Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána Jn 2, 1-11
Bola tam aj Ježišova matka
V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov.
Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“
Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“
Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“
Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj.
Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli.
Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“
Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.
Počuli sme slovo Pánovo.
V dnešnom evanjeliu som našiel slovo, ktoré sa ma veľmi silno dotýka. Je to slovo, o ktoré by som sa zvyčajne chcel podeliť s bratmi-kňazmi, s bratmi-bohoslovcami, ktorí sa pripravujú na kňazstvo, so zasvätenými osobami, ale dnes som uvedomil, že je to slovo pre každého.
Je to slovo, ktoré hovorí Mária, a my ho veľmi dobre poznáme: Urobte všetko… urobte to, čo vám Ježiš povie.
My poznáme okolnosti tej situácie. Sluhovia nevedia, ako to bude vyzerať; vedia, že majú naplniť veľké nádoby vodou, a potom z nej načerpať a dať starejšiemu, ktorý to má to vypiť ako najlepšie víno. Čo sa dokonalo medzi tým, ako nalievali vodu, a tým, keď on ochutnáva, ostalo pred nimi zahalené. Keď Mária povedala, aby urobili všetko podľa toho, čo povie Ježiš, určite mali dobrú vôľu – chceli počúvnuť, ale keď počuli Ježiša, ktorý prikázal naplniť nádoby vodou, načerpať z nej a odniesť starejšiemu, mohli sa objaviť pochybnosti.
To je dosť dôležité pre kňazov, pre zasvätených, ale aj pre kresťana, rodiča, pre každého. Niekedy počujeme Ježišovo slovo, cítime Ježišovu túžbu, ktorá pre nás – po ľudsky sa pozerajúcich – nebude dávať zmysel. „Naplňte nádoby vodou a zaneste starejšiemu“ – to nedáva zmysel.
A všeobecne ten postoj „to nedáva zmysel“, je postojom, ktorý diskvalifikuje v kňazstve aj v zasvätenom živote. Je to postoj, v ktorom chýba dôvera. Predstavte si: Ježiš hovorí – „Naplňte nádoby vodou a zaneste starejšiemu“ – ja mu odpoviem: „mne to nedáva zmysel, tá práca nemá význam a ja som sem neprišiel na to, aby som sa hral na hlupáka“.
Stojí za to, aby sme sa pozreli na chvíle, keď v našom živote prichádzajú prekvapujúce, čudné, záhadné, nepochopiteľné, náročné situácie, ktoré podľa našej logiky nedávajú zmysel, ale v srdci sme presvedčení, že to treba urobiť. V srdci bude hlodať túžba, zakorení sa presvedčenie, ale ľudská logika nám zabráni vykonať to.
Ti sluhovia sú majstri, sú príkladom kňazov, ktorí neuvažujú po ľudsky „či niečo dáva a na koľko dáva zmysel“, ale idú a robia, čo by mali urobiť.