Príhovor Svätého Otca Františka bosým karmelitánom na generálnej kapitule

Začali ste generálnu kapitulu a nechávate sa viesť tromi veľmi dôležitými biblickými textami. Po prvé: počúvať to, čo hovorí Duch (porov. Zjav 2, 7); po druhé rozoznávať znaky času (porov. Mt 16, 3); po tretie stať sa svedkami až na kraj zeme (porov. Sk 1, 8).

Počúvanie je základnou črtou učeníka, ktorý vchádza do Ježišovej školy a chce odpovedať na to, o čo nás prosí v tejto ťažkej, ale vždy peknej chvíli, lebo ide o Boží čas.Počúvať Ducha, aby sme dokázali rozoznávať, čo pochádza od Pána a to, čo mu odporuje, a tak vychádzajúc z evanjelia, odpovedať na znaky čias, v ktorých nás oslovuje a zjavuje sa nám Pán dejín. Počúvať a rozoznávať, v perspektíve dávania svedectva, misie realizovanej ohlasovaním evanjelia, tak slovom, ako aj a predovšetkým životom.

V tomto čase, keď nám pandémia položila mnoho otázok, a ktorý bol svedkom pádu toľkých istôt, ste pozvaní, ako synovia sv. Terézie, aby ste vzali zodpovednosť za vašu vernosť čo do nemeniteľných prvkov vašej charizmy. Ak má táto kríza niečo pozitívne – a iste má – tak to, že nás vedie k podstate a nedovoľuje žiť v rozptýlení falošným pocitom bezpečia. Táto súvislosť napomáha aj tomu, aby sme skúmali zdravotný stav vášho rádu a oživili oheň vašich počiatkov. Občas sa niekto zamýšľa nad budúcnosťou zasväteného života; a nejaký prorok katastrofy hovorí, že tá budúcnosť je krátka, že zasvätený život sa končí. Drahí bratia! Tie pesimistické vízie musíme odmietnuť, podobne ako tie týkajúce sa samej Cirkvi, lebo zasvätený život je integrálnou časťou Cirkvi, jej eschatologickej prirodzenosti, jej evanjeliovej autentickosti. Zasvätený život je súčasťou Cirkvi, tak ako to zamýšľal Ježiš a ako ho Duch neustále stvárňuje. Preto treba odmietnuť pokušenie trápiť sa o jej budúcnosť, treba sa zamerať na život v plnosti, prijímajúc milosť prítomnosti, aj keby mala prvky rizika, aké so sebou prináša.

V Kristovej škole ide o to, aby sme boli verní prítomnosti, a súčasne slobodnía otvorení na Boží horizont, ponorení v jeho tajomstve lásky. Karmelitánsky život je kontemplatívny život. To je dar, ktorý dal Duch Svätý Cirkvi spolu so sv. Teréziou od Ježišaa sv. Jánom od Kríža, a potom s inými karmelitánskymi svätými, ktorých je veľa. Karmelitánsky život verný tomuto daru je odpoveďou na túžbu moderného človeka, ktorý v hĺbke smädí po Bohu, po večnosti, hoci to nechápe a všade ho hľadá. Tento dar chráni pred psychologizmami, spiritualizmami alebo falošným prispôsobením sa, ktoré skrývajú ducha sveta. V tejto veci vás prosím: vyhýbajte sa duchovnému zosvetšteniu, ktoré je tým najväčším zlom, aké môže Cirkev postretnúť. Keď som to prečítal na posledných stranách Meditácií o Cirkvi od otca de Lubaca – prečítajte si posledné štyri strany – nemohol som tomu uveriť: ale ako to bolo možné – stále som bol v Buenos Aires – prečo sa to deje? Čím je svetská duchovnosť? Je veľmi jemná, veľmi jemná! Preniká, a my si to nevšímame. Text cituje benediktínskeho duchovného otca, de Lubac uvádza ten text a hovorí: „To je najhoršie zlo, aké môže Cirkev stretnúť, v podstate horšie než vtedy, keď pápeži mali konkubíny”. Povedal som to raz aj klaretínom … Vidno, že L’Osservatore Romano sa zľaklo toho textu, ktorý nie je môj, patrí de Lubacovi a zmenilo ho: „horšie než otcovia majúci konkubíny”; bálo sa pravdy… dúfam, že L’Osservatore sa zmení.

Svetská duchovnosť je strašná, vniká do teba. Opisujú to evanjeliá, keď Ježiš hovorí o „vychovaných démonoch“ a „vychovaných diabloch“. Hovorí takto: keď nečistého ducha vyženú z ľudskej duše, začína sa túlať po opustených miestach a potom „sa nudí“, „nemá čo robiť“ a hovorí si: „Vrátim sa a zistím, ako vyzerá môj dom“. Príde naspäť a vidí, že všetko je čisté, všetko v poriadku a ako hovorí Ježiš: „Ide a vezme si sedem diablov horších ako on a vojdú doňho. A koniec toho človeka je horší ako začiatok“. Ale akým spôsobom vchádza tých sedem démonov? Nie ako zlodeji, ó, nie! Zazvonia, pozdravia, postupujú krok za krokom, a ty si neuvedomuješ, že ovládli tvoj dom. To je svetský duch. Vchádza postupne, vchádza tiež do modlitby, vchádza! Pozor na to. To najhoršie zlo, aké sa môže stať Cirkvi a ak mi neveríte, prečítajte si posledné štyri strany Meditácie o Cirkvi od otca de Lubaca. Dávajte si pozor na duchovné zosvetštenie!

Pamätajme, evanjeliová vernosť nie je stabilitou miesta, ale stabilitou srdca, ktorá nespočíva v odmietnutí zmien, ale v realizácii zmien nevyhnutných na splnenie toho, o čo nás Pán prosí tu a teraz. Preto vernosť vyžaduje silnú pripútanosť k evanjeliovým hodnotám a svojej charizme, ako aj zrieknutiu sa toho, čo nám bráni dávať Pánovi a iným to najlepšie.

V tejto perspektíve vás povzbudzujem, aby ste udržiavali spojenie medzi priateľstvom s Bohom, bratským životom v spoločenstve a misiou, ako čítame v prípravných dokumentoch vašej kapituly. Pre sv. Teréziu priateľstvo s Pánom znamená život v spoločenstve s ním, a nielen modlitbu. Urobiť zo života modlitbu, to je chodiť – ako hovorí vaša Regula -„in obsequio Iesu Christi” (v poslušnosti Ježišovi Kristovi) a konať to s radosťou. Ďalšia vec, ktorú by som chcel zdôrazniť, je radosť. Aké škaredé je vidieť zasvätených mužov a ženy s pohrebnou tvárou. Aké škaredé, škaredé! Radosť musí vychádzať zvnútra: tá radosť, ktorá je pokojom, vyjadrením priateľstva. Ďalšia vec, ktorú som umiestnil v adhortácii o svätosti, je zmysel pre humor. Prosím vás, nestrácajte zmysel pre humor. „Gaudete et exsultate” obsahuje modlitbu sv. Tomáša Mora o dar zmyslu pre humor. Modli sa ju, urobí ti dobre. Vždy s tou radosťou pokorných, ktorí prijímajú to, čo je normálne a každodenné veci, aby žili v radosti. V tejto perspektíve vás povzbudzujem, ako som už povedal, udržiavať priateľstvo s Bohom, bratský život v spoločenstve a misiu.

Priateľstvo s Bohom dozrieva v tichu, pohrúženosti, počúvaní Božieho slova; je to oheň, ktorý treba pestovať a starať sa oňho deň čo deň. Teplo tohto vnútorného ohňa tiež pomáha praktizovať bratský život v spoločenstve. Nejde o vedľajší, ale o zásadný prvok.Pripomína vám to vaše meno: „bosí bratia”. Zakorenení vo vzťahu s Bohom, Trojicou Lásky, ste pozvaní starať sa o vzťahy v Duchu, v zdravom napätí medzi samotou a prebývaním s inými, na rozdiel od individualizmu a zmasovenia vychádzajúceho zo sveta. Individualizmus a zmasovenie ako opak života v spoločenstve. Svätá matka Terézia volá k „bratskému štýlu“, „el estilo de hermandad”. Je to umenie, ktorému sa učíme deň čo deň: byť rodinou zjednotenou v Kristovi, „bosými bratmi Márie”, a našim vzorom je svätá rodina z Nazaretaa apoštolské spoločenstvo. Svätá rodina z Nazareta: ďakujem za spomienku o sv. Jozefovi, nezabúdajte naňho! Jeden z vás mi kedysi dal obrázok sv. Jozefa s modlitbou, pokornou modlitbou, ktorá hovorí: „Prijmi ma tak, ako si prijal Ježiša”. Pekná modlitba, modlím sa ju každý deň. Obracia sa na sv. Jozefa, aby nás prijal a pomohol napredovať v duchovnom živote, aby bol v istom zmysle naším duchovným otcom, ako bol otcom pre Ježiša a pre svätú rodinu.

Na základe priateľstva s Bohom a bratského štýlu ste tiež pozvaní premyslieť svoju misiu s tvorivosťou a rozhodnou apoštolskou horlivosťou s osobitnou pozornosťou na dnešný svet. Chcel by som zdôrazniť to, čo som už skôr povedal: obnova vášho poslania je nerozlučne spätá s vernosťou kontemplatívnemu povolaniu: hľadajte spôsoby ako to robiť, ale je to spojené. Nekopírujte misiu iných chariziem, ale buďte verní svojej, aby ste svetu odovzdali to, čo Pán dal vám pre dobro všetkých, čiže živú vodu kontemplácie. Nie je to útek od skutočnosti, uzatvorenie sa do stráženej oázy, ale otvorenosť srdca a života na silu pravdivo premieňajúcu svet, čiže Božiu lásku. Práve počas dlhej modlitbe v samote dostával Ježiš impulz „lámať“ každý deň svoj život medzi ľuďmi. A tak to robili svätí a sväté: veľkodušnosť a odvaha ich apoštolátu sú plodmi ich hlbokého zjednotenia s Bohom.

Drahí bratia, harmónia medzi týmito tromi prvkami: priateľstvom s Bohom, bratskýmživotom a misiou je príťažlivým cieľom, schopným motivovať vaše terajšie a budúce rozhodnutia. Duch Svätý – lebo on tvorí harmóniu – nech osvecuje a vedie vaše kroky a sprevádza vás na tejto ceste. Nech vás ochraňuje a sprevádza vás Najsvätejšia Panna. Zo srdca vás žehnám. Prosím vás, nezabúdajte sa za mňa modliť, potrebujem to. Ďakujem!

(do slovenčiny preložil: br. Stanislav Jaloviar, OCD)