Ikona sv Nadi

Drahí priatelia, s povolením Expozície IKONY Vám každý štvrtok budeme uverejňovať a predstavovať písané ikony. Pre všetkých vás, ktorí uprednostňujete audiokomentár pred klasickým textom, bude odteraz k jednotlivým ikonám dostupný podcast. Spolu s ikonou svätej Nadi nahliadneme do života starorímskych mučeníkov a svätcov. Zároveň si vysvetlíme zaujímavý paradox v súdobom kresťanskom umení. Čím viac totiž kresťania trpeli, tým viac katakombné umenie zobrazovalo pokoj modlitby a nádej zo spásy.

Ikonu si môžete otvoriť v kvalitnejšom rozlíšení tu: bit.ly/3nj2A2M

Na dnešnej ikone je stvárnená sv. Naďa (z rus. Nadežda „Hадежда“), čiže „Nádej“. Kresťania východného obradu ju poznajú najmä z vyobrazení, kde sa nachádza spolu s dvomi sestrami – Vierou, Ľubou (Láskou) a matkou Sofiou, ktorá ovdovela skôr, než jej dcéry stihli dospieť. Všetky štyri žili a strádali v Ríme za vlády cisára Hadriána, počas krutého prenasledovania kresťanov (v rokoch 117-138 po Kr). Keď napokon pred panovníka predviedli aj Sofiu s deťmi, Viera mala dvanásť rokov, Nadežda desať a Ľubov iba deväť. Ony však napriek svojmu nízkemu veku, hoci pod hrozbou smrti, nebojácne vyznali svoju vieru v jediného Boha a v Ježiša Krista. Hneď nato jednu po druhej mučili nevýslovnými ranami, bili ich, rezali, pálili ohňom, až ich napokon sťali mečom. Keď tyrani na súmraku zanechali tri mŕtve telá, Sofia ich pokorne odniesla za mesto a s úctou pochovala. Tri dni a tri noci sa nad hrobmi úpenlivo modlila. Na tretie ráno Pán vzhliadol na jej súženie a zmiloval sa nad ňou. Povolal ju k sebe do rajského príbytku, kde na ňu už čakali blažené a oslávené duše jej troch svätých dcér, krásne a žiariace svetlom nebeských hviezd. 

Svätí muži a ženy, ktorí pochádzali z radov prvých kresťanov a položili život za vieru, boli neskôr oceňovaní v hymnách i v ikonografii. V 2. storočí cirkevný otec Tertullian napísal, že „krv mučeníkov je semenom Cirkvi“, pretože Kristus už počas svojho pozemského účinkovania predpovedal utrpenie tým, ktorí mu ostanú verní: „Až vás povedú, aby vás vydali, nestarajte sa dopredu, čo budete hovoriť, ale hovorte čo vám bude dané v tú hodinu. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Svätý Duch. Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.“ (Mk 13,11-13)

Na ikone vidíme Sofiinu prostrednú dcéru Naďu samostatne stojacu pod jasnou oblohou uprostred panenskej prírody ako sa rozpráva s Kristom. Mladosť a nepoškvrnená krása sa snúbia v jej čistej tvári, obkolesenej nadpozemským čarom. Modlí sa. Poukazujú na to jej vystreté ruky a dlane obrátené smerom k nebesiam. Odtiaľ ju Kristus žehná dvomi prstami, čím zdôrazňuje, že je navždy Bohom aj človekom, pretože hoci bol Pánom od počiatku, z lásky k ľudstvu zostúpil na zem. Skvejúca sa svätožiara okolo devicinej hlavy nesie zlatistý odlesk, ktorý sa vyníma aj na pozadí hornej časti obrazu, kde nad oblakmi tróni zmŕtvychvstalý Ježiš. Autor týmto naznačuje bezhraničnú velebu božieho kráľovstva. 

Blahoslavená Nadežda nenesie žiadne známky útrap, pretože jej duch sa už neprestajne teší v raji, kde spolu so zástupmi anjelov chváli Boha. Ikona je oknom do neba. Tam už nejestvuje bolesť, smútok ani smrť, iba nekonečná radosť, šťastie a dokonalý Boží pokoj. Z tohto dôvodu nemá deva červené rúcho, ktoré by pripomínalo jej preliatu nevinnú krv. Naopak, je odetá v slávnostných šatách hodných princeznej. Spodná tmavomodrá tunika naznačuje jej hlbokú vieru v nepochopiteľné Božie tajomstvo. Cez plecia má prehodený zelený plášť. Táto farba sa spája so Svätým Duchom, ktorý vdychuje život celému stvorenstvu, naznačuje rast a prítomnosť Božej prozreteľnosti. Vrchný zlatý odev, zdobený drahými kameňmi, pozvoľna prechádza z tmavých, ohnivočervených odtieňov do svetložltých, až bielych. Odkazuje na Nadeždin zápal pre Krista a zároveň vyzdvihuje jej neporušiteľnú svätosť v príbytku Najvyššieho. 

Nápisy na ikone utvrdzujú diváka v jednoznačnosti znázorneného výjavu: vľavo hore je krátky text: „Obraz sv. devy Nadeždy“ (ОБР. СВТ. ДЕВА НАДЕЖДЫ). Nad Spasiteľovou tvárou je menej používaná cirkrvnoslovanská verzia obvyklej gréckej skratky IC XC, t. j. Ježiš Kristus (IИС – ХСъ). 

Svätý Ján Kronštadský píše: „Na maľovanej tvári Spasiteľa, Božej Matky a Predchodcu je zobrazená samotná svätosť, spravodlivosť, dobrota, miernosť, pokora a milosrdenstvo. Na tvárach svätcov je zobrazená úplná odovzdanosť Bohu.” Pozrime sa pozorne do tváre svätej Nade na ikone: prijímame, že je našim zrkadlom lásky k Bohu?