Jána Pavla II. sa často pýtali na jeho modlitbu. Pýtal sa ho na ňu napr. André Frossard aj Vittorio Messori, ktorí potom obsah týchto rozhovorov uverejnili (v knihách Nebojte sa a Prekročiť prah nádeje). Svätý Otec Messorimu odpovedal, že modlitba je rozhovor a v rozhovore je vždy „ja“ a „ty“, ale v tomto prípade to Ty s veľkým T. A keď sa Messori spýtal, o čo a za čo sa pápež modlí a čím je naplnený priestor jeho modlitby, dostal odpoveď, že obsahom pápežskej modlitby sú „radosti a nádeje, a súčasne smútky a starosti ľudí dneška“; že „jeho modlitba má osobitný univerzálny rozmer“, lebo „starostlivosť o všetky cirkvi pápežovi prikazuje, aby sa každodenne vydal mysľou aj srdcom na púť krížom-krážom po celom svete, z čoho sa vynára akoby osobitný zemepis pápežskej modlitby; zemepis spoločenstiev, cirkví, spoločností a tiež problémov, ktorými žije súčasný svet“.

Ján Pavol II. ešte svojmu partnerovi rozhovoru zdôraznil, že „sa modlí, aby sa všade uskutočňovalo dielo spásy skrze Krista; aby sám žil neustále preniknutý týmto poslaním, aké dostal od Boha; modlí sa o povolania, nielen kňazské a rehoľné, ale aj o početné povolania k svätosti medzi Božím ľudom, medzi laikmi; okrem toho sa modlí osobitne za trpiacich, a táto modlitba je osobitnou časťou veľkého pápežského volania, ktoré prichádza k Bohu spolu s Kristom. Je to volanie o víťazstvo dobra nad zlom, nad akoukoľvek ľudskou krivdou a nespravodlivosťou.“ Pápež nezabudol ešte Messorimu povedať, že „sa modlí aj za zosnulých, a tá modlitba pripomína, že Cirkev zotrváva v nádeji na večný život“. 

Podobné odpovede dal Ján Pavol II. Frossardovi: „Stále sa modlím za Cirkev, za jej rôzne záležitosti, modlím sa za ne vždy a tým viac dnes, keď ju lepšie vidím v perspektíve mojej služby na rímskej Petrovej stolici.“

Keď sa André Frossard pápeža spýtal, ako sa modlí za svet, dostal výstižnú odpoveď: „Je to modlitba o Milosrdenstvo…  Áno, je to modlitba o Milosrdenstvo!” Svätý Otec, vedomý si množstva problémov, s ktorými zápasí svet, privoláva naňho Božie milosrdenstvo.  

V rozhovoroch s Frossardom Ján Pavol II. rozprával tiež –  preňho veľmi typickým spôsobom – o kontemplatívnej modlitbe a o jej spojení s apoštolskou službou, najmä službou slova: „Chcem tu nadviazať  na otázku kontemplácie. Hoci nežijem podľa kontemplatívnej rehole, som si vedomý, že oná hĺbka modlitby, z ktorej vyrastá každý deň, má v sebe veľa kontemplatívnych prvkov a chvíľ a že tieto modlitby majú osobitnú hodnotu pre celú moju službu, najmä pre službu Božieho slova. Stará zásada: contemplata aliis tradere  je vždy aktuálna a životodarná. Obsahuje najmä zásadnú požiadavku na toho, kto odovzdáva (tradere) – na kazateľa alebo ohlasovateľa Slova: má právo odovzdávať iba contemplata, čiže premodlený obsah.“  

Zdroj: Ján Pavol II. – muž ustavičnej modlitby. Vydavateľstvo bosých karmelitánov, Krakov, 2004