Ďalším významným miestom kde vás chceme pozvať je kláštor sv. Jozefa vo Wadowiciach. Prečo je významným? Pretože v tomto kláštore 10 ročný Karol Wojtyła prijal karmelitánky škapuliar.
V druhej polovici 19. storočia došlo k významnému rozvoju náboženského života. O obnovu sa snažil i karmelitánsky rád. Jediným kláštorom bola bývala pustovňa v Czernej, ktorú s pomocou rehoľníkov z Francúzka a Rakúska obnovili a pripojili k rakusko-uhorskej provincii. V roku 1891 sa rozhodli založiť druhý kláštor.
Wadowice ako vhodné miesto vybral otec Rafael Kalinowski. Karmelitáni si na tri roky prenajali dom na Žatorskej Ulici od Františka Foltina, miestneho knihkupca a majiteľa tlačiarní. K domu pristavali malú kaplnku a dve miestnosti. Kláštor patril pod Czernu, predstaveným sa stal otec Rafael a dom bol zasvätený sv. Jozefovi. V roku 1892 prišli spolu s ním do Wadowíc otec Bartolomej a bratia Alojzy Róssel a Izydor Wojdarski. Už 1. novembra im kardinál Dunajewski posvätil kaplnku. Na hlavnom oltári bol obraz sv. Jozefa darovaný od bosých karmelitánok z Krakova.
Po uplynutí trojročného prenájmu sa karmelitáni rozhodli postaviť nový kostol a kláštor v juhozápadnej časti mesta. Plány kláštora a kostola pripravili Adam Kozłowski a T. Prauss. 11, septembra 1898 biskup Jan Puzyna posvätil základný kameň. Oltár, kazateľnicu a zastavenia krížovej cesty vyrobila dielňa Ferdinanda Stuflessera z Tirolska. Z tejto dielne je ,aj socha Ježiša Krista na bočnom oltári. Obrazy sv. Jozefa a Panny Márie .Škapuliarskej namaľoval Franciszek Bergman. Nový kostol bol vysvätený 27. augusta 1899 biskupom Janom Puzynom. Rehoľníci sa presťahovali do nového domu a od 2. septembra sa stal kiáštor nezávislým. Predstaveným sa stal otec Chryzostom Lamosia a o tri roky neskôr ho nahradil otec Rafael Kalinowski.
V medzivojnovom období boli kláštor a budova seminára dvakrát rozšírené. V roku 1928 bolo západné krídlo kláštora rozšírené o trinásť metrov, v rokoch 1934 – 36 bola postavená nová budova pre gymnázium, pričom celé západné krídlo sa zdvihlo o jedno poschodie.
Počas dvoch svetových vojen bol život v kláštore narušený. V septembri 1914 si rakúska armáda vytvorila na prízemí a prvom poschodí kláštora nemocnicu. Preto museli viacerí rehoľníci odisť do Linzu a Viedne. V roku 1918 bolo priestory kláštora obsadené poľskou armádou, ktorá ich využívala až do roku 1921. V júli 1942 ríša prevzala kláštorné budovy a farmy, postupne obsadila ďalšie miestnosti kláštora. V roku 1945 obsadili prízemie a prvé poschodie pre zmenu ruskí vojaci.
V súčasnosti sa cely bratov nachádzajú v južnom krídle kláštora. V západnom krídle kláštora sa nachádza kuchyňa a refektár (jedáleň) na prízemí, spoločenská zasadacia miestnosť a knižnica sú na prvom poschodí. Knižnica kláštora obsahuje asi 20 000 kníh vrátanie niekoľkých stoviek starých tlačovín. Pri kláštore sa nachádza park, ktorého centrom je socha sv. Jozefa. Socha je zhotovená z bieleho pieskovca a zhotovil ju kamenár Wojtech Filek v roku 1900. od Roku 1992 je pred kostolom socha žehnajúceho sv. Rafaela Kalinowského, ktorú zhotovol bosý karmelitán Kazimierz Szczecina.
