Naozaj zvláštna scéna. Ježiš kľačí pri Petrovi, umýva mu nohy.

Prednedávnom Ježiš hovoril o kraľovaní; o chvíľu vyzná Pilátovi, že je kráľ. Je kráľ, ktorý hneď potom ako zasadne na trón, vykoná prvý skutok milosti a prisľúbi dobrému lotrovi nebo.

Peter vidí takého kráľa, ktorý kľačí pred ním a umýva mu nohy. A pozrime sa na reakciu. Peter zapochyboval, zaprel, s Ježišom nechcel mať nič spoločné; a stačilo, že nejaká služobná sa ho pri ohnisku opýtala či patrí k tej Ježišovej partičke z Galilei. A predsa pred niekoľkými dňami, či týždňami ho Peter vyhlasuje za mesiáša a je ochotný položiť zaňho svoj život. A teraz hovorí: „Nepoznám toho človeka“.

Ale on už možno naozaj v Ježišovi nespoznával svojho kráľa, možno v Ježišovi nespoznával svojho majstra, lebo on očakával iného kráľa a iné kraľovanie, iný spôsob kraľovania. Vidí kľačiaceho Ježiša, vidí otroka, vidí toho, ktorý slúži. Kráľa odsúdenca, kráľa otroka ťažko prijať.

Možno práve preto sa ho Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní trikrát opýta: „Miluješ ma…?“. To „ma“ znamená Ježiša, ktorý nenaplnil tvoje očakávania o príchode panovníka, politického mesiáša; ktorý nezaviedol okamžitý poriadok na zemi, ktorý nebude rozmnožovať chlieb, ktorý nechce dávať zdanlivý pocit bezpečia. Peter síce raz vyznal vieru v mesiáša, ale toho mesiáša si predstavoval úplne ináč.

Dnes Peter uvidel Ježiša, ktorý kľačí pred ním. Predstav si dnes seba, a Ježiša, ktorý kľačí pred tebou.

To je skúsenosť Eucharistie, na ktorej si prítomný niekedy aj každý deň. Ježiš pred tebou kľačí ako služobník, a dáva ti jednoduchú otázku:

Miluješ ma… Ježiša?“ Toho, ktorý pred tebou kľačí? Nie toho, ktorý je veľký, všemohúci, a ktorý môže tak veľa.

Miluješ ma… a nie svoju predstavu?

Miluješ ma… pokorného, zabitého baránka? Nie leva z Júdovho pokolenia.

Ktorý kráľ je ti bližší? Kráľ tvojich predstáv, alebo kráľ z Golgoty? Nespôsobuje taký kráľ v tvojom srdci zmätok, rozpaky, nie je tichým sklamaním…? Možno si očakával iného kráľa.