Božie volanie k mystickým milostiam

Dominika Alžbeta Dufferová, OSU


6# pokračovanie: Úvod do mystiky Terézie od Ježiša a Jána od Kríža

Môže Boh volať niekoho k takýmto milostiam? Ako to robí? Podľa čoho to má človek poznať? Existuje veľmi veľké množstvo názorov a téz na tieto a podobné otázky. Sústredíme sa na tie najdôležitejšie.

Predovšetkým si musíme uvedomiť, že existuje všeobecné volanie ku spáse. Isté je, že Boh „chce, aby sa všetci ľudia spasili a prišli k poznaniu pravdy“ (1 Tim 2,4). Pripúšťa sa, že z príčin, ktoré nie sú od neho chcené, ale ktoré sú tajomstvom slobodnej ľudskej vôle, nedôjdu všetci ku spáse, ba ani k poznaniu pravdy. Okrem toho všeobecného volania existuje aj volanie k vysokej dokonalosti a svätosti. Nie je totiž isté, že Boh volá vzdialene a všeobecne i k vysokej dokonalosti a k vysokej svätosti. Teológovia tvrdia, že ani zo súhrnu Božích prikázaní, ani z  troch evanjeliových rád nevyplýva s istotou toto volanie.

Rôzne cesty k dokonalosti a svätosti nás vedú k domnienke, že nie je isté, že cesta k dokonalosti a svätosti, hoci k vysokej, je iba cesta so spojivými mystickými milosťami. Sv. Ján z Kríža hovorí o trpnej noci zmyslov: „Nie všetkých, čo sa usilovne cvičia na duchovnej ceste, vezme Boh do nazerania (vliateho spojivého, ba ani nie do úplnej trpnej noci zmyslov), ba ani nie polovicu z nich; prečo, to vie on sám.“ (Temná noc I 9, 9) S nocou ducha je to ešte slabšie. „Je pre veľmi nemnohých, a to už z vycvičených a pokročilých.“ (Temná noc I 8, 1). Z tých zas, ktorí ňou prejdú, nie každému sa dostane v plnosti. Nikde sa nehovorí, že by tí, ktorí nie sú vzatí do trpnej noci zmyslov alebo ducha, neboli do nej prijatí pre svoju nehodnosť. Je to jednoducho preto, lebo to Boh tak chce, a On vie, čo robí.

Okrem mystických milostí nazeravých sú aj mystické milosti činnosti. To preto, lebo „duchovná cesta“ zahrnuje okrem života modlitby aj všetky ostatné zamestnania a mystické milosti udeľované v modlitbe podporujú nepriamo alebo aj priamo bohumilé konanie, ktorým sa človek oddáva mimo času venovaného čisto len Bohu v modlitbe.[1]

Záver

Možno si položiť ešte takúto otázku: Aký zmysel má zaoberať sa mystikou, keď – ako sa zdá – vôbec nie je potrebná a nevyhnutná k spáse? Odpovedať by sa dalo protiotázkou: Prečo ľudia zdobia vázy kvetmi?

Použitá literatúra

OVEČKA, J. Úvod do mystiky zvláště sv. Jana od Kříže a sv. Terezie od Ježíše. Praha : Nakladatelství CMK V. Kotrba, 19472.

WEISMAYER, J. Was ist christliche Mystik? S. 1-12. In: Forum Ostarrichi – Neuhofen an der Ybbs, 26. – 29. 8. 1999. Thema: Das „mystische“ Europa. Tradition – Zukunft? 

SVATÝ JAN OD KŘÍŽE: Výstup na horu Karmel. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 1999.


[1] Porov. OVEČKA, J. Úvod do mystiky zvláště sv. Jana od Kříže a sv. Terezie od Ježíše, CMK V. Kotrba Praha, 19472, s. 159-163, 191.

Obrázok od Free-Photos z Pixabay