hriešnosti. Spolu s červenými črievičkami vyjadrujú, že bola počatá bez dedičného hriechu. Postoj Bohorodičky je oslavou materstva, múdrosti a pokory. Odkladá svoj život a celá sa oblieka do kráľovského purpurového plášťa Božích plánov, oblieka sa do Krista. Za ňou je zlatý cisársky trón s poduškou, trón Krista Kráľa, ktorý sa počal v jej lone a tým daroval svojej Matke kráľovskú hodnosť. Na niektorých ikonách Mária sedí na tróne, na iných stojí pred ním. Podľa toho, či stojí, alebo už sedí, vieme, či už povedala svoje „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova,“ alebo sa ešte len pýta „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?”
Na iných zobrazeniach Zvestovania drží Mária v ľavej ruke purpurovú niť. Podľa apokryfných evanjelií v okamihu zvestovania priadla niť na purpurovú chrámovú oponu. Jej rúcho je tej istej farby. Tým sa naznačuje, že v momente počatia sa Mária sama stala chrámom, svätyňou živého Boha a vo svojom tele utkala Syna Božieho.
Anjeli sú na ikonách obyčajne znázornení s mladými tvárami a s dlhými vlasmi, voľne zviazanými stuhou. Keď sa stuhy vznášajú vo vzduchu za anjelom, znamená to, že boží posol je pripravený okamžite prijať Boží príkaz. Ďalším veľmi ilustratívnym detailom, ktorý popisuje naliehavosť a radosť udalosti, je vyobrazenie jeho nôh. Gabriel je v rýchlom pohybe, akoby bežal. V pohybe sú aj jeho krídla, akoby práve zostúpil z neba, pristál, aby priniesol dôležité správy. V ľavej ruke drží palicu, znamenie posla a pravou rukou sa načahuje k Márii, čo naznačuje, že jej oznamuje radostné posolstvo Pána zástupov. Toto isté gesto prechádza v okamihu odovzdania Márii do nádhernej spásnej dynamiky aj ku nám. Archanjel Gabriel sa obracia ku každému človeku a odovzdáva mu požehnanie a pozvanie prijať Božieho Syna do srdca. Toto je štvrté zobrazenie anjela.
Hlavnými farbami ikony, aj keď na nej nie vždy dominujú, sú zlatá, červená, modrá, ružová a zelená. V bielej farbe sú zastúpené ako odtiene ďalšie farby. Biela zobrazuje svätosť, je farbou Logos, ktorý prišiel na zem, aby osvietil, zachránil a premenil svet. Píšu sa ňou odblesky na odevoch a osvietenia na tvárach.131 Je farbou tých, ktorí sú preniknutí Božím svetlom (anjeli pri hrobe, kde bolo uložené Ježišovo telo – porov. Jn 20, 12; starci, sediaci okolo trónu Stvoriteľa – porov. Zjv 4, 4), ale symbolizuje aj čistotu, nevinnosť (porov. Zjv 3, 4-5; 7, 13-14). Biela je dynamizmus, čierna farba zase vyjadruje ničotu, neprítomnosť všetkého, aj svetla. Na ikonách je ňou znázornený Hádes, hrob Lazára, Adama a Evy, jaskyňa Narodenia a jaskyňa pod Kristovým krížom, odev mníchov (značí stav odriekania, cez ktorý sú mŕtvi pre tento svet).
Zlatá je istým spôsobom rovná svetlu, má svoje vlastné vyžarovanie, je symbolom božského svetla, leskom. Žltej farbe dáva Sendler, znalec teológie ikon, zmysel trvalého smútku. Do významovej roviny Božej slávy a jasu, ju zase kladie Novotný vo svojej knihe „Světlo ikon“. O zlatej sa vyjadruje v podobných intenciách ako Sendler. Zlato má transcendentálny až abstraktný rozmer, dáva vyniknúť zobrazeným námetom, symbolizuje vyšší svet, Božiu milosť a moc.
Modrá farba zobrazuje tajomstvo. Je menej zmyslová a viac duchovná než u iné farby. Vyvoláva dojem mystickej hĺbky, pokoja, ustupuje dozadu a zostáva pasívnou. Najaktívnejšou farbou je červená. Ide o farbu krvi, ktorá je symbolom víťazstva života nad smrťou, ale aj symbolom obety. Vyliatím Kristovej krvi červená farba dostala posvätenie. Blízka červenej je farba purpuru, symbolizujúca kráľovstvo. V ikonopisectve sa používa pre plášť Matky Božej, ale nájdeme ju zaodetú aj do iných odtieňov červenej a vzácne aj tmavomodrej farby. Zelená farba je atribútom prírody, symbolizuje rast a plodnosť, takže sa vo svetskom jazyku stala farbou nádeje. Ide o farbu dokonalého, vnútorného pokoja, farbu Svätého Ducha. Na ikonách sa používa pre prorokov, kráľov a vedľa červenej aj pre mučeníkov. Hnedá je spojením červenej, modrej, zelenej a nachádza sa v nej aj čierna. Používa sa na vyjadrenie všetkého, čo je pozemské. Nemá špeciálnu symboliku, odráža realitu.
Symbolika ďalších farieb, ktoré vznikajú miešaním základných je nasledovná. Fialová na odeve zdôrazňuje osobitosť služby alebo individuálnosť svätého a taktiež pokánie, pokoru a kajúcny postoj. Tyrkysová farba naznačuje mladosť, ružová detstvo a radosť, čierna farba v spojení so zelenou starobu. Sivou farbou sa poukazuje na mŕtvolnosť (skaly). Oranžová farba symbolizuje Božiu milosť, ktorá víťazí nad materiálnosťou.
Farbami sú čitateľné nielen postavy na ikonách. Vypĺňa sa nimi aj pozadie, ktoré je často zlaté čo naznačuje večnosť, ale pozadia nemusia byť jednofarebné, ale akoby sa kolísali. Je to znak toho, že večnosť nie je statická, ale je v pohybe, je v nej pohyb, ale nie priestorový, lež iný. Kolísanie farbív naznačuje prijatie svetla dušou a pohyb duše k Bohu.
Farby, ako všetko ostatné na ikone, sa podriaďujú jedinej úlohe: odhaliť svet duchovných bytí vo fyzickom priestore, vyjadriť samotnú ideu človeka, začiatok jeho premenenia a ožiarenie božským svetlom.”
V tom je podobná symbolika farieb s významom sviatku Zvestovania Pána. Slávenie vtelenia Božieho syna na jednej strane vyjadruje božské milosrdenstvo voči človeku. Božie slovo sa dobrovoľne uponížilo a z lásky prichádza, aby nás získalo. Na druhej strane je oslavou človečenstva, ktoré prijíma Boží dar. Toto sväté ľudstvo je zástupené Máriou, ktorá v údive, pokorne a s vierou, vstupuje do tajomstva spásy.
Pripomeňme si slová byzantského mystika a spisovateľa Nikola Kabasilla: „Vtelenie nebolo iba Božím dielom, ale aj dielom vôle a viery Panny. Ako bez zásahu troch božských osôb, tak ani bez súhlasu Najčistejšej, bez spoluúčinkovania jej viery, by tento plán nebol uskutočniteľný.”
Zdroje:
USPENSKIJ, Leonid Alexandrovič. Ikona- okno do věčnosti. Pavel Mervart, 2019.ISBN: 978-80-907376-0-0
STRIŽEV, Alexander. Pravoslávna ikona, Kánon a Štýl I. Bernolákovo: Oto Németh, 2010. ISBN 978-80-89277-32-2
STRIŽEV, Alexander. Pravoslávna ikona, Kánon a Štýl II. Bernolákovo: Oto Németh, 2015. ISBN: 978-80-89277-55-1
ŠPIDLÍK, Tomáš; RUPNIK, Marko Ivan. Viera vo svetle ikon. Bratislava: Oto Németh, 2004. ISBN: 978-80-88949-69-6
NOUWEN, Henri. Modlitba s ikonami. Kostelní Vydří: Karamelitánske nakladatelství, 2012. ISBN 978-80-7195-577-1
SENDLER, Egon. Tajomstvá Krista. Bratislava: Oto Németh, 2008. ISBN 978-80-89277-08-7
SENDLER, Egon. Byzantské ikony Božej Matky. Bratislava: Oto Németh, 2006. ISBN 978-80-88949-91-2