Naša dnešná ikona sprítomňuje Zhromaždenie k veľvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam. Anjelské stvorenia: odkiaľ sa vzali a prečo sú na ikonách zobrazovaní tak ako sú zobrazovaní?
Ikonu si môžete otvoriť v kvalitnejšom rozlíšení tu: bit.ly/3hT44j7
Spomínate si ešte na prvú epizódu, v ktorej sme kontemplovali ikonu Svätej Trojice starozákonnej? Ubehlo odvtedy už takmer polroka. My sme medzitým pre Vás pripravili ďalších 15 epizód k 15 rôznym ikon, ktoré predstavovali vyše 200 minút duchovného, teologického a kunsthistorického výkladu. Je to pre nás neskutočné číslo: a my sme vďační, že nás stále počúvate.
Nepripomínam však našu prvú epizódu len tak z nostalgie. Ikonopisec na základe predlohy knihy Genezis zobrazil Svätú Trojicu v podobe anjelov s krídlami a kruhom okolo hlavy. Anjelské stvorenia: odkiaľ sa vzali a prečo sú na ikonách zobrazovaní tak ako sú zobrazovaní? Naša dnešná ikona sprítomňuje Zhromaždenie k veľvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam: pre hodnotnejší zážitok, otvorte si obrázok ikony, a dovoľte jej, aby sa pozerala na Vás.
Liturgický rok je nádhernou mozaikou, uprostred ktorej sú sviatky Ježiša Krista. Na zemi ho vo dne i v noci prostredníctvom bohoslužieb oslavuje Cirkev putujúca a v nebi jeho večnú slávu ospevuje Cirkev oslávená, zastúpená množstvom anjelov a svätých. Svätí anjeli, to je Boží zbor slávy, je to Božia stráž i Boží služobníci, ktorí zohrávajú dôležitú úlohu pri vykúpení ľudského pokolenia.
Pravdou je, že v čase, keď Boh stvoril človeka, anjeli už boli stvorení. Týchto neviditeľných, nesmrteľných, dokonalých a čistých duchov, ktorí majú rozum a slobodnú vôľu, je nespočetné množstvo. To potvrdzuje aj prorok Daniel vo svojom videní, kde videl Boží trón a „tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíc desaťtisícov stáli pred ním.“ (Dan 7,10) Samotný Kristus hovorí v Evanjeliu o légii anjelov: „Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov?“ (Mt 26,53)
Podľa Dionýza Areopagitu v diele O nebeskej hierarchii bol všeobecne v Cirkvi prijatý zvyk deliť všetky beztelesné bytosti (anjelov) do deviatich nebeských zborov. V nich sú beztelesné bytosti rozdelené do troch hierarchicky podmienených skupín v trojstupňových poriadkoch (triádach). V prvej sú Serafíni, Cherubíni a Tróny; v druhej Panstvá, Mocnosti a Sily a v tretej Kniežatstvá, Archanjeli a Anjeli. Všetky nebeské zbory sa spoločne nazývajú anjeli z dôvodu svojej služby, pretože samotné slovo anjel, z gréckeho jazyka αγγελος, znamená posol. Tento názov anjeli dostali z povahy svojej služby, ktorý im určil Boh, pre spásu ľudského rodu. O tom svedčí aj svätý apoštol Pavol: „Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu?“ (Heb 1,14)
Úcta k anjelom sa v prostredí kresťanského Východu datuje k začiatku 3. storočia, pričom už v 4. storočí bola všeobecne rozšírená. Svedectvom je chrám zasvätený svätému archanjelovi Michalovi, postavený z nariadenia cisára Konštantína Veľkého na predmestí Konštantínopolu. Ďalším svedectvom je ustanovenie sviatku – Zhromaždenie k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam v 4. storočí. Tento sviatok sa nazýva Zhromaždením csl. Sobor, pretože v tento deň Cirkev oslavuje zhromaždenie – zbor všetkých beztelesných mocností spoločne s archanjelom Michalom, ako aj zhromaždenie ľudí na zemi pre oslavu nebeských mocností. Toto liturgické slávenie, či už podľa juliánskeho, alebo gregoriánskeho kalendára pripadá na november, čo nie je náhoda, ale zámer, nakoľko sa v minulosti nový rok začínal 1. marca, november bol v tej dobe 9. mesiacom roka. To bolo symbolickým vyjadrením deviatich anjelských zborov.
Pri vytváraní kresťanského zobrazenia anjelov ikonopisci zápasili s pomerne zložitým problémom. Vzhľadom na nemateriálnosť a netelesnosť bytostí existuje zreteľné protirečenie medzi vzorom a obrazom. Ikony anjelov v ranokresťanskom umení utvorené podľa antických vzorov zobrazujú antropomorfné bytosti: na začiatku sa zobrazovali ako neokrídlené postavy pekných mladých ľudí s prísnym výrazom. V kázni Jána Zlatoústeho z príležitosti sviatku Kristovho narodenia sa opisuje anjel ako mladý človek „s tvárou žiariacou ako slnko.”
Z rozhodnutia druhého nicejského snemu sa od 8. storočia sa začína kanonizovať zobrazovanie anjelov. Dôležitými sú slová Jána Damascénskeho: „Zobrazovať možno všetko, čo je zjavné a má telo, obraz, opis a farbu, teda aj Krista ako človeka a tiež anjelov, ktorí sa zjavili ľuďom.” Základnými atribútmi sa stávajú krídla, nimbus, žezlo a glóbus. Najčastejšie sa krídla zobrazovali svetlými odtieňmi farieb a pripomínali pávie krídla. Nimbus, gloriola okolo hlavy ako symbol svätosti, poukazuje na to, že Boh nemá ani začiatok ani koniec. Žezlo predstavuje symbol moci, no zohráva aj významnú úlohu „zázračnej palice”. Glóbus je atribútom archanjelov Michala a Gabriela. Na stredovekých ikonách sa zobrazuje svetlými a priezračnými farbami ako sklenená guša alebo sféra, na ktorej je gréckymi písmenami napísané X. Žiariace glóbusy odkazujú na zobrazenie Krista podľa slov evanjelistu Jána: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.” (Jn 8,12 ) Kadidlo a ripidy držia anjeli v rukách v prípade, ak ide o zobrazenie nebeskej božskej liturgie.
„Rúcha anjelov na ikonách sú rôznorodé. Niekedy sa zobrazujú v chitónoch a plášťoch ako apoštolovia a proroci. Vtedy majú na pleciach clavus, keďže sú nebeskými vyslancami. Inokedy sú ich chitóny bohato ozdobené zlatom okolo krku a naspodku. A v inom prípade, keďže sú najvyššími služobníkmi nebeského Kráľa, ich ikonopisci píšu v odevoch veľmi blízkych odevovom kráľovských hodnostárov. Vtedy majú široký a dlhý orár, ktorý je prekrážený na hrudníku,” dodáva mníška Juliána.
Gregor Naziánsky píše: „Božia dobrota sa neuspokojila s nazeraním na samu seba: potrebovala sa vyliať a rozmiestniť dobro, aby sa mnohí stali účastníkmi dobroty, toho najvyššieho blaha. Ona najprv vymyslela anjelov a nebeských duchov. Myšlienka konala prácu skrze Slovo uskutočnené v Duchu. Takto boli stvorené druhé Svetlá, aby slúžili pôvodnému Svetlu.“ Zahľaďme sa do dnešnej ikony: aké Svetlo nám ikonopisec zobrazuje? Vyhraďte si najbližšiu chvíľu na tichú kontempláciu ikony. https://drive.google.com/file/d/10zxH7zBBTxZdREzQSvqvJVqwZLIuuR75/preview
„Vojvodcovia nebeských vojsk, ustavične vás prosíme, my nehodní. Pomáhajte nám svojimi modlitbami. Chráňte nás záštitou svojej slávy. My vám úctu vzdávame a vrúcne voláme: ,Vysloboďte nás z bied, kniežatá nebeských mocností.”
To boli slová z tropáru sviatku Zhromaždenia k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam, ktorý je námetom aj našej dnešnej ikony. V jej vrchnej časti ikony sa v strede nachádza archanjel Michal, veľvojvodca nebeských vojsk, ktorý porazil satana, čo vyjadruje aj nápis na okraji ikony: „Michal je víťaz nad nepriateľmi.“ Po jeho stranách v rohoch ikony je vľavo z pohľadu diváka červený šesťkrídly cherubín a vpravo tmavomodrý šesťkrídly serafín. Patria medzi najvýznamnejších anjelov nebeskej hierarchie, ktorí neustále sprevádzajú Boha a sú pri ňom bližšie než všetky ostatné zbory anjelov. Nižšie, po jeho pravici (z pohľadu diváka vľavo) je archanjel Gabriel, čo v preklade znamená „Boh je mocný“. On zvestoval Márii, že sa stane matkou Ježiša Krista i Zachariášovi počatie Jána Krstiteľa. Vzťahuje sa k nemu nápis, umiestnený pod názvom ikony: Gabriel – ohlasovateľ Božích tajomstiev.
Treba poznamenať, že zo siedmich anjelov najvyššieho rádu sa v kánonických knihách spomínajú len tri mená: Michal, Gabriel a Rafael. Ostatné sa nachádzajú iba v nekánonických spisoch, konkrétne v knihe Henoch a vo Štvrtej knihe Ezdrášovej.
Vedľa archanjela Gabriela, o kúsok nižšie vľavo, stojí Salatiel – modliaci sa za ľudstvo. V ruke drží medailón s písmenami IC – skratka mena Ježiš v gréčtine a cirkevnej slovančine. V spodnej časti ikony (z pohľadu diváka vľavo) je v modrom rúchu Rafael. Nápis na okraji poukazuje na jeho poslanie: „Rafael, lekár ľudských chorôb.“ Pridŕža sa osemcípej hviezdy, v ktorej je zobrazený Kristus Emanuel. V štyroch rohoch hviezdy sú symbolické obrazy svätých evanjelistov. Veriaceho žehná dvomi prstami, ktoré naznačujú, že je Bohočlovekom. V ruke drží zvitok, predzvesť Posledného súdu i učenia evanjelia. Vo vertikálnej línii ho obklopujú červení serafíni, ktorí sú neustále v Božej prítomnosti a preto nemôžu chýbať pri Emanuelovi ani na tejto ikone.
Oproti, po ľavici archanjela Michala, je najskôr Jehudiel (sláviaci Boha) a ďalej Uriel (prežarujúci Božské svetlo). Uriel drží v pravej ruke medailón s literami XC (skratka slova Kristus v gréčtine a cirkevnej slovančine). Vpredu, v tmaovozelenom rúchu, je Barachiel, podľa nápisu: „Prostredník dobier. Ten, ktorý odovzdáva Božie požehnanie.“ Spolu s Rafaelom držia červenú hviezdu, pozostávajúcu z dvoch štvorcov – trón Krista Emanuela.
Kompozícia ikony sa vyznačuje pôsobivou symetriou a harmóniou. Rozdielnosť odevov, tvárí či póz jednotlivých postáv sa dopĺňa v udivujúcej vzájomnej súhre, čím vyjadruje ich dokonalú jednomyseľnosť, lásku i poslušnosť. Podriadenosť nižších hodností voči vyšším a všetkých spolu voči Najsvätejšej Trojici.
Základné posolstvo, ktoré nám Pán Boh cez anjelov zvestuje je, že sa nemáme báť. „Neboj sa, … lebo si našla milosť u Boha“, tak oslovil anjel Božiu Matku. „Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán“, takto sa anjel prihovoril pastierom na betlehemských stráňach (Lukáš 2, 10 – 11). „Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Vstal, niet Ho tu; ajhľa, miesto, kam Ho boli položili“,povedal anjel ženám, preľaknutým z toho, že Ježišov hrob našli prázdny. (Marek 16, 5 – 6).
„Vojvodca, svätý Michal, stojíš pred trojslnečným božstvom, ako nádherné svetlo a s nebeskými silami radostne prevolávaš: ,Svätý si, Otče, sväté si, Slovo, plný svätosti si aj ty, Svätý Duchu, jediná sláva, jediné kráľovstvo, jediné božstvo a sila.´“ (stichira Veľkej večierne sviatku Zhromaždenie k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam)
Ikonický podcast vzniká v spolupráci so spoločnosťou Hour a s galériou IKONY v Žiline, kde si môžete všetky ikony z nášho podcastu pozrieť osobne. Osobitne chcem poďakovať Milanovi Urbaníkovi a Matúšovi Ďuraňovi, ktorí obsahovo aj technicky pripravili túto epizódu.