Nuž teda, pozrime sa, akým spôsobom sa záhrada môže zalievať, aby sme pochopili, čo máme robiť a akú námahu máme podstúpiť, ak je väčšia než zisk, alebo dokedy treba tomu venovať toľko času. Zdá sa mi, že sa môže zalievať štvorakým spôsobom: buď čerpať vodu zo studne, a to nás stojí veľkú námahu; alebo čerpadlom a kanálmi, pričom sa voda čerpá kolesom – tak som ju niekoľkokrát čerpala i ja; je to menej namáhavé ako predchádzajúci spôsob a načerpá sa viac vody; alebo z rieky či potôčikov: tak sa zalieva oveľa lepšie, lebo zem je viac zavlažená vodou a netreba zalievať tak často, a pre záhradníka je to menej namáhavé; alebo výdatným dažďom, keď zalieva Pán bez akejkoľvek našej námahy, a to je neporovnateľne lepšie ako všetko, čo sa povedalo.

KŽ 11,7

Pokrok v duchovnom živote v modlitbe spočíva v tom, že Boh preberá iniciatívu v našom živote a my ho vlastne necháme konať. Na dosiahnutie tohto stupňa je potrebné odhodlanie, sebazaprenie a dôslednosť v nasledovaní Pána.

To sa zase rodí z lásky, ktorá nás núti nebáť sa kríža a utrpenia, a smelo nasledujeme Krista až na Kalváriu. Vieme, že v okamihu, keď sme Mu odovzdali svoje životy, už nepatríme sami sebe. Patríme Jemu, ktorý chce iba naše dobro, takže nám posiela iba to, čo slúži tomuto účelu alebo nás k nemu približuje.

Je dobré, že má záhradník čoraz menej práce? Áno a aj nie. Naša zranená povaha samozrejme chce, aby sme za všetko ďakovali a chválili  seba, svoju prácu, náše úsilie, nášmu úsiliu a našej obozretnosti. Ak v duchovnom živote chceme, aby v nás rástol, musíme čoraz viac odovzdávať iniciatívu Bohu a Jeho vôli, jednoducho nechať Ho konať.

V opačnom prípade, keď chceme všetko prisudzovať sami sebe a ponechať si tieto plody len pre seba, aby sme si podľa nášho názoru zaslúžili spásy alebo pozornosť Boha, uschneme, pretože neprijmeme dar, ktorý nám chce ON poslať.

br. Tomasz Kozioł OCD

Obrázok od Free-Photos z Pixabay