„Jeden vynikajúci učiteľ lukostreľby usporiadal medzi svojimi žiakmi súťaž, aby zhodnotil ich úroveň.
V určený deň pripevnil na strom na okraji čistinky drevený terč s červeným kruhom uprostred. Na opačnom konci urobil na zem čiaru, za ktorú sa rozostavili súťažiaci. Jeden mladík išiel odvážne vpred. Už sa nevedel dočkať, kedy bude môcť predviesť svoje schopnosti. „Môžem vystreliť, pane?“ pýta sa netrpezlivo. Učiteľ sa pýta: „Vidíš veľké stromy okolo tejto čistiny?“ „Áno, pane, vidím ich veľmi dobre.“ „Dobre“, odvetil učiteľ, „vráť sa k ostatným, lebo ešte nie si pripravený.“ Išiel druhý. Znova mu položil otázku: „Vidíš ma?“ „Áno, pane, vidím vás. Ste tu vedľa mňa.“ „Vráť sa a sadni si k ostatným“, odvetil učiteľ. „Nikdy nebudeš vedieť trafiť cieľ.“ Takto sa vystriedali všetci účastníci a skončili podobne. Začali všetci šomrať. Nikto z nich nevystrelil ani šíp.
Vtedy pristúpil najmladší. Vzal luk, potom ustrnul bez pohybu, oči upreté pred seba. „Vidíš tie vtáky, čo letia ponad les?“ opýtal sa ho učiteľ. „Nie, pane, nevidím ich.“ „A čo ten strom, na ktorom je pripevnený terč?“ „Nie, pane, nevidím ho.“ Vidíš aspoň terč?“ „Nie, pane, nevidím ho.“ Skupina žiakov opodiaľ sa pustila do smiechu. Ako by mohol ten chlapec zasiahnuť terč, keď ho na druhom konci čistiny ani len nevidí? No učiteľ ich hneď umlčal a pokojne sa spýtal svojho žiaka: „Tak mi teda povedz, čo vidíš?“ „Vidím červený kruh,“ riekol mládenec. „Výborne,“ odvetil učiteľ. „Môžeš vystreliť!“
Šíp preťal vzduch a jemným svišťaním a chvejúc sa zabodol sa do stredu červeného kruhu na drevenom terči.“
Pokračujeme v kráčaní po cestách modlitby. Dnešnou témou, ktorá je myslím si, zaujímavá a aktuálna pre dnešnú dobu, je meditácia. Synonymom meditácie je aj rozjímavá modlitba alebo mentálna modlitba.
Okolo seba vidíme veľa ľudí, ktorí niečo hľadajú alebo sa pokúšajú nájsť, ktorí hľadajú pokoj, hľadajú Boha. Táto túžba po Bohu je zasiata do ľudského srdca. Je to hlad po Bohu, túžba po zážitku, po veľmi intenzívnom a hlbokom stretnutí s Bohom. Človek túži po rozhovore s ním. Hľadá rôzne spôsoby, ako by mohol túto túžbu uskutočniť. Prežíva v tomto hľadaní chvíle plné sladkostí z krásnych zážitkov, ale často naráža aj na prekážky, ktoré môžu spôsobiť znechutenie, lebo ho nemá kto povzbudiť, podržať, alebo na druhej strane je tá túžba po Bohu spojená s neustálym vstávaním a začínaním. Znechutenie môže prísť, a ak má človek niekoho skúseného naporúdzi, môže ho popchnúť dopredu, ale môže tiež spôsobiť úplne opačnú reakciu. Začne hľadať inde. Hľadá pokoj a radosť zo zážitku. Hľadá v joge, vo východných náboženstvách, v rôznych pochybných školách modlitby. Cieľom týchto škôl často, ba väčšinou, nie je Boh a ani človek, ale iné záujmy – napríklad ekonomické. Alebo je to absolutizovanie vlastného „ja“, rozplynutie sa vo Všetkom, odstránenie utrpenia, potlačenie túžby; dosiahnutie stavu prázdnoty pomocou techniky správneho dýchania, dosiahnutie stavu „Alfa“. Je to neustále hľadanie. Kresťanská mystika nepotrebuje techniku, aby človek dosiahol zjednotenie s Bohom.
Dnešný moderný človek vidí v modlitbe akýsi druh techniky, a dokonca niekedy sa technika stáva cieľom, kde sa dá všetko dosiahnuť pomocou ľudského úsilia. Modlitba kresťana, kresťanská meditácia, je charakteristická tým, že cieľom je Boh, láska. A pretože v našej modlitbe je všetko milosť, musíme počítať s Božou pomocou. Modlitba je darom od Boha. Boh udeľuje milosť modlitby a túto milosť si vyprosíme iba tým, že sa budeme modliť. Môžeme sa na prijatie milosti pripraviť, musíme sa otvoriť Bohu, ale nič viac. Možno nám technika udelí pokoj, ale to nie je ten pokoj, aký dáva Boh. Pretože všetko je milosť. Pán v našej modlitbe príde, kedy chce. Pomocou techniky neprinútime Boha, aby prišiel. Stane sa to nezávisle od nás. Sv. Františka de Chantal povedala: „K modlitbe nedospeje človek vlastnou šikovnosťou, ale pomocou milosti.“ Hlavným iniciátorom našej modlitby je Duch Svätý a na to nesmieme zabúdať.
Chceme uvažovať nad meditáciou ako ďalšou formou modlitby. Je to podobne, ako keď začneme používať nejaký prístroj, vec, elektroniku: musíme si najprv prečítať návod na obsluhu. Tak isto je to aj s meditáciou a celým jej priebehom. Aby sme mohli správne meditovať, musíme najprv vedieť, čo je to meditácia. Poslúžme si touto definíciou: „Meditácia je predĺžená reflexia, uskutočňovaná v atmosfére lásky nad zjavenými pravdami a udalosťami dejín spásy, s cieľom privlastniť si ich v mysli, srdci a využiť ich v konaní.“
Zamyslime sa nad obsahom tejto definície:
1. Meditácia je reflexia o hľadaní pravdy
„Rozjímanie (meditácia) je predovšetkým hľadaním.“ (KKC 2705) Podstatou meditácie je hľadanie pravdy, uvažovanie pomocou rozumu. Modlitba slúži na to, aby som spoznával Boha, jeho život a konanie v osobe Ježiša Krista. Toto poznanie prebieha pomocou viery a týka sa našej spásy. Pravda, ktorú som objavil pomocou viery a získal cestou prirodzenej činnosti rozumu, ma vedie k láske, lebo vrcholom kresťanského života, kresťanskej dokonalosti, je láska.
Kresťanská meditácia je spojená s túžbou stretnúť Boha, spoznať ho. Modlíme sa preto, lebo milujeme, sme milovaní a chceme milovať. Ak sa chceme modliť, musíme milovať, a ak chceme milovať, musíme sa modliť. Lebo láska je z Boha a Boh, ktorý je Láska, sa nám daruje v modlitbe. Kresťanská meditácia je láskyplný pohľad na Boha. „Ľudský duch sa usiluje pochopiť dôvod a spôsob kresťanského života, aby súhlasil s tým a odpovedal na to, čo žiada Pán. To vyžaduje pozornosť, ktorú je ťažké udržať.“ (KKC 2705) Tak ako v spomínanom príbehu na začiatku o lukostrelcoch. Všetci mali jeden cieľ – presný zásah, ale iba jeden sa dokázal naplno sústrediť na cieľ. Naším cieľom má byť Ježiš Kristus!
2. Meditácia je reflexia o zjavených pravdách
„Predmetom meditácie sú zjavené pravdy, biblické udalosti, Kristov život, Božia činnosť v histórii spásy a histórii sveta.“ Meditácia si vyžaduje cielenú prípravu. „Obyčajne si pritom človek pomáha nejakou knihou, a tie kresťanom nechýbajú: Sväté písmo, najmä evanjelium, sväté ikony, liturgické texty príslušného dňa alebo obdobia, spisy Otcov duchovného života, diela kresťanskej duchovnosti, veľká kniha stvorenia a kniha dejín, kniha Božieho „Dnes“. (KKC 2705)
3. Meditácia je reflexiou s cieľom privlastniť si zjavenú pravdu a aplikovať ju v činnosti
Cieľom meditácie nie je, aby sa modliaci človek oslobodil od problémov, aby sa vymanil z ťažkostí, aby sa rozplynul a zabudol na zlo; cieľom nie je ani vlastné „ja“, ako to hlásajú východné náboženstvá. Kresťanská meditácia sa nesnaží o okamžité výsledky. Je pravdivá vtedy, keď sa vďaka nej upevnia základy duchovného života. Meditácia nerieši problémy, ona iba „naštartuje“ veriaceho, aby začal problémy riešiť. To, čo čítam pri rozjímaní, nad čím meditujem, ma vedie k tomu, aby som si to osvojil, spoznával sa v tom a stotožňoval sa s tým. Otvára sa kniha života. Od myšlienok, uvažovania sa prechádza ku skutočnosti. Potom, ak som pravdivý a pokorný, môžem v tejto knihe života objaviť hnutia, ktoré hýbu mojím srdcom, a môžem ich rozlišovať. Výsledkom meditácie je, aby som konal pravdivo a prišiel k svetlu (porov. KKC 2706); aby som poznával seba, menil sa na čoraz lepší obraz, podľa obrazu Božieho Syna, ktorého v meditácii spoznávam ako svojho Pána, ktorého chcem nasledovať v jeho správaní, zmýšľaní, v jeho živote.
Toto je kresťanská meditácia. A na otázku, ktorú Ježišovi kladiem: „Pane, čo chceš, aby som urobil?“ – mi Pán odpovedá: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10, 37b)
Použitá literatúra:
B. Ferrero: Ale veď máme krídla. Bratislava, Vydavateľstvo Don Bosco 2006
W. Stinissen: Ani joga, ani zen. Chrześcijańska medytacja głęby. Poznaň 2000
J. W. Gogola: Teológia spoločenstva s Bohom. Košice 2004
P. Rudolf Bartal, OCD