KONŠTITÚCIE SVETSKÉHO RÁDU BOSÝCH KARMELITÁNOV

DEKRÉT

Generálny predstavený bosých karmelitánov po predchádzajúcom schválení Generálnym definitóriom na 11. zasadaní zo dňa 9. júna 2003 predložil text Konštitúcií Svetského rádu Apoštolskej stolici so žiadosťou o jeho schválenie. Kongregácia Inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života po starostlivom zvážení každej veci týmto dekrétom schvaľuje a potvrdzuje uvedený text podľa vzoru predloženom v španielskom jazyku a uchovávanom v jej archíve. Kiež by nový text Konštitúcií Svetského rádu bosých karmelitánov bol skutočne účinným prostriedkom, aby jeho členovia mohli posilňovať čoraz viac svoje krstné zasvätenie v konkrétnych situáciách rodinného, spoločenského, občianskeho a duchovného života.

Vatikán 16. júna 2003
Kard. Eduardo Martínez Somalo, prefekt
Silvano Nesti, CP, sekretár

KONŠTITÚCIE OCDS
ÚVOD

Všetci sme povolaní mať účasť v láske na jedinej svätosti Boha: “Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.” (Mt 5, 48) Nasledovanie Krista je cestou k získaniu dokonalosti, otvorenou pre všetkých svätým krstom. Prostredníctvom krstu máme účasť na trojakom poslaní Ježiša: kráľovskom, kňazskom a prorockom. Prvé predstavuje záväzok angažovať sa na premene sveta podľa Božieho zámeru. Pri kňazskom poslaní obetuje pokrstená osoba seba samu a celý svet Otcovi spolu s Kristom, pod vedením Ducha Svätého. A ako prorok ohlasuje pokrstená osoba Boží plán pre ľudské pokolenie a odstraňuje všetko, čo je opačné.” [1] Veľká rodina tereziánskeho Karmelu je prítomná vo svete mnohými spôsobmi. Jadrom tejto rodiny je Rád bosých karmelitánov – rehoľníci, klauzúrované mníšky a svetskí členovia. Je to jeden rád s rovnakou charizmou. Rád vyrastá z dlhej tradície Karmelu, vyjadrenej v Regule sv. Alberta a v učení karmelitánskych učiteľov Cirkvi a ďalších svätých rádu. Súčasné Konštitúcie OCDS sú základným právom pre jeho členov prítomných v rôznych oblastiach sveta. Z toho dôvodu sa vyznačujú jednoduchosťou štruktúr a umiernenosťou v pravidlách týkajúcich sa spôsobu života. Takto je v rámci základnej jednoty ustanovenej touto legislatívou zachovaná otvorenosť na pluralizmus potrebný na vyjadrenie rôznych spoločenských, kultúrnych a náboženských podmienok. Na dosiahnutie toho možno zostaviť partikulárne štatúty, aby sa doplnili a upravili všeobecné normy tam, kde to tieto Konštitúcie dovoľujú.

I. NAŠA IDENTITA, HODNOTY A ZÁVÄZKY

1. Svetskí karmelitáni spolu s rehoľníkmi a mníškami sú synmi a dcérami Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel a sv. Terézie od Ježiša. Z toho dôvodu majú účasť na tej istej charizme ako rehoľníci, každý podľa svojho osobitného stavu života. Je to jedna rodina, ktorá sa zúčastňuje na tých istých duchovných dobrách, s tým istým povolaním k svätosti (porov. Ef 1,4; 1 Pt 1,15) a s tým istým apoštolským poslaním. Svetskí členovia prispievajú do rádu dobrami vlastnými pre ich svetský stav života. [2]
2. Naše členstvo v ráde nadväzuje na vzťah ustanovený medzi laikmi a členmi rehôľ, ktoré vznikli v stredoveku. Postupne tieto vzťahy nadobudli oficiálny charakter a viedli k vytvoreniu súčasti rehoľného inštitútu, ktorá sa zúčastňovala na jeho charizme a duchovnosti. Vo svetle novej teológie Cirkvi laici prežívajú toto členstvo so zachovaním výraznej svetskej identity.
3. Členovia Svetského rádu sú vernými členmi Cirkvi [3], povolaní žiť „vo vernosti Ježišovi Kristovi“ [4] cez „priateľstvo s tým, o ktorom vieme, že nás miluje“ [5] a v službe Cirkvi. Pod ochranou Prebl. Panny Márie z hory Karmel, v biblickej tradícii proroka Eliáša a inšpirovaní učením sv. Terézie od Ježiša a sv. Jána od Kríža sa usilujú prehlbovať svoj kresťanský záväzok prijatý pri sv. krste.
4. Panna Mária je prítomná osobitným spôsobom, predovšetkým ako príklad vernosti v počúvaní Pána, v službe jemu i ostatným. Mária je tá, ktorá zachovávala vo svojom srdci život a skutky svojho Syna a uvažovala o nich, [6] čím sa stala pre nás vzorom kontemplácie. V Káne radila urobiť to, čo Pán prikazuje [7]. Mária je príkladom apoštolskej služby. Rovnako očakávala príchod Ducha Svätého, zotrvávajúc v modlitbách s apoštolmi [8], čím dala svedectvo orodujúcej modlitby. Svetský Karmel sa teší jej osobitnej ochrane a pestuje úprimnú mariánsku nábožnosť.
5. Eliáš reprezentuje prorockú tradíciu Karmelu a je inšpiráciou k životu v Božej prítomnosti, k hľadaniu Ho v samote a mlčaní s horlivosťou pre Božiu slávu. Svetskí karmelitáni prežívajú prorocký rozmer kresťanského života a karmelitánskej spirituality, hlásajú Boží zákon lásky k blížnemu a pravdy vo svete, predovšetkým v mene tých, ktorí sami nemôžu prejaviť túto lásku a pravdu. [9]
6. Regula svätého Alberta je prvotným vyjadrením duchovnosti Karmelu. Bola napísaná pre laikov, ktorí sa zhromažďovali na hore Karmel, aby viedli život zasvätený meditácii o Božom slove, pod ochranou Panny Márie. Nasledujúce zásady tejto Reguly usmerňujú karmelitánsky život:
   • život vo vernosti Ježišovi Kristovi;
   • horlivosť v rozjímaní o Pánovom zákone;
   • venovanie času na duchovné čítanie;
   • účasť na liturgii Cirkvi, tak na Eucharistii, ako aj na Liturgii hodín;
   • starať sa o potreby a dobro iných členov v spoločenstve;
   • pestovanie čností intenzívnym prežívaním viery, nádeje a lásky;
   • hľadanie vnútorného ticha a samoty v našom živote modlitby;
   • prezieravá rozvážnosť vo všetkom, čo robíme.
7. Pôvod reformovaného Karmelu nachádzame u sv. Terézie od Ježiša. Ona žila v hlbokej viere v Božie milosrdenstvo [10], ktorá ju posilňovala k vytrvalosti v modlitbe, pokore, láske k jej bratom a sestrám i láske k Cirkvi. A to ju viedlo k milosti duchovného manželstva.. Jej evanjeliové sebazaprenie, odovzdanie sa službe a vytrvalosť v pestovaní čností sú každodenným odkazom pre duchovný život. [12] Jej učenie o modlitbe a duchovnom živote sú základom formácie a života Svetského rádu.
8. Svätý Ján od Kríža bol spolupracovníkom svätej Terézie pri formovaní Rádu bosých karmelitánov. Inšpiruje svetského karmelitána k bdelosti v praktizovaní viery, nádeje a lásky. Vedie ho cez temnú noc k zjednoteniu s Bohom. V tomto zjednotení s Bohom nachádza svetský karmelitán pravú slobodu Božích deti. [13]
9. Keď berieme do úvahy počiatky Karmelu a tereziánsku charizmu, môžeme zhrnúť základné pravdy povolania do Svetského tereziánskeho Karmelu nasledujúcim spôsobom:
   • život vo vernosti Ježišovi Kristovi podporovaný nasledovaním a ochranou Najsv. Panny Márie, ktorej spôsob života je pre Karmel vzorom pripodobnenia sa Kristovi;
   • hľadať „mystické zjednotenie s Bohom“ cestou kontemplácie a apoštolskej aktivity, nerozlučne spolu spojených, v službe Cirkvi;
   • mimoriadne si vážiť modlitbu, ktorá živená počúvaním Božieho slova a liturgiou napomáha nadviazať priateľstvo s Bohom nielen v modlitbe, ale aj v každodennom živote. Odovzdanosť tomuto životu modlitby sa posilňuje vierou, nádejou a predovšetkým láskou k blížnemu, aby sme žili v prítomnosti a tajomstve živého Boha. [14]
   • naplniť modlitbu a život apoštolskou horlivosťou v atmosfére ľudského a kresťanského spoločenstva;
   • život v evanjeliovom sebazapieraní v teologickej perspektíve;
   • vážiť si záväzok evanjelizácie: v službe duchovnosti ako osobitnej spolupráce Svetského rádu, vernému svojej tereziánsko-karmelitánskej identite.

II. NASLEDOVANIE JEŽIŠA V TEREZIÁNSKOM SVETSKOM KARMELI

10. Kristus je centrom nášho života a kresťanskej skúsenosti. Členovia Svetského rádu sú povolaní k životu, ktorý si vyžaduje nasledovanie Krista v zjednotení s ním, prijatím jeho náuky a odovzdaním sa mu. Nasledovať Ježiša znamená účasť na jeho vykupiteľskom poslaní ohlasovaním Dobrej zvesti a budovaním Božieho kráľovstva (Mt 4; 18-19). Sú rôzne spôsoby nasledovania Ježiša; všetci kresťania ho musia nasledovať, musia ho urobiť zákonom pre svoj život a byť pripravení plniť tri základné požiadavky: rodinné zväzky klásť na druhé miesto za záujmy Božieho kráľovstva a Ježiša samotného (Mt 10, 37-39; Lk 14, 25-26); žiť v odpútanosti od bohatstva, aby ukázali, že príchod Božieho kráľovstva nezávisí od ľudských prostriedkov, ale vlastne od Božej sily a ochoty ľudskej osoby slúžiť mu (Lk 14,33); niesť kríž prijatím Božej vôle zjavenej v poslaní, ktoré zveril každej osobe (Lk 14,33; 9,23).
11. Členovia Svetského rádu vyjadrujú svoje nasledovanie Ježiša prísľubom usilovať sa o evanjeliovú dokonalosť v duchu evanjeliových rád chudoby, čistoty a poslušnosti a blahoslavenstvami. Pomocou tohto prísľubu sa posilňuje krstný záväzok člena pre službu Božieho plánu vo svete. Tento prísľub je záväzkom usilovať sa o osobnú svätosť, čo nevyhnutne prináša so sebou záväzok slúžiť Cirkvi vo vernosti tereziánsko-karmelitánskej charizme. Prísľub sa skladá pred členmi spoločenstva, ktorí reprezentujú celú Cirkev a v prítomnosti delegáta predstaveného rádu.
12. Prísľubom zloženým pred spoločenstvom v prítomnosti predstaveného rádu alebo jeho delegáta sa osoba stáva plným členom Svetského rádu. Týmto záväzkom sa členovia usilujú získať potrebnú prípravu, aby poznali príčiny, obsah a cieľ evanjeliového spôsobu života, na ktorý sa podujímajú. Prísľub zvyšuje a obohacuje krstný záväzok svetských karmelitánov. Týka sa to aj povolaných do manželského života, tak manželov, ako aj rodičov. Prísľuby sa obnovujú raz do roka vo veľkonočnom období.
    Záväzok prísľubu žiť v duchu evanjeliovej rady čistoty.
13. Prísľub čistoty posilňuje záväzok milovať Boha nadovšetko a blížnych tou láskou, akou Boh miloval všetkých. [15] Týmto prísľubom sa svetský karmelitán usiluje slobodne nesebecky milovať Boha a blížneho [16], vydávajúc svedectvo o Božej blízkosti prisľúbenej blahoslavenstvom: „blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5,8). Prísľub čistoty je záväzkom ku kresťanskej láske v jej osobnom a spoločenskom rozmere, aby sme vytvorili autentické spoločenstvo vo svete. Týmto prísľubom svetský karmelitán vyjadruje tiež vedomú túžbu rešpektovať každú osobu, ako to žiada Boží zákon a vlastný stav života, ako slobodnej osoby, ženatého, vydatej alebo ovdovených. Tento prísľub nebráni zmene stavu života.
    Záväzok prísľubu žiť v duchu evanjeliovej chudoby.
14. Prísľubom chudoby svetský karmelitán vyjadruje túžbu žiť podľa Evanjelia a jeho hodnôt. V evanjeliovej chudobe je bohatstvo štedrosti, sebazáporu a vnútornej slobody a závislosti od toho, ktorý „hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobným“ (2 Kor 8,9) a ktorý „zriekol sa seba samého“ (Flp 2,7), aby slúžil svojim bratom a sestrám. Prísľubom chudoby sa usilujeme o evanjeliové využitie dobier tohto sveta a osobných talentov, ako aj o plnenie osobných záväzkov v spoločnosti, rodine a v práci, s dôverou všetko vkladajúc do Božích rúk. Tento prísľub tiež obsahuje záväzok angažovať sa pre spravodlivú vec, aby samotný svet zodpovedal Božiemu plánu. V spojení s tým evanjeliová chudoba priznáva osobné nedostatky a odovzdáva ich Bohu s dôverou v jeho dobrotu a vernosť.
    Záväzok prísľubu žiť v duchu evanjeliovej rady poslušnosti.
15. Prísľub poslušnosti je zaviazaním sa k životu otvoreného na Božiu vôľu, „v ktorom žijeme hýbeme sa a sme (Sk 17,28), nasledujúc Krista, ktorý prijal Otcovu vôľu a bol „poslušný až na smrť, až na smrť na kríži (Flp 2,8). Prísľub poslušnosti je praktizovaním viery vedúcej k hľadaniu Božej vôle v udalostiach a výzvach spoločnosti a v našom osobnom živote. Z tohto dôvodu svetský karmelitán dobrovoľne spolupracuje s tými, ktorí majú zodpovednosť za vedenie spoločenstva a rádu v rozoznávaní a prijímaní Božích ciest: radou spoločenstva, provinciálom a generálom.
    Záväzok k prísľubu žiť v duchu blahoslavenstiev.
16. Blahoslavenstvá predstavujú program pre život i spôsob, ako vstúpiť do vzťahu so svetom, blížnymi a spolupracovníkmi, rodinami a priateľmi. Keď svetskí karmelitáni prisľubujú žiť v duchu blahoslavenstiev v každodennom živote, usilujú sa vydávať evanjeliové svedectvo ako členovia Cirkvi a rádu a týmto svedectvom pozývajú svet k nasledovaniu Krista, ktorý je Cesta, Pravda a Život.“ (Jn 14,6)

III. SVEDKOVIA SKÚSENOSTI BOHA

17. Povolanie do tereziánskeho Karmelu je záväzkom „žiť vo vernosti Ježišovi Kristovi“, „rozjímať vo dne v noci o zákone Pánovom a zotrvávať v modlitbe.“ [17] Sv. Terézia verná tejto zásade Reguly postavila modlitbu ako základ a hlavnú úlohu svojej rehoľnej rodiny. Z toho dôvodu sú svetskí karmelitáni povolaní usilovať sa o to, aby modlitba prenikala celý ich život, aby kráčali v prítomnosti živého Boha (porov. 1 Kr 18,14) ustavičným praktizovaním viery, nádeje a lásky, takým spôsobom, aby ich celý život bol modlitbou, hľadaním zjednotenia s Bohom. Cieľom je dosiahnuť integráciu skúsenosti Boha so skúsenosťou života: aby boli kontemplatívnymi osobami v modlitbe a v plnení svojho vlastného poslania.
18. Modlitba, dialóg priateľstva s Bohom sa má živiť jeho Slovom, aby sa tento dialóg stal tým, že „hovoríme s ním, keď sa modlíme; počúvame ho, keď čítame Božie Slovo“ [18] Božie Slovo živí kontemplatívnu skúsenosť svetských karmelitánov a ich poslanie vo svete. Okrem osobnej kontemplácie má počúvanie Božieho Slova povzbudzovať ku kontemplácii, ktorá vedie k deleniu sa so skúsenosťou Boha v spoločenstve svetského Karmelu. Týmto spôsobom sa spoločenstvo spoločne usiluje rozoznávať Božiu vôľu, udržiavať stálu silu obrátenia a žiť s obnovenou nádejou. Svetský karmelitán dokáže hľadieť cez udalosti a objavovať Boha vo všetkom.
19. Privilegované miesto v živení života modlitby svetských karmelitánov zaujímajú štúdium a duchovné čítanie Svätého písma a diel našich svätých, najmä tých, ktorí sú učiteľmi Cirkvi: sv. Terézia, sv. Ján od Kríža a sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša. Cirkevné dokumenty sú tiež pokrmom a inšpiráciou pre záväzok nasledovať Ježiša.
20. Svetský karmelitán si rezervuje osobitný čas na modlitbu, ako času väčšieho uvedomovania si Pánovej prítomnosti i vnútorného priestoru na osobné a dôverné stretnutie s ním. To vedie k modlitbe ako životného postoja, ktorá bude „vždy a všade spoznávať Boha … hľadať jeho vôľu v každej udalosti, vidieť Krista vo všetkých ľuďoch, či sú to príbuzní alebo cudzí a robiť správne uzávery o pravom význame a hodnote dočasných vecí tak samotných, ako aj v ich vzťahu ku konečnému cieľu ľudského pokolenia.“ [19] Takto dosiahnu spojenie kontemplácie a činnosti v dejinách, integrovaním viery a života, modlitby a činnosti, kontemplácie a kresťanského angažovania.
21. Svetskí karmelitáni sa zaväzujú venovať každý deň určitý čas rozjímavej modlitbe. Je to čas vyhradený na prebývanie s Bohom a na posilnenie ich vzťahu s ním, aby mohli byť opravdivými svedkami jeho prítomnosti vo svete.
22. Taký spôsob kresťanskej modlitby si vyžaduje život evanjeliového sebazáporu (Lk 9, 23) pri plnení svojho vlastného povolania a poslania, pretože „modlitba a pohodlný život nejdú dovedna“ [20] Svetskí karmelitáni prijímajú vo svetle viery, nádeje a lásky prácu a utrpenie každého dňa, rodinné starosti, neistotu a nedostatky ľudského života, chorobu, nedostatok porozumenia a všetko, čo tvorí štruktúru našej pozemskej existencie. Usilujú sa, aby toto všetko urobili predmetom svojho dialógu s Bohom, aby rástli v postoji chvály a vďačnosti voči Pánovi. Aby svetský karmelitán žil verne, jednoducho, slobodne, pokorne a úplne dôverujúc Pánovi, zachováva prax evanjeliového sebazapierania odporúčaného Cirkvou. Mimoriadne významné sú tie dni a obdobia liturgického kalendára, ktoré majú charakter pokánia.
23. Osobná modlitba svetského karmelitána, chápaná ako priateľstvo s Bohom, sa tiež živí a vyjadruje v liturgii, nevyčerpateľnom prameni duchovného života. Liturgická modlitba obohacuje osobnú modlitbu a táto zase dáva živý prejav v liturgickej účasti. Vo svetskom ráde sa dáva osobitné miesto liturgii, chápanej ako Božie Slovo slávené so živou nádejou po jeho prijatí s vierou a záväzkom žiť ho v opravdivej láske. Sviatosti, najmä Eucharistia a zmierenie, sa majú prežívať ako znamenia a nástroje oslobodzujúceho Božieho pôsobenia a ako stretnutie so Zmŕtvychvstalým Kristom, prítomným v cirkevnom spoločenstve. Sú to štruktúry dávajúce milosť v protiklade k štruktúram hriechu v spoločnosti. Svetskí karmelitáni sa usilujú objavovať v liturgickej modlitbe prítomnosť Krista a Ducha Svätého, živých a požadujúcich niečo od nás v každodennom živote. V liturgickom roku zažívajú tajomstvá vykúpenia, čo je pre nich inšpiráciou k spolupráci na realizácii Božieho plánu. Liturgia hodín zo svojej strany vedie svetského karmelitána k zjednoteniu s Ježišovou modlitbou a modlitbou Cirkvi.
24. Hodnota sviatostného a liturgického života vo Svetskom ráde vedie jeho elenov k účasti na slávení Eucharistie, nakoľko je to možné. Usilujú sa recitovať Ranné chvály a Vešpery z Liturgie hodín v zjednotení s Cirkvou rozšírenou po celom svete. Podľa možnosti sa modlia aj Kompletórium. Ich účasť na sviatosti zmierenia a ďalších sviatostiach Cirkvi napomáhajú proces ich obrátenia.

IV. SLUŽBA V REALIZÁCII BOŽIEHO PLÁNU

25. „Laickí veriaci ako členovia Cirkvi majú povolanie a poslanie ohlasovať Evanjelium: na túto prácu sa pripravujú sviatosťami kresťanskej iniciácie i darmi Ducha Svätého.“ [21] Duchovnosť Karmelu prebúdza vo svetských karmelitánoch túžbu po väčšom apoštolskom angažovaní pri uvedomovaní si všetkého, čo ich povolanie do Karmelu obsahuje. Vedomí si toho, že svet potrebuje svedkov Božej prítomnosti [22], odpovedajú na pozvanie Cirkvi zamerané na všetky spoločenstvá verných nasledovníkov Krista angažovať sa v ľudskej spoločnosti aktívnou účasťou v apoštolskom cieli misie Cirkvi, v rámci svojej vlastnej charizmy. Ovocím účasti na evanjelizácii je pre svetských karmelitánov väčšie zamilovanie si modlitby, kontemplácie, ako aj liturgického a sviatostného života.
26. Povolanie do svetského Karmelu je skutočne ekleziálne. Modlitba a apoštolát, keď sú autentické, sú neoddeliteľné. Výrok svätej Terézie, že cieľom modlitby je „zrodenie dobrých skutkov“ [23] pripomína Svetskému rádu, že prijaté milosti majú pôsobiť na tých, ktorí ich prijímajú. [24] Apoštolská činnosť, individuálna alebo kolektívna, ale predovšetkým ako členov Cirkvi, je ovocím modlitby. Tam, kde je to možné, sa spoločenstvá Svetského rádu zúčastňujú na apoštoláte rádu v spolupráci s rehoľnými predstavenými a potrebným povolením zodpovedných osôb.
27. Svetský karmelitán je povolaný žiť podľa charizmy tereziánskeho Karmelu v miestnej Cirkvi, tej časti Božieho ľudu, v ktorej je Kristova Cirkev skutočne prítomná a pôsobí, a svedčiť o nej. [25] Všetci sa usilujú byť živými svedkami Božej prítomnosti a prijať zodpovednosť za potreby Cirkvi konkrétnou pomocou pri pastorácii v jej evanjelizačnom poslaní pod vedením biskupa. Z toto dôvodu bude mať každý svoj apoštolát, či už v spolupráci s inými v spoločenstve, alebo individuálne.
28. Do svojho apoštolského záväzku vnášajú bohatstvo svojej duchovnosti v rôznych formách obsiahnutých v evanjelizácii: misiách, farnostiach, domoch modlitby, inštitútoch duchovnosti, modlitbových skupinách, duchovnej starostlivosti. S osobitným prispením ako svetskí karmelitáni môžu ponúknuť tereziánskemu Karmelu sviežu inšpiráciu pre „obnovený duchovný a apoštolský dynamizmus“ [26] s tvorivou vernosťou svojmu poslaniu v Cirkvi. Rôzne apoštolské aktivity Svetského rádu špecifikujú a hodnotia partikulárne štatúty pre rôzne geografické oblasti. [27]

V. S MÁRIOU, MATKOU JEŽIŠOVOU

29. Vo vnútornom dynamizme nasledovania Ježiša Karmel kontempluje Máriu ako Matku a Sestru, ako „dokonalý vzor učeníčky Pána [28], ktorá predstavuje vzor života pre členov rádu. Panna Mária v Magnifikate ohlasuje koniec starého poriadku a začiatok nového, v ktorom Boh zosadzuje mocných z trónov a povyšuje ponížených. Mária sa stavia na stranu ponížených a oznamuje, ako Boh koná v histórii. Pre svetských karmelitánov je Mária vzorom úplného angažovania v Božom kráľovstve. Učí nás, ako načúvať Božiemu Slovu v Písme a živote, veriť mu v každej okolnosti, aby sme žili podľa jeho požiadaviek. Všetko toto sama robila, aj keď nerozumela mnohým veciam, premýšľajúc o všetkom vo svojom srdci /Lk 2, 19, 50-51/, kým neprišlo svetlo v kontemplatívnej modlitbe.
30. Mária je tiež ideálom a inšpiráciou pre svetského karmelitána. Žila blízko ľudí a ich potrieb, starajúc sa o nich (Lk 1, 39-45; Jn 2, 1-12, Sk 1, 14). Ona „najdokonalejší obraz slobody a oslobodenia ľudstva i sveta [29] nám pomáha chápať význam poslania. Ona, Matka a Sestra, ktorá kráča pred nami na púti viery a v nasledovaní Pána Ježiša, nás sprevádza, aby sme napodobňovali jej skrytý život v Kristovi a venovaný službe blížnym.
31. Keď odovzdávame život tereziánsko-karmelitánskej spiritualite, Máriina prítomnosť tiež utvára jeho apoštolát. V dôsledku toho je svetský karmelitán každý deň povolaný čoraz lepšie poznávať Máriu čítaním Evanjelia, aby iným ukazoval autentickú mariánsku zbožnosť, ktorá vedie k nasledovaniu jej čností. Členovia Svetského rádu vedení vierou oslavujú a podporujú liturgickú pobožnosť k Matke Božej vo svetle tajomstva Krista i Cirkvi. Vo viere a láske praktizujú pobožnosti k jej cti.

VI.FORMÁCIA V ŠKOLE KARMELU

32. Hlavným cieľom procesu formácie vo Svetskom ráde je pripraviť osobu, aby žila podľa charizmy a duchovnosti Karmelu v nasledovaní Krista a v službe povolaniu.
33. S úprimným záujmom o učenie Cirkvi a spiritualitu našich karmelitánskych svätých sa svetskí karmelitáni usilujú byť mužmi a ženami, ktorí sú zrelí v praktizovaní viery, nádeje a lásky, ako aj v úcte k Panne Márii. Zaväzujú sa prehlbovať svoj kresťanský život, ekleziálny a karmelitánsky život. Kresťanská formácia je pevným základom karmelitánskej a duchovnej formácie. Svetskí karmelitáni dostávajú potrebné teologické základy z Katechizmu Katolíckej cirkvi a cirkevných dokumentov.
34. Tak počiatočná, ako aj ustavičná formácia v učení sv. Terézie a sv. Jána od Kríža pomáhajú rozvíjať u svetského karmelitána ľudskú, kresťanskú a duchovnú zrelosť pre službu Cirkvi. Ľudská formácia rozvíja schopnosť pre interpersonálny dialóg, vzájomnú úctu a toleranciu, schopnosť naprávať svoje chyby a pokojne naprávať iných a tiež schopnosť vytrvať v prijatých záväzkoch.
35. Karmelitánska identita sa utvrdzuje formáciou v poznávaní Svätého písma a lectio divina, vo význame liturgie Cirkvi, najmä Eucharistie a Liturgie hodín, spiritualite Karmelu, jeho histórie, diel svätých Karmelu, ako aj formáciou v modlitbe a meditácii. Formácia k apoštolátu je založená na teológii Cirkvi týkajúcej sa zodpovednosti laikov [30] a na pochopení úlohy svetských členov v apoštoláte rádu. To pomáha poznať miesto Svetského rádu v Cirkvi a v Karmeli a dáva praktickú možnosť podeliť sa o milosti, ktoré získavame povolaním do Karmelu.
36. Postupné uvádzanie do života Svetského rádu členíme nasledujúcim spôsobom:
    • Postačujúce obdobie kontaktu so spoločenstvom nemá byť kratšie ako šesť mesiacov. Účelom tohto obdobia je umožniť kandidátovi viac sa oboznámiť so spoločenstvom, spôsobom života i službou Cirkvi, vlastnou pre Svetský rád tereziánskeho Karmelu. Toto obdobie tiež dáva spoločenstvu príležitosť primeraného rozoznania. Toto obdobie podrobnejšie určujú provinciálne štatúty.
    • Po uplynutí úvodného obdobia kontaktu môže rada spoločenstva prijať kandidáta do vážnejšieho obdobia formácie, ktoré zvyčajne trvá dva roky a vedie k prvým prísľubom. Na začiatku tohto obdobia formácie kandidát prijíma škapuliar, čo je vonkajší symbol príslušnosti k rádu a znamená, že Mária je naša Matka a vzor na tejto ceste.
    • Na konci tohto obdobia môže rada spoločenstva pripustiť k zloženiu prvých prísľubov nasledovať evanjeliové rady a žiť v duchu blahoslavenstiev na obdobie troch rokov.
    • Posledné tri roky počiatočnej formácie sa vyznačujú hlbším štúdiom modlitby, Svätého písma, cirkevných dokumentov, diel karmelitánskych svätých a formáciou pripravujúcou na apoštolát rádu. Na konci týchto troch rokov môže rada pripustiť kandidáta k zloženiu večných prísľubov žiť podľa evanjeliových rád a v duchu blahoslavenstiev na celý život.

ORGANIZÁCIA A VEDENIE

37. Svetský rád Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel a svätej Terézie od Ježiša je združením veriacich a integrálnou súčasťou Rádu bosých karmelitánov. Má podstatne laický charakter s vítanou účasťou diecézneho duchovenstva. [31]
38. Rehoľníci a mníšky tereziánskeho Karmelu pokladajú laické spoločenstvo svetského Karmelu za obohatenie ich zasväteného života. Vzájomnou spoluprácou si želajú učiť sa od svetských karmelitánov poznávať znamenia časov spolu s nimi. Z toho dôvodu sa zabezpečí, aby reprezentanti Svetského rádu boli prítomní, keď sa plánuje apoštolská služba rádu v geografickej oblasti, na regionálnej alebo provinciálnej úrovni, alebo keď sa robí dôležitý výskum situácie v Cirkvi alebo spoločnosti.
39. Všetci kresťanskí veriaci majú právo skladať sľuby. [32] So súhlasom rady spoločenstva a povolením provinciála môže člen Svetského rádu zložiť sľuby poslušnosti a čistoty v prítomnosti spoločenstva. Tieto sľuby majú čisto osobný charakter a netvoria osobitnú kategóriu členstva. Predpokladajú väčší záväzok vo vernosti evanjeliovému životu, ale nemenia tých, ktorí ich skladajú, na právne uznávané zasvätené osoby ako v Inštitútoch zasväteného života. Tí, ktorí skladajú sľuby vo Svetskom ráde sú naďalej svetskými osobami so všetkými právnymi dôsledkami.
40. Základnou štruktúrou Svetského rádu je miestne spoločenstvo ako viditeľný znak Cirkvi. Svetský rád na provinciálnej úrovni i miestne spoločenstvá sú právnické osoby. [33]
41. Svetský rád je právne závislý od Rádu bosých karmelitánov. [34] Generálny predstavený rádu zakladá miestne spoločenstvá a koná pastoračné vizitácie. Vo zvláštnych prípadoch môže dať dišpenz od Konštitúcií a miestnych štatútov a môže udeľovať právne výnimky. Má právomoc riešiť prípady nepredvídané touto legislatívou a tie, ktoré nemôžu riešiť miestne autority. Generálny delegát pomáha generálnemu predstavenému. Jeho povinnosťou je starať o vzájomné vzťahy medzi rehoľníkmi a laikmi a udržiavať kontakt s provinciálnymi delegátmi a asistentmi každého spoločenstva, aby sa zabezpečili ciele a blaho Svetského rádu.
42. Generálne definitórium rádu schvaľuje regionálne [35] a provinciálne štatúty Svetského rádu [36]
43. Provinciál, zvyčajne s pomocou provinciálneho delegáta, je predstaveným Svetského rádu na jeho území [37]. Je zodpovedný za blaho Svetského rádu na území jeho jurisdikcie. Koná vizitácie spoločenstiev vo svojej jurisdikcii a po konzultácii s radou menuje duchovného asistenta spoločenstiev. [38] Sporné prípady sa majú v prvej inštancii predkladať provinciálovi.
44. Duchovný asistent každej komunity je zvyčajne rehoľník rádu. Jeho povinnosťou je poskytovať duchovnú pomoc spoločenstvu tak, aby boli jeho členovia vedení vo svojom povolaní a mohli naň čo najdokonalejšie odpovedať. Stará sa aj o oživovanie solidarity medzi svetským spoločenstvom a rehoľníkmi a mníškami rádu. Na pozvanie rady sa môže zúčastňovať na zasadaní rady bez hlasovacieho práva. V jednotlivých obdobiach formácie a pri prijímaní kandidátov je k dispozícii, aby s nimi hovoril. Rada s ním môže konzultovať o schopnosti kandidáta prevziať zodpovednosť za svoje povolanie do Svetského rádu. Podieľa sa na formácii spoločenstva, podporujúc magistra formácie. Avšak sám nemôže byť magistrom formácie. Duchovný asistent musí byť dobre oboznámený s karmelitánskou spiritualitou a musí tiež dobre poznať cirkevné učenie o úlohe laikov v Cirkvi.
45. Iba generál rádu môže pre tie oblasti, kde nie sú rehoľníci, alebo provinciál vo svojom teritóriu, vymenovať asistenta, ktorý nie je rehoľníkom z rádu, vždy so súhlasom vlastného predstaveného kandidáta. Generálny delegát alebo provinciálny delegát pomáha pri jeho ustanovení pohovorom s kandidátom, či spĺňa požiadavky uvedené v bode 44 týchto noriem.
46. Rada, zložená z predsedu, troch radcov a magistra formácie, predstavuje bezprostrednú autoritu spoločenstva. Prvoradou zodpovednosťou rady je formovanie kresťanskej a karmelitánskej zrelosti členov spoločenstva.
47. Rada má nasledujúce kompetencie:
    • prijímať kandidátov do formácie a pripustiť k prísľubom a sľubom;
    • z adekvátnych dôvodov s povolením provinciála skracovať obdobie formácie pred dočasnými prísľubmi;
    • každé tri roky zvolávať spoločenstvo na voľby;
    • z vážnych dôvodov nahradiť člena rady; [39]
    • v prípade nevyhnutnosti prepustiť člena spoločenstva po konzultácii s provinciálom; [40]
    • prijímať člena prichádzajúceho z iného spoločenstva;
    • keď nastane situácia mimo kompetencie rady, je povinnosťou predsedu obrátiť sa s ňou na provinciála.
    • Rada sa stretáva často a vždy vtedy, keď je to potrebné s ohľadom na programy formácie a rozvoj vlastného spoločenstva.
48. Generálny predstavený, provinciál a rada spoločenstva sú legitímnymi autoritami Svetského rádu.
49. Na založenie nového spoločenstva treba predložiť generálnemu sekretárovi Svetského rádu nasledujúce dokumenty:
    • zoznam aktuálnych členov, požaduje sa aspoň 10 členov na vytvorenie spoločenstva, z ktorých aspoň dvaja musia mať večné prísľuby;
    • list od provinciálneho delegáta so žiadosťou o založenie spoločenstva;
    • písomné schválenie diecézneho ordinára [41];
    • názov spoločenstva;
    • miesto, kde sa spoločenstvo bude stretávať.
50. Každé tri roky miestne spoločenstvo Svetského rádu volí predsedu a troch radcov [42]. Títo štyria predstavitelia, po konzultácii s asistentom, volia magistra formácie z tých členov, ktorí majú večné prísľuby. Rada potom vymenuje sekretára a pokladníka. Volebný systém majú určovať provinciálne štatúty pri rešpektovaní úplnej slobody voličov a voľby väčšiny členov. Na to, aby predseda mohol byť po tretí raz zvolený do tejto funkcie, sa vyžaduje dovolenie provinciála.
51. Predseda, volený z tých, ktorí zložili večné prísľuby, má povinnosť zvolávať stretnutia spoločenstva a predsedať im. Má ukazovať bratskú službu všetkým členom spoločenstva; pestovať ducha kresťanskej a karmelitánskej láskavosti, vyvarovať sa toho, aby dával prednosť niektorým členom spoločenstva pred druhými; zabezpečiť kontakt s tými členmi spoločenstva, ktorí pre starobu, chorobu, vzdialenosť alebo z iných dôvodov sa nemôžu zúčastňovať na stretnutiach; pomáhať magistrovi formácie a duchovnému asistentovi v plnení ich funkcie. V prípade ich neprítomnosti, ale iba dočasne, ich môže zastupovať alebo určiť na to niekoho z členov spoločenstva po večných prísľuboch.
52. Úlohou troch radcov je spolu s predsedom riadiť spoločenstvo a pomáhať magistrovi formácie. Zvyčajne sú to členovia spoločenstva po večných prísľuboch. V mimoriadnych okolnostiach môžu byť radcovia aj členovia s dočasnými prísľubmi.
53. Magistra formácie volí rada z tých členov, ktorí zložili večné prísľuby. Má za úlohu pripravovať kandidátov na dočasné a večné prísľuby. Magister formácie spolupracuje s asistentom, za podpory predsedu. V neprítomnosti predsedu ho magister formácie zastupuje vo všetkých funkciách.
54. Sekretár rady má na starosti knihu spoločenstva, zapisuje voľby, prijatia, prísľuby a prepustenia. Predkladá ju rade na jej zasadaní a pri voľbách. Je prítomný na zasadaní rady, robí zápis o rokovaní, no bez hlasovacieho práva.
55. Povinnosťou pokladníka je vyberať a spravovať príspevky spoločenstva. Pokladník predkladá záznam o príspevkoch rade raz za pol roka a provinciálovi alebo miestnemu predstavenému raz za rok [43]. Miestne štatúty určujú, ako sa spoločenstvo stará o potreby chudobných.
56. Členovia Svetského rádu, ktorí sa z dôvodu vzdialenosti, veku alebo choroby nemôžu zúčastňovať na pravidelných stretnutiach spoločenstva, zostávajú členmi Svetského rádu a sú rozhodnutím provinciálneho delegáta pripojení ku konkrétnemu spoločenstvu. Povinnosťou predsedu spoločenstva je zabezpečiť s nimi kontakt a povinnosťou členov žijúcich vo väčšej vzdialenosti udržiavať kontakt so spoločenstvom.
57. Tam, kde je oblasť s organizovanou štruktúrou Rádu bosých karmelitánov, Svetský rád tvorí provinciálnu radu na uľahčenie vzájomnej pomoci vo formácii a apoštoláte, ale nie na intervenovanie do vedenia miestnych spoločenstiev. Predseda provinciálnej rady má byť členom Svetského rádu, ktorý má večné prísľuby. Provinciálna rada musí svoje štatúty predložiť generálnemu definitóriu na schválenie.
58. Provinciálne štatúty majú určovať nasledujúce body:
    • vytvorenie primeraného programu formácie;
    • prijímanie a formáciu tých nových členov, ktorí žijú vo väčšej vzdialenosti od založeného spoločenstva; v každom takom prípade musí týchto nových kandidátov poznať a formovať založené spoločenstvo. Sú považovaní za členov tohto spoločenstva;
    • priebeh volieb a povinnosti troch radcov;
    • modlitby za zomrelých členov spoločenstva;
    • okolnosti a podmienky pri skladaní sľubov;
    • minimálny a maximálny vek na prijímanie členov;
    • maximálny počet členov spoločenstva pred jeho rozdelením na dve časti za účelom vytvorenia nového spoločenstva;
    • koordinácia apoštolského úsilia v spoločenstve alebo provincii;
    • vytvorenie a používanie vonkajších znakov členstva vo Svetskom ráde;
    • prax umŕtvovania a spôsob úcty k Prebl. Panne Márii a ku karmelitánskym svätým.
59. Ak spoločenstvo Svetského rádu nepatrí do žiadnej provincie, vytvorí si vlastné štatúty, ktoré určujú uvedené body. Spoločenstvo predkladá svoje štatúty na schválenie Generálnemu definitóriu.
60. Môžu byť zavedené iné štruktúry na národnej úrovni, kde je viac ako jedna provincia alebo na medzinárodnej úrovni, kde sa to ukazuje potrebné na formáciu, koordináciu apoštolátu rádu a organizáciu kongresov. Nemajú však žiadnu právomoc. Tieto regionálne rady majú svoje štatúty predložiť na schválenie Generálnemu definitóriu.

EPILÓG

Konštitúcie Svetského rádu boli zostavené z toho dôvodu, aby posilnili spôsob života jeho členov, ktorí tvoria súčasť Rádu tereziánskeho Karmelu. Sú povolaní „svedčiť o tom, ako kresťanská viera dáva jedinú úplnú odpoveď…na problémy a nádeje, aké život stavia pred každého človeka a každé spoločenstvo.“ [44] To plnia ako svetskí karmelitáni „ak začínajúc záväzkom ku kontemplácii, vydávajú každodenné svedectvo vo svojom rodinnom a spoločenskom živote „integrovaním prístupu k životu, ktorý čerpá inšpiráciu a silu z Evanjelia“ [45] Ako svetskí karmelitáni, synovia a dcéry Terézie od Ježiša a Jána od Kríža sú povolaní, aby boli pred svetom svedkami zmŕtvychvstania a života Pána Ježiša a symbolom živého Boha“ [46] pomocou života modlitby, službou evanjelizácie a svedectvom kresťanského a karmelitánskeho spoločenstva. „Všetci laici ako spoločenstvo a každý osobne podľa svojich schopností majú živiť svet duchovnými plodmi (porov. Gal 5, 22) a napĺňať ho takým duchom, ktorý oživuje chudobných, tichých a tvorcov pokoja – ktorých Pán v Evanjeliu nazval blahoslavenými (porov. Mt 5, 3-9). Slovom, kresťania (a karmelitáni) musia byť vo svete tým, čím je duša v tele.“ [47]