Ikona Vševidiaceho Božieho oka

Drahí priatelia, s povolením Expozície IKONY Vám každý štvrtok budeme uverejňovať a predstavovať písané ikony. Pre všetkých vás, ktorí uprednostňujete audiokomentár pred klasickým textom, bude odteraz k jednotlivým ikonám dostupný podcast. „…to sú Pánove oči, ktoré obchádzajú celú zem.“ (Zach 4, 10) Vstúpte s nami do symbolického sveta ikon, v ktorom ikonopisec zachytáva vzťah Boha k svojmu stvorenstvu.

Ikonu si môžete otvoriť v kvalitnejšom rozlíšení tu: bit.ly/3s4Crsg

Každá ikona má v istom zmysle alegorický alebo symbolický význam. Táto osobitosť ikony sa pociťovala už v období raného kresťanstva, o čom svedčia zobrazenia Krista ako Orfea s lutnou v rímskych katakombách. Neskôr sa stalo veľmi rozšíreným zobrazovať Krista ako anjela. Ak Vás zaujíma ranokresťanská maľba, určite si vypočujte 4. epizódu k ikone Krista Pantokratora, v ktorej sme sa bližšie pozreli práve na túto tému. 

Ikona ako alegorické zobrazenie znepokojovala východných kresťanov ešte aj na začiatku stredoveku. Pripomeňme si rozhodnutie Siedmeho nicejského snemu z roku 787: „To, čo tradícia vyjadruje písmom, maľba zobrazuje pomocou farieb.” Otcovia snemu tak postavili na jednu úroveň písané slovo a výtvarné zobrazenie a charakterizovali ich ako „symbol zmyslového vnímania.” Neskoršie sa ikona začala vnímať ako „výtvarný výklad” textu Svätého písma.

Základom alegorickej ikonografie je teda nesporný hlboký literárno-teologický zmysel svätého Písma. V úplnej zhode s gréckym termínom „allegorein” (teda „vyjadrovať inakšie”) sa na týchto ikonách zobrazujú abstraktné pojmy alebo postavy (ako sú koniec koncov aj anjeli) prostredníctvom rozličných perzonifikáciií alebo umelo zakomponovaných figúr a scén. Vznik alegorických ikon v Byzancii treba chápať aj v kontexte súdobej cirkevnej hudby, ktorej cirkevné hymny oplývali bohatou metaforickosťou. Ide o svojho druhu jedinečný mystický model zobrazenia, podľa ktorého použitie čo najhlbších metafor a symbolov privádza k ešte hlbšiemu postihnutiu pravdy a zmyslu obrazu. 

Tu treba pripomenúť, že samotný symbol nie je len nápovedou veci, čím sa líši od obyčajného znaku. Je to obraz, ktorý už obsahuje vyšší svet a jeho silu, a preto provokuje a vyvoláva cit. Tak sa dá symbol definovať ako reálne zhotovenie predstavy Boha, ktorá vyviera z vnútra prirodzeného či ľudského sveta a nutne končí vzývaním. Takým spôsobom nie je symbol výrazom ako každý iný, ale logos vo svojej plnosti, ľudská existencia vo svojom plnom prejave.

Medzi alegoricko-symbolické ikony patrí aj ikona Blaženého Ticha alebo ikona Sofie, Božej múdrosti, ktoré sme rozoberali v predošlých epizódach. Naša dnešná Ikona Vševidiace Božie oko alebo aj Prozreteľnosť Božia sa vďaka použitému symbolizmu považuje za pomerne zložitú. Znakmi a symbolmi, ktoré sa trochu líšia od bežnej ikonografie, chce ikonopisec zachytiť vzťah Boha k svojmu stvorenstvu. Tento námet bol prvýkrát zobrazený na mozaike v polovici 5. storočia v chráme Hosios Dávid v Solúne, keďže nesie podobné znaky ako  ikona Nezhasínajúceho kra. Napriek nejednoznačnosti tejto ikony sa medzi veriacimi stala veľmi populárnou. 

Ikona, ktorá sa nachádza v Expozícii ikony v Žiline, typovo pochádza z územia ruského Vladimíru. Zobrazená je v okrových odtieňoch charakteristických pre danú oblasť. Jej hlavnou črtou je jednoduchosť a zároveň krása kompozície. V najbližšej chvíli Vás pozývame vstúpiť do osobného ticha s ikonou. Nech sú Vašim sprievodcom slová z 33. žalmu: Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú, aby ich zachránil pred smrťou a v čase hladu nakŕmil. (Ž 33, 18-19)

---