Svätý Mikuláš je obľúbeným svätcom na kresťanskom Východe aj Západe. Spája sa s ním okrem iných aj príhoda, ako na 1. všeobecnom sneme v roku 325 napadol biskupa Ária. Dnešná epizóda spolu s ikonou sv. Mikuláša práve priblíži bohatý a vrstevnatý život svätca.
Ikonu si môžete otvoriť v kvalitnejšom rozlíšení tu: bit.ly/3bjCxWI
Kult sv. Mikuláša sa začal šíriť od čias, keď byzantský cisár Justinián I. (527- 565) dal postaviť v Carihrade chrám zasvätený sv. Mikulášovi. O niekoľko storočí neskôr iný byzantský cisár Manuel I. Komnenos (1143- 1181) vydal nariadenie, aby sa sviatok sv. Mikuláša oslavoval 6. decembra.
Z Byzancie sa jeho úcta rozšírila do celého sveta. V Kyjevskej Rusi sa kult sv. Mikuláša rozšíril spolu s kresťanskou vierou. V druhej polovici 11. stor. bol v Kyjeve postavený chrám sv. Mikuláša na mohyle Askolda. O výnimočnosti svätca svedčí aj texty kondakov z akatistu k sviatku sv. Mikuláša:
V túžbe spasiť svoju dušu si, otče Mikuláš, úplne podrobil svoje telo duchu, najprv mlčaním a bojom s pokušením, potom si k uvažovaniu o Bohu pripojil aj konanie a tak si získal dokonalosť. Preto sa dnes bez strachu rozprávaš s Bohom a anjelmi, a neustále spievaš: Aleluja.
Na západe pápež Mikuláš (858-867) – prvý pápež s týmto menom – dal okolo roku 860 postaviť Ríme Chrám sv. Mikuláša. Dôkazom obľúbenosti svätca je skutočnosť, že vo Francúzsku a v Nemecku existuje viac ako dvetisíc chrámov zasvätených sv. Mikulášovi.
Prečo sa stal Mikuláš takým slávnym? Skúsme sa na to najprv pozrieť skrze našu dnešnú ikonu. V ikonografii sa všeobecne zobrazuje ako svätec s anjelskou tvárou. Tu ho vidíme napísaného na striebornom podklade v biskupskom odeve, v staršom veku so šedivými vlasmi, hustou bradou a fúzmi. Pravou rukou žehná, v ľavej drží zatvorené evanjelium. Tesne nad ramenami je z jednej strany vyobrazený Ježiš Kristus, z druhej Matka Božia. Spasiteľ svätcovi podáva Evanjelium a Mária svoj Omofor – pruh látky s vyšívanými krížmi. Na ráme ikony sú Archanjel Rafael, svätý Bazil Veľký, Svätý Štefan (Permský?) a svätý Ján Vojak.
Prečo práve evanjelium a Omofor? K správnej interpretácii ikony nám pomôže životopis nášho dnešného svätca. Mimochodom, najstarší životopis sv. Mikuláša pochádza až z 9. storočia. Poďme postupne: Svätý Mikuláš žil v 3. storočí na území dnešného Turecka v meste Patara, v rímskej provincii Lycia. Pochádzal z bohatej gréckej rodiny a o jeho živote sa už stáročia traduje viacero legiend. Od narodenia prekvapoval svojich zbožných rodičov. Pri krste stál tri hodiny v krstnej vode vzdávajúc tak česť svätej Trojici. V pôstne dni stredu a piatok prijímal matkino mlieko len raz za deň. Od mladosti trávil denne dlhý čas v modlitbe. V období dospievania ho jeho strýko, biskup z Patary, vysvätil za kňaza, pri liturgii mu predpovedal: „Blažené je stádo, že bude mať pastiera.“
Potom, čo jeho rodičia zomreli, budúci hierarcha začal rozdávať svoje dedičstvo. Prejavoval veľký súcit pre chudobných. Z tohto obdobia sa traduje príhoda, ako zachránil tri dcéry schudobneného šľachtica od prostitúcie a daroval im potajomky veno, aby sa mohli vydať. Odtiaľto zrejme pramení aj zvyk, podľa ktorého sv. Mikuláš necháva v okne pre deti prekvapenie.
Keď šiel svätý Mikuláš na púť do Svätej zeme, loď, na ktorej sa plavil, sa dostala do prudkej búrky. Zlomil sa stožiar a usmrtil jedného námorníka. Ale kto verí, všetko je možné. Cez modlitby svätca došlo nielen k utíšeniu búrky, ale aj k oživeniu námorníka. Na spiatočnej ceste si svätý Mikuláš všimol, že kapitán vedie loď nesprávnym smerom. Pokorný presbyter sa vrhol k jeho nohám a prosil ho, aby sa vrátili do vlasti. Zlý kapitán neposlúchol túto žiadosť. Zrazu sa strhol silný vietor, ktorý nasmeroval a doviedol loď do cieľa.
Keď sa vrátil z púte, kde videl zvyšky Kristovho kríža a Kristov hrob, utiahol sa do kláštora. Hospodin mu cez modlitbu zvestoval: „Ak chceš odo mňa dostať veniec víťazstva, zober na seba službu ľuďom.“ Podvolil sa Božej Prozreteľnosti, prišiel do mesta Myra, kde v tom čase volili biskupa. Jednému z arcibiskupov sa vo sne ukázalo, že Bohom vyvolený je ten, kto bude ráno sedieť pred bránou kostola. Tam sedel Mikuláš. Naviac o ňom svedčil námorník, ktorého oživil na lodi. Svätý Mikuláš v pokore odmietal úrad, ale zázračne sa mu zjavil Spasiteľ a Matka Božia. Na znak Božej priazne mu odovzdali evanjelium a omofor – dlhý pruh látky utkaný z ovčej vlny, ktorý nosia východní biskupi. Je to symbol hľadania stratenej ovce.
Začiatok jeho úradu bol v období tvrdého prenasledovania kresťanov, za cisára Diokleciána. Pomáhal ľuďom a zachránil mnoho odsúdených kresťanov, ktorých vykupoval vďaka svojmu bohatstvu. Na svoje náklady dal dokonca postaviť nemocnicu. Mikuláš sa stal pre svoje činy obľúbeným biskupom, no ani on neunikol prenasledovaniu. Bol zatknutý a na trest čakal vo väzení. Svojich spoluväzňov posilňoval na duchu spovedaním a povzbudzovaním. Avšak v roku 313 vydal cisár Konštantín Milánsky edikt, ktorý povoľoval beztrestné vyznávanie kresťanstva. Mikuláš bol oslobodený a zvolili ho za arcibiskupa.
Už počas života bol známy pre svoje milosrdenstvo a zázraky. Raz, počas hladomoru, pomohol svojmu mestu Myra. Svätý Mikuláš sa vo sne zjavil jednému talianskemu obchodníkovi a požiadal ho, aby priviezol k Myre loď s obilím. Vo sne dal kupcovi kauciu tri zlaté mince, ktoré nezmizli, ani keď sa kupec zobudil.
Svätý Mikuláš mal dar zjavovať sa ľuďom, „ako vzduch“, aby ich ochránil z nebezpečenstva smrti. Tak pomohol v núdzi pútnikom na mori, plávajúcim z Egypta do Myra. Vediac, že v Myre žije služobník Boží, začali ho vrúcne privolávať na pomoc. Zrazu uvideli starca v biskupskom rúchu, ktorý im povedal: „ Volali ste ma o pomoc, a ja prichádzam k vám. Nebojte sa!“. Vzal kormidlo a ako dobrý kapitán upokojil neovládateľnú loď.
Raz svätec zachránil pred smrťou troch mužov, ktorí boli nespravodlivo odsúdení chamtivým veliteľom. Vytrhol z rúk kata meč, ktorý už visel nad ich hlavami, zastavil jeho pohyb a prinútil nespravodlivého vládcu činiť pokánie. Za nejaký čas traja velitelia, ktorí boli toho svedkami, boli očiernení pred imperátorom Konštantínom. Ako sedeli vo väzení, aj oni si spomenuli v zúfalstve na svätca, ktorý oslobodil nevinných a začali prosiť Pána, aby im pomohol v mene svätého Mikuláša. V tú noc sa svätec zjavil v sne vladárovi a prikázal mu prepustiť nevinných veliteľov. Tak sa aj stalo.
Mnohé zázraky sa diali aj po smrti svätca. Aj malá modlitba na príhovor svätého Mikuláša mávala vraj „veľké liečebné účinky“. Ostatky svätca teraz odpočívajú v talianskom meste Bari.
„Svätých ľudí nie je veľa, ale svätosť je úlohou pre všetkých ľudí,” píše Leonid Uspenskij. „Ikony sa preto umiestňujú všade ako obraz tejto svätosti, ako odhalenie prichádzajúcej svätosti, ako plán a projekt jeho premenenia. Milosť získaná svätcami za ich života nevyčerpateľne prebýva v ich zobrazeniach. Preto sa ikony umiestňujú všade na posvätenie sveta milosťou, ktorá je pri nich. Tak sa ikony stávajú medzníkmi na ceste k novému stvoreniu a podľa slov apoštola Pavla my všetci hľadíme..na Pánovu slávu..a premieňame sa na taký istý..obraz (2 Kor 3, 18),” dodáva Uspenskij.
Aký obraz svätosti si udržiavate v bežnej pamäti? A vôbec, v aký obraz svätosti veríte? Zahľaďme sa opäť na ikonu sv. Mikuláša. Pozorujme jej jemné línie, výraz a symbolické zobrazenie. Podarilo sa ikonopiscovi zobraziť svätosť?
Ikonický podcast vzniká v spolupráci so spoločnosťou Hour a s galériou IKONY v Žiline, kde si môžete všetky ikony z nášho podcastu pozrieť osobne. Osobitne chcem poďakovať Milanovi Urbaníkovi a Matúšovi Ďuraňovi, ktorí obsahovo aj technicky pripravili túto epizódu.
Zdroje:
USPENSKIJ, Leonid Alexandrovič. Ikona- okno do věčnosti. Pavel Mervart, 2019.ISBN: 978-80-907376-0-0
STRIŽEV, Alexander. Pravoslávna ikona, Kánon a Štýl I. Bernolákovo: Oto Németh, 2010. ISBN 978-80-89277-32-2
STRIŽEV, Alexander. Pravoslávna ikona, Kánon a Štýl II. Bernolákovo: Oto Németh, 2015. ISBN: 978-80-89277-55-1
ŠPIDLÍK, Tomáš; RUPNIK, Marko Ivan. Viera vo svetle ikon. Bratislava: Oto Németh, 2004. ISBN: 978-80-88949-69-6
NOUWEN, Henri. Modlitba s ikonami. Kostelní Vydří: Karamelitánske nakladatelství, 2012. ISBN 978-80-7195-577-1
SENDLER, Egon. Tajomstvá Krista. Bratislava: Oto Németh, 2008. ISBN 978-80-89277-08-7
SENDLER, Egon. Byzantské ikony Božej Matky. Bratislava: Oto Németh, 2006. ISBN 978-80-88949-91-2