Dominika Alžbeta Dufferová, OSU
5# pokračovanie: Úvod do mystiky Terézie od Ježiša a Jána od Kríža
Nie je ľahké v duši rozlíšiť dvojaký druh aktov (činov) a trpností. Duša môže svojou psychologicky prirodzenou činnosťou získať aj úkony, aj trpnosti. Tie, ktoré sú jej udelené, môže si nejaký čas do určitej miery udržať. Všetko, čo nepodlieha týmto zásadám, je psychologicky nadprirodzené. Nadprirodzenosť spočíva v tom, že tie úkony a trpnosti sa Božím zásahom stávajú psychologicky nadprirodzenými, a teda dokonalými aj čo do sily, aj čo do trvania.
V prirodzenom rámci platí, že nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo prešlo zmyslami. V nadprirodzenom kontexte uvažujeme o skutočnosti, v ktorej treba pripustiť možnosť vloženia predmetu poznania do mohutnosti psychologicky nadprirodzeným spôsobom. V takomto prípade rozlišujeme tri možnosti: a) spôsobenie zmyslového poznania vonkajším zásahom do zmyslovej mohutnosti iným než vonkajším predložením zmyslového predmetu; b) spôsobenie vnútorného zmyslového poznania (obrazného) priamym zásahom do obrazotvornosti; c) spôsobenie poznania rozumového priamym zásahom do rozumu. Všetky tri zásahy „vlievajú“ do duše nový poznatok, ktorý nazývame vliatymi mystickými milosťami. Zdokonaľujúce zásahy, o ktorých sme hovorili v predchádzajúcom odseku, sú posilňujúce alebo predlžujúce, ale nedávajú nový poznatok, a preto sa nazývajú nevliatymi mystickými milosťami. Sú však skutočne psychologicky nadprirodzené, a preto pravé mystické, avšak len v širšom zmysle.
Máme teda dva druhy mystických aktov (činností) a trpností (nevliate a vliate) a dva druhy spôsobov. Celkovo máme štyri druhy mystických milostí: 1. mystické milosti nevliate posilňujúce, 2. mystické milosti nevliate predlžujúce, 3. mystické vliate milosti, ktoré sa netýkajú spojenia a 4. mystické milosti vliate spojivé. Postupne sa im budeme venovať.
Nevliate mystické milosti
Základom a jadrom duchovného života a vôbec života kresťana je milosť posväcujúca, lebo len v nej človek nadobúda povznesenie do bytostne nadprirodzeného poriadku, adoptívneho Božieho synovstva s dedičným právom vlastniť po smrti Boha pohľadom tvárou v tvár. Tejto skutočnosti pri krste a ani po ňom nie sme si psychologicky vedomí. Stratu tohto práva si nedokážeme ani domyslieť.
Keď Boh alebo anjel zasiahne do mohutnosti duše takým spôsobom, že jej akt (čin) prevýši súhrn všetkých jej aktuálnych i potenciálnych schopností, prípadne jej aktuálna schopnosť je posilnená jej potenciálnou schopnosťou ako rezervou, potom možno hovoriť o psychologicky nadprirodzenom alebo mystickom zásahu.
Posilňovanie
Posilňovanie spočíva v podporovaní psychologicky nadprirodzeného poznania, a to bez vliatia poznatku. Povzbudzuje mohutnosti k dokonalejším aktom. Môže sa to prihodiť už aj na asketickom stupni duchovného života, či už pri ústnej modlitbe, alebo vnútornej rozjímavej. Tento Boží zásah, aj keby bol veľmi silný, môže nastať pri konaní akéhokoľvek dobra, kedykoľvek, i celkom mimo modlitby alebo sa pridružiť ku ktorémukoľvek vyššiemu stupňu mystických milostí. Môže byť trvalý, pôsobiť po celý čas modlitby alebo iného úkonu, môže byť intermitentný alebo len občasný s cieľom, aby omilostený človek mohol lepšie preniknúť svojím rozumom určitý bod nejakej pravdy alebo dokonalejšie premohol niektorú ťažkosť svojej vôle. Mimo týchto momentov pracuje duša psychologicky prirodzene. Sv. Ján z Kríža sa nimi zaoberá, ale len zahalene a nepriamo (Výstup II 12, 8; Noc II 12,7; Ž 26,8).
Udržovanie
Udržovanie je druhý spôsob podporovania psychologicky nadprirodzeného, bez vliatia poznatku. Spočíva v udržovaní predmetu v rozume (nie vo vôli) proti prirodzenej ľudskej roztržitosti. Aj tento spôsob môže byť daný v modlitbe ústnej alebo rozjímavej, ale zvláštnou mierou je vlastný tzv. získanému nazeraniu, ku ktorému duša príde po zvyčajnej rozjímavej modlitbe. Ide o ovládanie predmetu rozjímania akoby jedným rozumovým pohľadom alebo o nepremietajúce, spočívajúce nazeranie (Výstup II 14, 2; II 15, 1). Takému aktu (činu) zodpovedá aj akt vôle, ktorý obsahovo nie je rozmanitý. Aj tu postačuje len prerušovaný intermitentný Boží zásah a duša sa udrží pri vnútornej modlitbe a nie je pri nej roztržitá. Je to ešte nevliata mystická milosť, a teda mystická v širšom zmysle, pretože Boh nepredkladá predmet rozjímania a kontemplácie, ale duša si ho slobodne volí a Boh len udržuje.
Vliate mystické milosti
Pri týchto milostiach Boh predkladá mohutnosti predmet, a to vyšším spôsobom než psychologicky prirodzeným. Týmto zásahom a aktom (činom) zhora sú venované takmer všetky štyri veľké spisy sv. Jána z Kríža.
Vieme už, že psychologicky prirodzené predloženie predmetu sa deje troma spôsobmi: a) na vonkajšie zmysly – fyzické pôsobenie na zmysly, b) v obrazotvornosti – buď v prijatí konkrétneho poznatku od zmyslu vonkajšieho alebo vo vybavení zo stôp, čo zostali v obrazotvornosti z predchádzajúcich úkonov a c) v rozume buď tým, že obrazotvornosť mu predloží svoj poznatok, alebo zo stôp, čo zostali v rozume – pamäti.
Psychologicky nadprirodzené predloženie predmetu sa uskutočňuje štyrmi odvodenými spôsobmi: a) v zmysloch, b) priamo v obrazotvornosti, c) v rozume a d) vo vôľovej mohutnosti.
Nazeranie vliate nespojivé
Vliate nespojivé nazeranie je také nazeranie, ktorého predmet je psychologicky nadprirodzene predložený, pričom to nie je Boh. Môže byť dvojaké: 1. Nazeranie vliate nespojivé abstraktné – duša kontempluje pravdu o Bohu a o tvoroch (dokonalosti, udalosti zo života Krista, o Najsvätejšej sviatosti). 2. Nazeranie vliate nespojivé konkrétne má duša vtedy, keď je rozumu a vnútornému zmyslu predložený sám predmet, a nie pravda o ňom. Môže to byť nejaké fyzické súcno hmotné alebo duchovné. Rozumové schopnosti sa rozšíria, schopnosti znásobia. Ak sú navyše aj psychologicky nadprirodzené, nazývame ich duchovné zmysly.
Nazeranie vliate spojivé
Ľudský rozum poznáva duchovné predmety psychologicky prirodzene len analogicky a opiera sa pritom o poznatok hmotných predmetov, abstraktných alebo prostredníctvom usudzovania, teda nepriamo. To platí aj o poznaní Boha.
Boh môže, ak chce, predložiť ľudskému rozumu už v pozemskom živote psychologicky nadprirodzene duchovný predmet stvorený aj na priame, konkrétne a experimentálne nazeranie. Aj sám sa môže dať spoznať týmto spôsobom.
Svätá Terézia hovorí o tom, že rozumové videnie človečenstva Krista Pána nie je ako nejaká Božia prítomnosť, ktorá sa často pociťuje, zvlášť pri vnútornej modlitbe. Hoci je to veľmi vznešené, nie je to videnie. Zatiaľ čo pri rozumovom videní sa vidí (nie obrazne, ale skôr čisto rozumom) jasne, že je tu Ježiš Kristus, Syn Panny Márie, v modlitbe vliateho spojivého nazerania sú sprítomnené vplyvy Božstva (S 27, 4)[1].
[1] Porov. OVEČKA, JAROSLAV: Úvod do mystiky, s. 66.
Autor fotky: Sergiu Iacob na Pexels