Druhý vatikánsky koncil vo svojom dokumente Lumen gentium napísal: „Všetci veriaci v Krista nech sa obracajú na Božiu Matku a Matku ľudí s naliehavými a vrúcnymi prosbami, aby ona, ktorá napomáhala prvotiny Cirkvi svojimi modlitbami, aj teraz, povýšená v nebi nad všetkých blažených a anjelov, orodovala v spoločenstve všetkých svätých u svojho Syna“. (LG 69)
Dokonca aj vaše konštitúcie (konštitúcie OCDS) hovoria o úcte k Márii:
„Panna Mária je prítomná osobitným spôsobom, predovšetkým ako príklad vernosti v počúvaní Pána, v službe jemu i ostatným. Mária zachovávala vo svojom srdci život a skutky svojho Syna a uvažovala o nich, čím sa stala pre nás vzorom kontemplácie. V Káne radila urobiť to, čo Pán prikazuje. Mária je príkladom apoštolskej služby. Rovnako očakávala príchod Ducha Svätého, zotrvávajúc v modlitbách s apoštolmi, čím dala svedectvo orodujúcej modlitby. Svetský Karmel sa teší jej osobitnej ochrane a pestuje úprimnú mariánsku nábožnosť“. (Konštitúcie OCDS 4 – 8)
A ďalej konštitúcie, ktoré nesú titul S MÁRIOU, MATKOU JEŽIŠOVOU, hovoria takéto slová:
„Vo vnútornom dynamizme nasledovania Ježiša Karmel kontempluje Máriu ako Matku a Sestru, ako „dokonalý vzor učeníčky Pána, ktorá predstavuje vzor života pre členov rádu. Panna Mária v chválospeve Magnifikat ohlasuje koniec starého poriadku a začiatok nového, v ktorom Boh zosadzuje mocných z trónov a povyšuje ponížených. Mária sa stavia na stranu ponížených a oznamuje, ako Boh koná v histórii. Pre svetských karmelitánov je Mária vzorom úplného angažovania v Božom kráľovstve. Učí nás, ako načúvať Božiemu Slovu v Písme a živote, veriť mu v každej okolnosti, aby sme žili podľa jeho požiadaviek. Všetko toto sama robila, aj keď nerozumela mnohým veciam, premýšľajúc o všetkom vo svojom srdci (Lk 2, 19, 50-51), kým neprišlo svetlo v kontemplatívnej modlitbe.
Mária je tiež ideálom a inšpiráciou pre svetského karmelitána. Žila blízko ľudí a ich potrieb, starajúc sa o nich (Lk 1, 39-45; Jn 2, 1-12, Sk 1, 14). Ona, „najdokonalejší obraz slobody a oslobodenia ľudstva i sveta, nám pomáha chápať význam poslania. Ona, Matka a Sestra, ktorá kráča pred nami na púti viery a v nasledovaní Pána Ježiša, nás sprevádza, aby sme napodobňovali jej skrytý život v Kristovi a venovaný službe blížnym. Keď odovzdávame život tereziánsko – karmelitánskej spiritualite, Máriina prítomnosť tiež utvára jeho apoštolát. V dôsledku toho je svetský karmelitán každý deň povolaný čoraz lepšie poznávať Máriu čítaním Evanjelia, aby iným ukazoval autentickú mariánsku zbožnosť, ktorá vedie k nasledovaniu jej čností. Členovia Svetského rádu vedení vierou oslavujú a podporujú liturgickú pobožnosť k Matke Božej vo svetle tajomstva Krista i Cirkvi. Vo viere a láske praktizujú pobožnosti k jej cti.“ (Konštitúcie OCDS 29 – 31)
Všetci svätí si uctievali Máriu. Na ceste k dokonalosti spoznali Máriu a jej spásonosnú úlohu, akú zohrávala v živote Ježiša ako Matka, a pre posvätenie duší.[1]Každý svätý si uctieval Máriu podľa svojho temperamentu a svojich vlastností, aké mal.
Terézia je jednou zo svätých, ktorí si veľmi uctievali Pannu Máriu. Uctievala si ju ako Matku, našu Matku a Ježišovu Matku. Mariánsky aspekt v živote a náuke našej svätej je veľmi dôležitý. Hlavne v jej „malej ceste“. Terézia ako karmelitánka nevypracovala žiadnu špeciálnu mariánsku doktrínu ani žiadny systém mariánskej spirituality.[2] Mária v živote Terézie zaberá veľa miesta a mohlo by sa nám to zdať až prehnané. Ale Ježiš v jej živote bol vždy prvý. Mária však bola na správnom mieste. „Cesta duchovného detstva“, ako napísal jeden autor, „si vyžaduje k úplnej realizácii zdravú mariánsku pobožnosť. Dieťa potrebuje matku a na druhej strane, keď človek myslí na svoju matku, stáva sa v hĺbke srdca zasa dieťaťom. Ak Božia láska k nám má vlastnosti materskej starostlivosti, naša láska k Bohu musí mať niečo z lásky, akú máme my k pozemskej matke“.[3] Terézia si uctievala Máriu ešte pred vstupom do Karmelu. Keď mala 3 roky, pýtala sa každý večer, či boli s ňou dobrý Boh a Mária spokojní. Ako sedemročné dieťa si zapísala vo svojom denníku, že „Mária je moja matka a malé deti sa väčšinou podobajú na svoje mamy“. Počas prvého sv. prijímania, po slávnosti, recitovala úkon zasvätenia sa Márii. Ale najväčším zážitkom, aký mala s Máriou, bolo jej zázračné uzdravenie, keď sa na ňu 13. mája 1883 Mária usmiala a Terézia bola od tej chvíle zdravá. Počas púte do Ríma sa spolu s otcom zastavili v Paríži a tam v kostole Panny Márie Víťaznej sa udialo to, čo spomína Terézia vo svojom rukopise: „Len čo sme dorazili do Paríža, hneď sme začali s jeho obhliadkou. Ja som našla iba jediný div, ktorý ma uchvátil, a tým bola Panna Mária Víťazná. Milosti, ktoré mi udelila, ma dojali tak hlboko, že len slzy prezrádzali moje šťastie ako v deň prvého svätého prijímania… Panna Mária mi dala pocítiť, že naozaj sa na mňa kedysi usmiala a uzdravila ma. Pochopila som, že bdie nado mnou, že som jej dieťa, preto som ju nemohla nazvať inak ako Mamička, lebo mi to pripadalo nežnejšie ako Matka“.(Rkp A 56v-57r, 1. zv., s. 168) Zastavili sa aj v Lorette, kde Mária prežila požehnané chvíle v požehnanom stave, a tu Terézia prijala sviatosť oltárnu, po ktorej veľmi túžila. Píše: „Hlboko som bola dojatá, keď som sa ocitla pod strechou ako Svätá rodina, keď som sa pozerala na múry, na ktoré upieral svoje božské oči Ježiš… Našou najväčšou útechou však bolo, že sme prijali samého Ježiša v jeho dome a boli sme živým chrámom na tom mieste, ktoré poctil svojou prítomnosťou“.(Rkp A 59 r-60 r, 1. zv., s. 73)
„Na kríži nám dal Ježiš svoju Matku za našu Matku. Mária hovorí o Božom materstve. Tak ako každý človek potrebuje matku a otca, aby sa mohol narodiť a rozvíjať ako kresťan, tak isto Boh chce, aby rodina bola úplná aj v Nebi. Pre Teréziu je to veľmi vážne. Ako dieťa stratila svoju mamu a keď jej druhé „mamy“, jej sestry, vstúpili do kláštora, veľmi ľahko mohla aj ona hľadať náhradu za stratu svojej matky u priorky Márie Gonzagy, ale Terézia bola príliš obozretná, aby podľahla takémuto psychickému tlaku. Preto sa radšej obrátila na Máriu – Ježišovu Matku a v nej našla to, čo hľadala“.[4]
Aké bolo Máriino miesto po vstupe Terézie do Karmelu?
Terézia našla v Karmeli miesto, ktoré hľadala: miesto modlitby, mlčania, samoty. Takýto život žijú karmelitánky. V Karmeli našla atmosféru zodpovedajúcu rozvoju jej mariánskej spirituality a jej osobného vzťahu s Máriou, Ježišovou matkou.[5]
Prizrime sa jej karmelitánskej mariánskej spiritualite.
- Terézia sa pozerala na Máriu očami viery
Terézia, okrem toho, že napísala báseň: Prečo ťa milujem, Mária, o ktorej povedala, že v nej vyjadrila všetko, čo si myslí o Márii, keby bola kňazom. Pred svojou smrťou povedala: „Keby nám kňazi radšej ukázali jej praktické čnosti! Je správne hovoriť o jej prednostiach, ale predovšetkým je potrebné, aby sme ju mohli napodobňovať. Ona má radšej napodobňovanie, veď jej život bol celkom prostý! Kázeň o Panne Márii môže byť neviem aká krásna, no ak človek musí po celý čas vzdychať: Ach!… Ach!…, zunuje sa mu to. Ako rada jej spievam: ‚Rovná cesta k Nebu bola cesta tvoja, keď si žila v čnosti, vždy len ako treba.’“ (Posledné rozhovory, 23. 8. 1897, 4. zv., s. 172) Slová, ktoré vyjadrila Terézia o Márii, sú veľmi zrelé a vyjadrujú jej skutočnú a zrelú úctu k Márii. Nie je to nič presladené. Jej pohľad na Máriin život bol vyslovený na základe zdravého rozumu. V týchto slovách je zhrnutá celá Teréziina náuka o Márii.[6]
- Život Márie a „malá cesta duchovného detstva“
Terézia hovorila to, čo žila. Kráčala za Máriou ako dieťa. Čo môže Terézia povedať o Márii? Je pre ňu, ale aj pre každého kresťana, vzorom pre maličkých. Terézia, ktorú by sme mohli nazvať teológom, koná úplne naopak ako teológovia. Ona hľadá to, čo oni nehľadajú. Miluje Máriinu malosť. Teréziina „malá cesta“ je cestou Márie, ktorá je vzorom pre všetkých, čo idú cestou duchovného detstva. Je to cesta pokory. Pokora spočíva v tom, aby sme vedeli, že sme stvorení Bohom a vo všetkom, čo vlastníme, sme závislí od Boha. To je začiatok pokory, ktorá je nad pokorou mýtnikov. Máriina pokora má byť aj našou pokorou. Jej „áno“ má byť aj naším „áno“. Nič okrem toho nášho „áno“ nemôžeme Bohu dať. Byť nahým pred Bohom, prijať skutočnosť takú, aká je, znamená prijať všetko, čo Boh chce urobiť s nami. To je cesta malých duší.[7]
- Dôvera k Márii
Terézia mala úplnú dôveru k Márii. Bola presvedčená o tom, že Mária je u svojho Syna najlepšou prostredníčkou. Starala sa o novicky a často viedla svoje zverenkyne k Márii do malého oratória, ktoré bolo blízko jej cely, aby im tam dávala rady a pokyny. Aj svojim bratom misionárom odporúčala, aby sa utiekali k Márii vo všetkých svojich dielach.[8]
- Zjednotenie s Máriou
Jej pobožnosť a úcta k Márii bola tak veľká, že túžila, aby v hodine jej smrti Mária prišla po ňu. Úpenlivo sa modlila na ten úmysel a to sa jej aj splnilo. V deň jej smrti, keď zvonili na modlitbu „Anjel Pána“, Terézia pred posledným vydýchnutím pozrela na sochu Panny Márie a zomrela s úsmevom.[9]
Terézia veľmi milovala Máriu. Išla po ceste, ktorú prešli pred ňou karmelitáni a karmelitánky. Aj nám ukazuje cestu, cestu malých duší. Život Márie, život vo viere, je pre nás dokonalým vzorom, ktorý sa nám ponúka k nasledovaniu. Mária si brala vzor zo života svojho Syna a ukazuje ho aj nám.[10]
To, čo povedal veľký ctiteľ Panny Márie, sv. Ľudovít Mária Grignon de Montfort: „Ak teda budujeme hlbokú úctu k Presvätej Panne, to len pre vybudovanie dokonalejšej úcty k Ježišovi.“
[1]Porov. Aby lepiej poznać św. Teresę z Lisieux, red. O. Filek. Kraków 1999, s. 27.
[2]Porov. tamže, s. 329.
[3]Porov. tamže, s. 326.
[4]W. Stinissen: Prosta droga do świętości. Śladem św. Teresy z Lisieux. Poznań 2001, s. 176.
[5]Porov. Aby lepiej…, s. 329.
[6]Porov. tamže, s. 331.
[7]Porov. W. Stinissen: c. d., s. 186 – 191.
[8]Porov. Aby lepiej…, s. 332 – 335.
[9]Porov. tamže, s. 337.
[10]Porov. tamže, s. 337 – 338.