Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša
Lk 3, 15-16. 21-22
Keď bol Ježiš pokrstený a modlil sa, otvorilo sa nebo
Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ Počuli sme slovo Pánovo.
Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ Počuli sme slovo Pánovo.
Zamyslenie
V Ježišovom živote sú tri také dôležité chvíle, ktoré opakujú jednu dôležitú pravdu aj o nás.
Prvá chvíľa je narodenie Ježiša. Keď sa narodil Ježiš, prví, ktorí ho uvideli, boli – okrem Márie a Jozefa – pastieri. Pastieri sú ľuďmi na okraji spoločnosti, hriešnici, odmietaní, zabudnutí. Boh prebýval v prvom rade s tými, s ktorými nikto nechcel prebývať.
Druhú chvíľu ukazuje dnešné evanjelium. Počujeme, že Ježiš čaká v zástupe hriešnikov, ktorí čakajú na Jánov krst. Stojí spolu s hriešnikmi, aby vošiel do vody, v ktorej už akoby plávajú ľudské hriechy, aby ich vzal na seba a tú vodu očistil.
A tretia chvíľa, ktorá opakuje tú istú pravdu, nastáva vtedy, keď Ježiš visí na krížu, a má za nás zomrieť. Vtedy sú pri ňom najbližšie hriešnici – dobrý a zlý lotor. Ježiš prisľúbil, že bude sprievodcom cez bránu smrti. Ukazuje cestu, ktorá bola predtým uzavretá, on však otvoril zatvorené dvere, a vniesol život do nášho života.
To sú tri obrazy, ktoré nám pripomenú, že Ježiš je solidárny so mnou v skutočnosti môjho hriechu. Je so mnou vo chvíli, v ktorej som sám stratený, bezmocný, a nedokážem na seba pozrieť v absolútnej pravde. Ja potrebujem Božiu milosť, potrebujem osobu Ježiša a potrebujem krst, aby som naozaj žil. Práve krst je chvíľa prelomu, vtedy Boh stojí pri mne, keď som pripravený vyhlásiť, že som hriešnik, a on berie ten môj hriech a otvára mi – inokedy zamknutú – bránu. Pápež Benedikt XVI. povedal: „Večný život sa začína vo chvíli krstu, vtedy nám Boh otvára nebo“. To je dnešný deň, Otec dnes konečne hovorí, lebo nebo je otvorené.
Mali by sme si dnes spomenúť na svoj krst, keď sa pre nás nebo otvorilo a z neba zaznel hlas pre každého z nás osobitne: „Toto je môj milovaný syn/dcéra “. Mali by sme dnes prosiť Ježiša, aby ostal so mnou v mojom hriechu, v slabosti, keď ju viem uznať. A viem ju uznať preto, lebo som pochopil, že som prijatý už skôr, prijatý v láske, a nie som mu cudzí.
O tom všetkom nám hovorí krst, to všetko opakuje liturgia dnešnej nedele. Boh nepríde pre toho, kto sa má dobre, kto sa cíti lepší, ale k tomu, kto ma odvahu povedať: „Ježišu, ja ťa veľmi, veľmi potrebujem“.
ebo som pochopil, že som prijatý už skôr, prijatý v láske, a nie som mu cudzí.
O tom všetkom nám hovorí krst, to všetko opakuje liturgia dnešnej nedele. Boh nepríde pre toho, kto sa má dobre, kto sa cíti lepší, ale k tomu, kto ma odvahu povedať: „Ježišu, ja ťa veľmi, veľmi potrebujem“.