Úcta k Panne Márii v Ráde bosých karmelitánov – druhá časť – záver

Škapuliar

Najcharakteristickejším prejavom karmelitánskej mariánskej pobožnosti a zbožnosti je úcta k Panne Márii Škapuliarskej. Odkiaľ sa vzala v našom ráde úcta ku škapuliaru? Veď aj dominikáni majú škapuliar, aj iné rády alebo kongregácie. Skúsme sa tu pozastaviť, skôr ako si povieme niečo o škapuliari – svätenine. Karmelitáni boli pustovníci. Boli to bývalí križiaci, ktorí sa vybrali do Svätej zeme za účelom oslobodiť sväté miesta od mohamedánov, ale aj zbohatnúť. Niektorí križiaci sa usadili na hore Karmel a začali tu pôsobiť ako pustovníci. Vybrali si za patrónku Máriu a nazvali sa „bratia Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel“. Počas neutíchajúcich problémov a bojov so Saracénmi mnohí pustovníci opustili Karmel a vrátili sa späť do Európy. Usadili sa na Cypre a potom v Európe. Európa v XIII. storočí neprijala karmelitánov príliš pohostinne, pretože to boli pustovníci a príliš sa venovali modlitbe. Pápež Inocent IV. zmodifikoval Regulu a karmelitáni sa stali žobravým rádom – mendikantmi, tak ako františkáni alebo augustiniáni. Mnohí cirkevní predstavitelia chceli rád zrušiť, alebo spojiť s iným rádom. Vo vtedajšej dobe bola taká tendencia, že nové rády, okrem františkánov a dominikánov, sa mali riadiť buď regulou sv. Augustína alebo sv. Benedikta. Kľúčovým momentom v ráde a v jeho existencii bolo videnie sv. Šimona Stocka, ktorý bol v tom období generálnym predstaveným.[16] Modlil sa v noci s 15. na 16. júla 1251 k Márii slovami antifóny Flos Carmeli  – Kvet Karmelu a prosil ju o pomoc. Ako hovorí tradícia, ukázala sa mu Mária a dala mu škapuliar, hovoriac: „Prijmi, najmilší synu, škapuliar tvojho Rádu ako znak môjho bratstva. Toto je privilégium pre teba a pre tvojich bratov: každý, kto zomrie s týmto škapuliarom, bude zachránený.“ Asi o 70 rokov neskôr pápež Ján XXII zverejnil tzv. „Sobotňajšiu bullu“, v ktorej sa odvoláva na zjavenie Márie a ako sa neskôr začalo zbožne veriť, Panna Mária už v prvú sobotu po smrti vyslobodí z očistca karmelitánov a taktiež spolubratov, ktorí zachovávali čistotu podľa svojho stavu, modlili sa a nosili karmelitánsky habit. Veriaci ihneď pochopili, že obliecť si rúcho znamená vstúpiť do bratstva rádu a do bratstva s Máriou.“[17] 

Čo je to škapuliar?

Prvotný význam škapuliara bol praktický, lebo slúžil ako zástera pri práci. Škapuliar sa prehadzuje cez hlavu a spočíva na prsiach a na chrbte. Latinský význam slova scapula označuje ramená, plecia, chrbát.[18]

Škapuliar je časť rehoľného habitu, má hnedú farbu. Pre veriacich, ktorí ho nosia, je prispôsobený. Je to „mini–habit“, ktorý pozostáva z dvoch kusov tmavohnedej látky, spojených dvoma stužkami alebo povrázkami. Jedna časť spočíva na pleciach, druhá na prsiach. V roku 1910 Pius X. dovolil z praktických dôvodov nosiť medailu. Plátenný karmelitánsky škapuliar je hnedej farby. To je dôležité, lebo existujú aj iné škapuliare. Ale karmelitánsky je hnedý. Či má byť s obrázkom? Nie. Stačí, keď je hnedý. Ale na medaile musí byť na jednej strane Božské Srdce a na druhej strane Panna Mária.

Škapuliar je svätenina 

„Sväteniny sa volajú Cirkvou stanovené posvätné znaky, ktorých cieľom je pripraviť ľudí na prijatie ovocia a posväcovať rozličné situácie života.“ (KKC 1677) Sväteniny neudeľujú milosti Ducha Svätého, ale pomocou modlitby Cirkvi veriaceho uspôsobujú na spoluprácu s ňou (porov. KKC 1670). Medzi sväteniny zaraďujeme aj modlitbu Anjel Pána, ruženec, krížovú cestu, čítanie Svätého písma, kríž, obrazy Krista, Márie, svätých, medailóny a svätenú vodu (porov. KKC 1667). Škapuliar je svätenina. Škapuliar je znak bratstva, ako ho nazvala Panna Mária, keď ho odovzdala Šimonovi Stockovi.

Ako môžeme rozumieť tie slová, ktoré Mária adresovala Šimonovi a ostatným, ktorí budú nosiť škapuliar? Niekto si povie: „Veď nosím škapuliar! A určite budem spasený.“ Existuje tu veľké nebezpečenstvo a aj pokušenie vnímať škapuliar iba ako nejaký talizman alebo amulet, ktorý nám otvorí nebeskú bránu. To, že nosím škapuliar, ešte neznamená, že budem spasený. Povedali sme, že je to svätenina a každá svätenina ma uspôsobuje na prijatie milostí. Účinnosť tohto znaku závisí od našej viery a horlivosti. Fakt, že nosíme škapuliar, nám nerozmnoží milosť. Potrebná je vnútorná dispozícia, uspôsobenie na prijatie milostí. Prejavuje sa to v neustálej práci na sebe a v konaní milosrdných prejavov lásky voči blížnemu.[19] Znamená to, že škapuliar ma k niečomu zaväzuje. Kto zbožne nosí škapuliar a žije podľa životného stavu, tomu škapuliar pomáha. Mária mi vyprosuje cez škapuliar milosti potrebné k tomu, aby som žil dobre a zbožne. Zbožné nosenie škapuliara spôsobuje, že môžem získať čiastočné alebo úplné odpustky – v niektoré karmelitánske sviatky, najmä 16. júla na slávnosť Panny Márie z hory Karmel (Škapuliarskej, Karmelskej). Škapuliar by mal byť pre každého, kto ho nosí, regulou kresťanského života. Má nám pripomínať naše kresťanské povinnosti a dávať istotu, že Mária bude za nás orodovať.[20] „Ak veriaci odpovedajú na lásku Panny Márie, žijú v istote, že ich bude chrániť v nebezpečenstvách života i v hodine smrti, a v dôvere, že aj po smrti bude za nich prosiť tá, ktorá sa s materinskou láskou stará o bratov svojho Syna…, až kým neprídu do nebeskej vlasti.“[21]

Povinnosti, vyplývajúce z nosenia škapuliara

Nosenie škapuliara si vyžaduje určité povinnosti. Zaväzujeme sa nosiť ho v prvom rade deň a noc. Kto prijal škapuliar, stáva sa členom karmelitánskej rodiny a má účasť na duchovných dobrách Rádu. Tak ako rehoľníci sľubujú Bohu a zaväzujú sa žiť podľa evanjeliových rád čistoty, chudoby a poslušnosti, takisto aj ten, kto nosí škapuliar, zaväzuje sa žiť podľa svojho životného stavu. Nosením škapuliara je pozvaný k hlbšej a pravidelnej modlitbe, tak ako je to zvykom v Karmeli, usiluje sa prijímať každý deň Eucharistiu, častejšie pristupovať k sviatostiam, snažiť sa v svojom živote uskutočňovať hlavné prikázanie lásky k Bohu a blížnemu, uctievať Máriu a nasledovať ju v jej čnostiach. Na začiatku sme spomínali jej čnosti, ktoré vymenoval Pavol VI.[22] Čnosti, ktoré najviac charakterizujú Máriu, sú: pokora, čistota, poslušnosť Božiemu slovu. Škapuliar ma pozýva, aby som nadobúdal tieto čnosti.

Škapuliar je zrkadlom Máriinej pokory. Čnosť pokory je pravdou, pravdivým poznaním toho, čím sme a akú hodnotu máme pred Bohom a ostatnými ľuďmi; znamená tiež vzdať sa seba a dopustiť, aby Boh pôsobil v mojom živote svojou milosťou. Pokora je základom všetkých čností.

Škapuliar je zrkadlom Máriinej čistoty. Mária bola počatá  bez poškvrny hriechu. Boh sa ukazuje tým, čo majú čisté srdce. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Z čistého srdca sa rodí radosť, prenikavý pohľad na Božie veci, dôvera v Boha, úprimná kajúcnosť, poznanie samých seba a vlastných hriechov, skutočná pokora a veľká láska k Bohu a ľuďom.

Škapuliar je znakom Máriinej poslušnosti. Máriin príklad vedie veriacich k tomu, aby sa pripodobnili Matke Božieho Syna, ktorá bola pri Synovi pri jeho narodení, pri poklone Troch mudrcov, pri jeho smrti a zmŕtvychvstaní. Mária nás učí počúvať Božie slovo, plniť vôľu Otca, zachovávať slovo vo svojom srdci, bdieť na modlitbách s apoštolmi a očakávať prisľúbeného Ducha Svätého.[23]

Škapuliar je pre veriacich nástrojom kresťanského života:

  • Žiť ako Máriini bratia a sestry v spoločenstve s Karmelom, v prehlbovaní jeho ducha, žiť jeho ideály a históriu, modliť sa a spolupracovať s ním.
  • Dávať Márii priestor vo svojom živote, žiť duchom Márie – vo viere, nádeji a láske.
  • Napodobňovať Pannu modlitby, venovať Bohu čas, rozjímať o tajomstvách spásy, zúčastňovať sa na liturgii Cirkvi, najmä na Eucharistii, každodenne sa modliť aspoň časť Liturgie hodín alebo niektoré žalmy či svätý ruženec. Žiť svoj život tak, aby sa celý deň stal modlitbou a modlitba životom.
  • Napojiť sa na Kristovo veľkonočné tajomstvo dobrovoľným sebazapieraním.
  • Pracovať na diele evanjelizácie. Kto nosí škapuliar, stotožňuje sa s poslaním Karmelu. Byť apoštolom škapuliara, apoštolom chudobných, apoštolom zmierenia, spravodlivosti, starostlivosti o chorých a chudobných.[24]

Škapuliar má aj svojho mučeníka. Je ním Izidor Bakanja (1855 -1909), pochádzajúci zo Zairu. Narodil sa v rodine pohana. Prijal krst od trapistov a veľmi si zamiloval mariánsku pobožnosť. Prijatím škapuliara sa podujal na evanjelizáciu medzi svojimi rodákmi. Zomrel ako mučeník. Belgický správca plantáže ho nútil k tomu, aby si zložil škapuliar, a keď to nevykonal,  tak ho zbil, že po šiestich mesiacoch zomrel na následky zranení so slovami na ústach: „Zomieram, lebo som kresťan.“[25]

Záver

Skutočná mariánska úcta má zmysel iba vtedy, keď vedie ku Kristovi. Mária nám ukazuje cestu, ktorým smerom sa vybrať. V karmelitánskom ráde je mariánska pobožnosť vyjadrená najviac skrze škapuliar. Škapuliar je jedna z možností, ako kráčať na ceste ku Kristovi. Pomáha nám udržiavať si synovský a dôverný vzťah s Máriou, pripomína nám primát duchovného života a potrebu modlitby a povzbudzuje nás k láske k Bohu a k blížnemu.[26] Dokonca aj svätý otec Ján Pavol II nosil už od detstva škapuliar. „Noste svätý škapuliar. Ja ho nosím stále a veľa som získal vďaka tejto pobožnosti. Duchovnosť Márie sa prejavuje v znaku škapuliara, ktorý nosím od detstva. Zostal som mu verný, on je moja sila“ (1980).

[1] Porov. M. Zawada: Tren królewskiej szaty. Kraków 2000, s. 161.

[2] S. Stasiak: ABC teologii dogmatyczne., Wrocław 1997, s. 275.

[3] Porov. Slovník biblickej teológie, red. X. L. – Dofour, Zagreb, 1990, s. 491.

[4] S. Stasiak, tamže, s. 276.

[5] Cześć Maryja dzisiaj. Propozycje pastoralne, red. W. Beinert, Warszawa 1992, s. 39 – 47.

[6] M. Zawada, tamže, s. 162.

[7] Porov. Cześć Maryja dzisiaj…, tamže, s. 48 – 49.

[8] L. M. Grignon: O pravej úcte k Panne Márii.  Košice 1993, s. 33 -34.

[9] Porov. tamže, s. 34.

[10] Porov. Sz. Praśkiewicz: Najświętsza Maryja Panna w życiu duchowym.  Kraków 2002, s. 67.

[11] Porov. S. Stasiak, tamže, s. 277.

[12] Porov. J. Zieliński: Maryja w źyciu Karmelu. Kraków 2001, s. 22.

[13] Porov. Sz. Praśkiewicz, tamže, s. 72.

[14] Porov. M. Zawada, tamže, s. 55 – 62.

[15] Porov. J. Zieliński, tamže, s. 48.

[16] Porov. Sz. Praśkiewicz, tamže, s. 74 -76.

[17] Obrad požehnania a vkladania škapuliara Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel, Priechod 2002, s. 8- 9.

[18] Porov. J. Zieliński: Pod ochranou škapuliara.  Bratislava 2003, s. 17.

[19] Porov. tamže, s. 20.

[20] Sz. Praśkiewicz, tamže, s. 79 – 83.

[21] Obrad požehnania…, tamže, s. 9.

[22] Porov. Sz. Praśkiewicz, tamže, s. 83.

[23] Porov. Obrad…, s. 12.

[24] Porov. tamže, s. 13 -15.

[25] Porov. J. Zieliński, Maryja w źyciu Karmelu, tamže, s. 47 – 48.

[26] Porov. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Direktórium a ľudovej zbožnosti a liturgii. Zásady a usmernenia, Trnava, 2005, s. 175. P. Rudolf Bartal, OCD