Duša v tom stave je akoby zlato, ktoré Pán svojimi darmi pretavil a očistil, a teraz akoby naňho kladie rôznofarebné ozdoby a rozmanitými spôsobmi, duši dobre známe, ju opracúva  a skúša, aby sa ukázalo, akú skúšku vydrží. Tak aj duša v tomto čase zostáva nehybná, ako zlato v ruke zlatníka. A Božia múdrosť sa v nej kochá, vidiac ju takou, a teda na to zlato, čím zriedkavejšie ho stretáva, ukladá tým vzácnejšie drahokamy  a nespočetné ozdoby.  

(Podnety Božej lásky 6, 10)

Niekto povie, že je to predsa nemožné,  a prinajmenšom čudné, aby duša bola zo zlata. Ale predsa sa hovorí, že to je „zlatý človek”, že má „zlaté srdce”, zdôrazňujúc jeho dobrotu a lásku, s akou sa v iných ľudoch nestretávame. Svätá Terézia zreteľne hovorí, že dušu akoby zo zlata má človek v období zjednotenia s Bohom. Tiež dodáva, že takých ľudí nie je veľa, takých, ktorí dovoľujú Bohu, aby pôsobil v ich živote, viac je takých, ktorí nechcú, aby ich starý človek, ku ktorému sa pripútali, zomrel. Je známe, že zlato sa čistí v ohni. Aj ľudská duša opeknieva, rozvíja sa v ohni utrpenia a skúšok.  Keď vychádza z Božích rúk, je nielen z najčistejšieho zlata, ale súčasne je ozdobená čnosťami, akoby najvzácnejšími klenotmi.  Keďže takých duší je málo, Pán ju hojne obdarúva najkrajšími ozdobami. Odmeňuje ju takto za vernosť, vytrvalosť a najmä za lásku k sebe. Ako je dobré mať takého priateľa. Sotva čo zbadá, že chceme byť jeho priateľmi, že ho chceme milovať ako ešte nikto iný, sám nás premení, ozdobí, okrášli, aby sme na to nemárnili čas a mali ho na to, aby sme ho ešte viac milovali a tak sa mu odvďačili za to, čo pre nás robil a robí.  

foto Obrázok od wal_172619 z Pixabay