Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša Lk 1, 1-4; 4, 14-21
Dnes sa splnilo toto Písmo
Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad–radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili.
Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali.
Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“
Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Keď som dnes čítal toto slovo, čítal som ho s ešte väčšou sympatiou k Lukášovi. Mám veľmi rád tohto „evanjelistu milosrdenstva“.
Na začiatku evanjelia nájdeme vyjadrené, že Lukáš píše „Teofilovi“. Nevieme presne, kto to bol Teofil; pohľady na to sú rôzne. Mohol byť rímskym úradníkom… pracovníkom cisárskej administrácie… možno zodpovedal za náboženské záležitosti… mne sa ale najviac páči vysvetlenie, ktoré vychádza z mena tohto človeka – to zložka gréckych slov „theos”– Boh i „filos”– priateľ. Teofil to ten kto miluje Boha, ten, kto je Božím priateľom.
Čo robí Lukáš pre toho, kto chce byť Božím priateľom? Veľmi pozorne preskúma celý príbeh, všetky udalosti, hľadá ich zmysel a hĺbku. A potom napíše, čo zistil, čo zažil – aj keď Ježiša osobne nepoznal – aby iným dal istotu vo viere. Istotu ohľadom toho, čo sa dozvedel, aby ich uistil, posilnil a zabránil tak pádu a poblúdeniu, aby oddialil akékoľvek nebezpečenstvo.
Lukáš, ktorý vieru prijal od iných, ju teraz sám odovzdáva Teofilovi. Teofil je Boží priateľ, ten, kto miluje Boha… Musíme si všimnúť, že Lukáš napísal toto evanjelium pre nás.
A napísal, čo sa naozaj stalo:
<< …vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Keď rozvinul knihu [proroka Izaiáša], našiel miesta, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ […] A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli. >>
Dnes sa splnilo to, čo ste počuli… Dnes sa splnilo. …vieme, že nečítame Písmo ako knižku o minulosti, ale ako slovo Boha, ktorý hovorí aj dnes, práve dnes. A tak Boh hovorí veľmi konkrétne slovo pre mňa: počúvaj, potrebujem tvoju vieru, a už dnes sa v tebe môže toto uskutočniť; môžu sa ti otvoriť oči na veci, ktoré nevidíš (alebo nechceš uvidieť), môže prísť nejaké oslobodenie v niečom, čo ťa tlačí… ak chceš a uveríš.