Zaujmavý rozhovor o. Jerzego Zielinskeho OCD s Jánom od Kríža. Rozhovor vznikol z textov viacerých diel svätého Jána od Kríža
Otec Ján, poprosil by som, aby sa náš rozhovor uskutočnil v Duruele, kde sa začala reforma mužskej vetvy Karmelu.
Čo má byť pri formácii srdca umiestnené na prvom mieste? Čistota a správnosť úmyslu. Túto požiadavku vyjadril Ježiš metaforickým spôsobom, keď odporúčal, aby jeho učeník zachovával uprostred vecí tohto sveta jednoduchosť a čistotu holubice. Je pozvaný na ponorenie sa do hlbiny svojho vnútra, na prizretie sa na najskrytejšie úmysly a položenie si vážnych otázok ohľadom seba a vzťahov k iným.
Čo možno odkryť pri skúmaní svojich úmyslov?
Pred človekom, ktorý dáva svojmu srdcu „poctivé“ otázky, otvára sa veľká šanca na stretnutie
s pravdou. Môže totiž odkryť, že pohŕda názormi iných alebo že ho dráždi všetko, čo nie je v súlade s jeho predstavami, že je mnohovravný a žiadostivý po uznaní, že túži dosiahnuť význam, že túži po prospechu, že túži po skrytej odmene a vďačnosti za to, čo vykonal pri službe iným, že chce mať viac ako iní, že trpí, keď ho nedoceňujú, keď nemá úspechy. Na to všetko sa treba jasne pozrieť, pomenovať to a vypovedať pred Ježišom. Vtedy získa srdce čistotu a slobodu.
Vyžaduje duchovný postup rozsiahle vedomosti?
Nie. Cesta života je príliš krátka, aby sme sa venovali mnohým výkonom. Vyžaduje viac umŕtvenie vôle ako rozsiahle vedomosti. Rýchlejšie pôjde po nej ten, kto bude menej hľadať záľubu vo stvorených veciach. Treba pamätať, že duchovná veda nie je to isté čo duchovná formácia. Možno disponovať rozsiahlymi vedomosťami o duchovných veciach a mať studené srdce.
Čo podľa vás, otče, najviac duchovne ohrozuje dnešného človeka?
Životný štýl, aký vedie súčasný človek, zodpovedá za rôzne druhy náklonností, ktoré neprajú duchovnému životu. Sú nimi sklon k zdôrazňovaniu vlastného „ja“, k prehnanej aktívnosti, k roztržitosti, povrchnosti a k dominantnosti na modlitbe.
Mohli by ste, otče, povedať o tom viac? Začnime od náklonnosti k zdôrazňovaniu vlastné- ho „ja“.
Ak chce človek uniknúť početným duchovným škodám, musí premôcť náklonnosť koncentrovať sa na seba, čiže robiť všetko podľa seba, na vlastnú päsť, nepýtajúc nič od Boha. Treba často podrobiť umŕtveniu panovanie vlastného „ja“, ktoré je dobre známe z každodennosti: ja chcem a hneď, ja môžem a nič ma nezastaví, ja viem lepšie atď.
Nasleduje náklonnosť do prehnanej aktívnosti.
Tieto postoje sprevádza úsudok, že človek je natoľko hodnotný, koľko dokáže vyhotoviť vlastnými rukami. Schopnosť konania, tvorenia a premieňania je veľkým dobrodením a nezabíja ducha len vtedy, ak si zachováva mieru. Aktívnosť pozbavená rozvážnosti stráca zo zorného poľa primát duchovných hodnôt. Človek s takým prístupom k životunie je schopný modlitby a iných foriem duchovného života.
A náklonnosť k roztržitosti? Človek nevie mlčať a sústrediť sa v sebe a od toho predsa záleží stav jeho predstavivosti a pamäti. Roztržitosti sú zviazané hlavne s predstavivosťou a pamäťou. Stáva sa, že ich dopúšťa sám Boh. Vtedy ich trpezlivé a vytrvané znášanie sa stáva prostriedkom očistenia, cestou duchovného rastu. Najčastejšie sa však príčina roztržitostí nachádza v ľuďoch. Vo svete vládne trend pohŕdať mlčaním a samotou. Človek nechce vojsť do týchto skúseností podstatných pre ľudského ducha.
Otče, spomínali ste tiež náchylnosť k povrchnosti.
Táto náchylnosť sa prejavuje v tom, že človek neselektuje ohromné množstvo vonkajších podnetov, ktoré zažíva, vrátane tých dobrých. Usudzuje, že čím sa zväčšuje ich množstvo, tým sa sám viac realizuje. Okrem toho sa stále ponáhľa, nadužíva slová, a to neslúži duchovnej formácii, ktorá by dosahovala hĺbku.
A nakoniec náklonnosť k dominancii na modlitbe. Charakterizuje ju názor, že modlitba je vlastným konaním človeka, počas ktorej predstavuje Bohu návrhy a očakáva, že budú zrealizované. Modlitba ale vyrastá z inej logiky, pri ktorej v centre nie je človek. Všetko sa začína započúvaním sa do Božej múdrosti. Hovorenie a rozhodovanie prídu neskôr ako odpoveď na Božie konanie. Na postúpenie je najviac potrebné mlčanie pred Bohom v túžbach a slovách. On teda najlepšie prijíma mlčanie lásky.
Prosím na koniec nášho rozhovoru o slovo poučenia, ktoré, otče, považujete za dôležité.
V živote je najdôležitejšia láska. Podvečer života ťa budú súdiť z lásky. Snaž sa milovať Boha tak, ako On chce byť milovaný, a zabudni sa seba!
Ďakujem, otče, za rozhovor!
Rozhovor viedol o. Jerzy Zielinski OCD Rozhovor vznikol z textov viacerých diel svätého Jána od Kríža Prevzaté z časopisu
Glos Karmelu 6/2010
Preložila Alexandra
Tomečková OCDS