Toto je klam, na ktorý dušu nachytá démon. Keďže ona vidí, že už dospela tak blízko k Bohu a vidí, aký je rozdiel medzi nebeským a pozemským dobrom, a lásku, ktorú jej prejavuje Pán, z tejto lásky sa v nej rodí dôvera a pocit bezpečia, že neupadne z toho, čím sa raduje.

KŽ 19,14 (kniha života)

Pravdu povedal autor knihy Jób, že „je vojnou život človeka na zemi“ (Job 7, 1). Nemáme tu nič trvalého, nič sme nezdobili raz navždy. Nikdy nemôžeme mať istotu, že nepriateľ našej spásy, ten padlý anjel, ktorý nás dokonale pozná, nám nebude chcieť vziať tie dobrá. Ba je to priam naopak. Urobí všetko preto, aby sme upadli a stratili to, na čom máme vďaka Božej milosti podiel. Tým osídlom, do ktorého loví duše, ktoré sú blízko Boha, je prílišná sebaistota, presvedčenie o svojej dokonalosti. Je ním taktiež magický prístup v záležitostiach viery, čiže presvedčenie, že veriacemu človeku, ktorý je pod zvláštnym Božím pohľadom a teší sa z mnohých milostí, sa nič zlého nemôže stať. Myslí si, že tak bude vždy.

Jednak môže sa stať, že Boh dopustí stratu týchto dobier, dopustí pád, aby sme sa presvedčili, aká je ich hodnota a vážili si ich. Ale predovšetkým preto, aby sme poznali, že to všetko, čo sa nám zdalo, že sme získali, bolo darom, bolo nám to dané pre Božiu dobrotu a milosrdenstvo. Či sa nemôže tešiť a radovať z milostí, aké nám Pán udelil? Môžeme a dokonca by sme sa mali. Vtedy by malo naše srdce spievať pieseň vďaky na počesť Stvoriteľa, ktorý obdarováva a je prameňom všetkých darov, o čom nikdy nemôžeme zabúdať, lebo sa to môže stať pre nás zhubné.

br. Tomasz Kozioł OCD

br. Tomasz Kozioł OCD

Obrázok od Free-Photos z Pixabay