Kalvárska hora – Urpín  

Severovýchodné úpätie vyhasnutej sopky Urpín je akoby oddávna predurčené na vybudovanie jedného z najkrajších skvostov mesta Banská Bystrica – Kalvárie. 

Kalvária znamená miesto, či vŕšok ukrižovania nášho Pána Ježiša Krista v Jeruzaleme, resp. vyobrazenie krížovej cesty. Takto sú pomenované aj miesta, na ktorých bola postavená pamiatka na ceste Pána Ježiša od domu Piláta na horu Golgota. 

Hlavnú časť kalvárií tvorili zastavenia krížovej cesty; na začiatku ich bývalo dvanásť, neskoršie štrnásť. Končili kostolom alebo hrobkou Pána Ježiša. Ostatné zastavenia s rôznymi scénami, od Večere Pána až k sudcovskej stolici Piláta, mohli, ale nemuseli existovať.

Pod pojmom banskobystrická Kalvária sa do roku 2008 hovorilo o týchto historických objektoch:

1. osem kaplniek krížovej cesty
2. kostolík – Kaplnka Božieho hrobu
3. lipová alej, nazývaná aj „Urpínska alej“

História

Historické pramene sú veľmi strohé. V roku 1689 boli na Urpíne postavené kríže a prvé zastavenia. Ich podobu nepoznáme. Do Banskej Bystrice vtedy prišli pátri zo Spoločnosti Ježišovej (jezuiti), ktorí sa výrazne pričinili o obrodenie katolíckej viery na tomto území.

Pred rokom 1710 veriaci mesta Banská Bystrica chodili v celodennej procesii na vtedy peknú, veľkú a známu kalváriu s vrcholovou Kaplnkou Božieho hrobu v Španej Doline.

Roky 1710 a 1713 boli pre Banskú Bystricu ťažkými. Hoci v Liptovskej, Nitrianskej a Bratislavskej župe mor rad-radom kosil svoje obete, Zvolenská župa – osobitne Banská Bystrica – sa vďaka Božej ochrane a mimoriadnym, aj keď neúprosným nariadeniam, pred morovou epidémiou uchránila. 

Z historických prameňov je známe, že v čase morovej epidémie bolo zakázané opustiť mesto (nebola možnosť ísť modliť sa na Kalváriu v Španej Doline) a tak sa často konali prosebné procesie za ochranu mesta práve na Urpínskej hore. V roku 1712, počas morovej epidémie, na vrchole hory dal páter Jozef Mayr postaviť tri kríže. Po skončení epidémie obyvatelia mesta z vďačnosti Pánu Bohu za jeho ochranu postavili v roku 1713 vrcholový kostolík Kalvárie – Kaplnku Božieho hrobu s malým nádvorím.

V roku 1714 bolo postavených 7 zastavení. Výsadba lipovej aleje sa datuje do roku 1722. V  roku 1731 ju však takmer celú znova vysadili, keďže pôvodnú zničil požiar. 

V roku 1731 prebehla rekonštrukcia nádvoria kostolíka. Z darov Nemcov bol postavený v nádvorí nový kríž s drevenou sochou ukrižovaného Pána, zhotovenou umelcom Janom Pavlom Weisom. Historické pramene hovoria, že na slávnostnom požehnaní bolo prítomných množstvo úradníkov banskej komory a to aj z Banskej Štiavnice.

V priebehu nasledujúcich rokov Kalvária zaznamenala veľký rozkvet vďaka milodarom vtedajších obyvateľov. Dostala medený pozlátený kríž s piatimi ranami a srdcom, v ktorom bola umiestnená relikvia Svätého kríža a tiež kompletnú liturgickú plátenú výbavu a viaceré obrazy na výzdobu kostolíka.

V roku 1768 nemecká Kongregácia doplnila na dva postranné kríže plastiky lotrov. Ale už zo záznamov z roku 1771 vieme, že Kalvária začala chátrať a potrebovala opravu. V tomto období sa tu slávili štyri veľké slávnosti: Nedeľa umučenia, Nájdenie a Povýšenie Svätého kríža a Nanebovstúpenie Pána.

Kostolík má pôdorys kríža s polkruhovo ukončenými ramenami. Na jednoduchej hladkej trojuholníkovým štítom ukončenej vstupnej fasáde, prelomenej polkruhovo zaklenutým oknom v osi nad portálom a dvoma slepými oknami po bokoch, bola vtedy na pravej strane umiestnená kazateľnica s baldachýnovou strieškou. V interiéri bola loď zaklenutá pruskou klenbou. 

V priebehu nasledujúcich rokov máme len kusé informácie o opravách a výmenách jednotlivých artefaktov.

V poslednej štvrtine 19. storočia pašiový program Kalvárie nahradila aktuálna pobožnosť krížovej cesty. Prvých osem zastavení bolo osadených v nikách ôsmych staníc. Mali už takú podobu ako v súčasnosti. Zvyšných šesť zastavení bolo vsadených na miesto starších výjavov v nikách ohradenia kostolíka. Z nich sa dodnes zachoval len jeden artefakt – 1. zastavenie – Ježiš na smrť odsúdený, v prevedení maľovanej pálenej keramiky. Tieto výjavy boli vyrobené v Budapešti. 

V roku 1902 – 1903 postavilo mesto – ako patrón Kalvárie – v nádvorí kamenný podstavec, železný kríž s korpusom a tri sochy pod ním: postavy Panny Márie, sv. Jána a Márie Magdalény. Postranné kríže s lotrami boli vtedy odstránené. Vtedy prebehla posledná väčšia oprava Kalvárie.

Historické dianie v druhej polovici 20. storočia (éra komunizmu) zanechali na objekte Kalvárskej hory – Urpín svoje stopy. V kaplnkách zastavení boli zničené všetky plastiky, a na nádvorí všetky sochy. Zachovalo sa len torzo plastiky prvého zastavenia a plastika umučenia Krista z centrálneho kríža. Kaplnky a kostolík s nádvorím do roku 2005 vplyvom poveternostných podmienok a vandalizmu len chátrali. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa Rímskokatolícky farský úrad Banská Bystrica – Mesto v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom pričinili o zlepšenie zastrešenia historických objektov výmenou strešnej krytiny.  

V roku 2005 Ministerstvo kultúry poskytlo dotáciu vo výške 200 tisíc korún ako súčasť grantového systému, programu: „Obnovme si svoj dom“, čo poslúžilo na čiastočnú záchranu prvých piatich kaplniek. 

Prvé kroky ku generálnej oprave

V roku 2006 bol odovzdaný kompletný projekt I. etapy rekonštrukcie všetkých kaplniek krížovej cesty a kostolíkaPovýšenia Svätého Kríža vypracovaný firmou ARCHUS – architektonický ateliér, pod vedením Ing. Arch. Jozefa Frtúsa. Súčasne bola v projekte zahrnutá novostavba malého kláštora, situovaná na lúke „za chrbtom“ druhej kaplnky Krížovej cesty. Tento objekt by spravoval Rád bosých karmelitánov a ich prítomnosť by mala zabezpečovať nielen duchovnú službu v novovzniknutej Duchovnej správe – Kalvária, ale aj ochranu zrekonštruovaných objektov.

Keďže sa z plastík zastavení zachoval len jeden artefakt, investor, v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom a architektom rozhodli, že budú vytvorené úplne nové vyobrazenia. Víťazom konkurzného konania sa nakoniec stal akademický sochár Milana Ormandík z Kremnice. 

Generálna oprava

17.5.2007 začala generálna oprava historickej časti ako aj  novostavby firmou RANDA + R a okrem nej aj firmy p. Kartíka z Banskej Bystrice a p. Janíčka z Českej republiky. Práce v interiéroch vykonali ERMAKO – Vojtech Matonok, SANTA s.r.o., MEC CORP s.r.o., Proenergia, Males s.r.o. a ďalšie.

Do veže kostolíka bol 19. 9. 2008 umiestnený 80 kg zvon od firmy ELMONT-Albín Ivák. Na zvone s tónom gis je nápis: Zasvätený Svätému Krížu, Kalvárska hora – Urpín, A.D. 2008. Tento zvon bol slávnostne požehnaný 8. septembra 2008 pred banskobystrickou katedrálou.

Portál vrcholového kostolíka Povýšenia Svätého Kríža kedysi dotvárali nám už neznáme reliéfy. Dnes ho zdobia dve keramické diela akademického sochára Vladimíra Oravca z Banskej Štiavnice. Sú to dve postavy anjelov, ktorí držia erby mesta a banskobystrickej diecézy. Ako píše Plotschius vo svojej starobylej kronike o banskobystrickom erbe: …anjel držiaci štít symbolizuje Božiu ochranu, ktorá je prostredníctvom anjelskej stráže poskytnutá zbožným… 

Poslednou a nie málo náročnou prácou na Kalvárskej hore – Urpíne bola celková úprava terénu: oprava chodníkov popri kaplnkách, nová cesta až ku kostolíku a zároveň oprava prístupovej ulice.  

Urpínska alej

Súčasťou historickej Kalvárie je aj tzv. Urpínska alej. Tvorilo ju 71 druhovo rozličných chránených stromov. Prevažnú časť – 59 ks  – tvorila lipa veľkolistá, 9 ks pagaštan konský, 2 ks agát biely, 1 ks javor poľný. Všetky lipy majú priemerný vek asi 250 – 300 rokov. 

Slávnostné požehnanie

Dňa 28. septembra 2008 banskobystrický sídelný biskup Mons. Rudolf Baláž slávnostne požehnal celý obnovený areál Kalvárskej hory – Urpín, t.j. historickú alej so zastaveniami, vrcholový kostolík, ako aj novostavbu kláštora a odovzdal ich do správy  Rehole bosých karmelitánov. 

spracoval: Mons. Ján Krajčík, dekan farnosti Banská Bystrica – Katedrála sv. Františka Xaverského