Ten, kto začína, si musí uvedomiť, že zakladá záhradu na veľmi neplodnej pôde, ktorá rodí iba samú burinu, aby sa tešil Pán. Jeho Majestát vytrhá burinu a zasadí dobré rastliny. Nuž teda, uvedomme si, že toto sa už urobilo, keď sa nejaká duša rozhodne konať modlitbu a už s ňou začala.
Aká je to radosť, že keď sme sa rozhodli začať duchovný život a začíname brať vážne vzťah s Bohom, našou jedinou starosťou by malo byť, aby sa naše rozhodnutia páčili Bohu. Duchovný život nie je nič iné ako odovzdať iniciatívu Bohu, aby v našej duši umiestnil záhradu a staral sa o to, aby v ňom rástli rastliny, ktoré do nej zasadil. Treba si však uvedomiť, že naša prirodzenosť má sklon k hriechu a naše vnútro pripomína jalovú pôdu. Musíme teda Bohu dovoliť, aby ju zavlažil, vyplel z nej burinu, patrične pohnojil a zasadil rastliny, kvety, kríky a voňavé bylinky. Všetko preto, aby sa tam On - náš Stvoriteľ - cítil dobre a aby kvitnúca a voňajúca záhrada potešovala jeho oči. Presne to sa stane, ak si v živote nájdeme čas iba preňho a na to, aby sme si častejšie mohli sadnúť k jeho nohám.
br. Tomasz Kozioł OCD