Otec Peter, v tomto roku budete sláviť svoje 75. narodeniny a minulého roku ste si pripomenuli 25. výročie svojho misijného pôsobenia. Keď sa pozriete na svoju životnú cestu, čo napĺňa Vaše srdce i myseľ?
Údiv nad veľkorysosťou Boha! Nikdy by som nevymyslel takú životnú cestu, akou som išiel i akou idem! Božské dobrodružstvo, nad ktorým sa musím len čudovať a mlčať.
Na Slovensku ste známy ako kňaz – staviteľ mnohých kostolov, dvoch kláštorov a cirkevných či charitných budov po celej Sibíri i v Azerbajdžane. Sú to krásne vonkajšie diela, ktorých skrytý počiatok vyviera z hĺbky a pôvod čerpajú iste už z rodinného prostredia. Aké hodnoty ste si vyniesli z rodiny a aký vplyv majú na Vašu misionársku, kňazskú službu.
Nás bolo 12 detí. To boli bežné rodiny, nič zvláštne! V takej rodine sa každý musí naučiť starať sa o druhého. Egoizmus nemá miesto! A keď sme vyrastali, každý mal svoje sklony a rodičia to rýchle zbadali. Otec bol tesár hádam už v piatom pokolení. Keď videl, že aj ja mám sklony k tesárčine, brával ma so sebou na tesárske roboty. Páčilo sa mu, že mám obrazové myslenie. Hovorieval: Tesár musí vidieť hotový dom aj so strechou skôr ako ho urobí. To je hlavný predpoklad dobrého remeselníka – v mojom prípade – tesára.
Čo pre Vás znamenal čas v seminári, čo Vás naučil?
Čas v seminári pre mňa znamenal čas nájdenia svojej životnej cesty, čas obrátenia, čas skúsenosti zo stretnutia s Bohom. Nás učili a vychovávali profesori, ktorí si odsedeli niekoľko rokov vo väzení! Ich svedectvo neboli len slová.
Akí ľudia alebo duchovní autori poznačili Vašu duchovnú cestu a ako? Sú medzi nimi i karmelitánski svätí?
Nie je tajomstvom, že ja som kňaz fokolarín. Hnutie som poznal už v seminári a stalo sa blízke môjmu srdcu. Na začiatku seminárneho života sme mali duchovné vedenie pátra Angelusa-kapucína. On nám odporúčal čítať sv. Jána od Kríža, sv. Teréziu z Avily, sv. Teréziu z Lisieux, Nasledovanie Krista, sv. Františka atď. Keď som spoznal hnutie fokoláre, videl som, že zakladateľka Chiara Lubichová veľmi miluje Teréziu Avilskú i iných svätých. Mystičky a mystici, ktorí žijú v Bohu, sú si blízko už tu na zemi a učia sa jeden od druhého i u druhého.
Sv. Terézia z Avily hovorí, že modlitba je mnohokrát opakovaný priateľský rozhovor s tým, od ktorého vieme, že nás miluje. Čím je modlitba pre Vás?
Návrat k Otcovi! Zotrvávanie v svetle Božom, ktoré nás obklopuje! Kvôli zhonu a povrchnosti ho nevidíme a niekedy sa ho bojíme, lebo odhaľuje našu úbohosť!
Kedy a pri akej situácii ste si výraznejšie uvedomili pozvanie k priateľstvu s Ježišom a k zjednoteniu s ním?
Povolanie ku kňazstvu je pozvanie k priateľstvu s Ježišom! Nie vy ste si vyvolili mňa, no Ja som si vyvolil Vás! Zjednotenie s Ježišom prebieha vždy v poslušnosti Jeho vôli. Aby sme sa mohli zjednotiť s Ježišom, musíme sa zrieknuť seba, a to sa realizuje poslušnosťou. Prvýkrát a reálne som to prežil, keď ma poslali na Sibír. Bolo to tak: Prišiel biskup Jozef Werth z Novosibírska a žiadal, aby ma poslali na misie k nemu. Biskup Rudolf Baláž, predseda KBS, sa ma opýtal (bol som pracovným sekretárom na konferencii biskupov): Nechceš ísť na Sibír? Odpovedal som: Keď ma pošlete, pôjdem! No, to že by som chcel, to nie! Ja by som chcel ísť do Brazílie! Po 15 minútach povedal: choď ku Werthovi do Novosibírska!
Známa tereziánska triáda znie: zriekanie, pokora a láska jedných k druhým. Aké miesto majú tieto čnosti v kresťanskom a predovšetkým kňazskom a misionárskom povolaní?
Bez týchto čností nie je možný kresťanský život, a už vôbec nie kňazský a misionársky život! Každá pripútanosť prekáža láske k Bohu a k blížnemu. Pripútanosť k sebe nás robí pyšnými, alebo zakomplexovanými, pripútanosť k miestu a k ľuďom nás uspáva na vavrínoch. Byť slobodný pre Božie plány je najrozumnejšie.
Aký súvis by ste videli medzi cestou kríža, apoštolskou plodnosť a Eucharistiou?
Všetko je zjednotené v Ježišovi! On je Ten, ktorý svet vykúpil svojím krížom a zmŕtvychvstaním! On je Ten, ktorý sa dotýka ľudských sŕdc a tie sa obracajú k Bohu. On je Ten, ktorý svojou prítomnosťou v Eucharistii zohrieva ľudské srdcia, aby nezmrzli.
Vďaka Vám povstalo niekoľko chrámov, ale aj živých cirkevných spoločenstiev. Čo spája budovanie materiálneho chrámu a chrámu ľudskej duše?
Sláva Božia! Každý chrám budujeme na Božiu slávu! Tam, kde sa oslavuje Boh, duša sa vynára z tmy a vznáša sa k Božiemu svetlu. Boh je veľkorysý! Tým, ktorí Ho oslavujú, dáva viac ako si zasluhujú a žiadajú. To platí zvlášť o mne.
V Rusku pôsobíte už 26. rok a máte iste bohaté skúsenosti. Ako prebieha pastorácia na tak rozľahlom území? Ktorí ďalší slovenskí misionári tam slúžia? Stretávate sa s nimi?
Rusi na tuto otázku odpovedajú: Spasibo što vy jest! Vďaka Bohu, že ste! Byť tu pre tých, ktorí nás potrebujú, pre tých, sŕdc ktorých sa dotkne Boh, a my ich prijímame. Okrem toho, tam, kde sme, tvoríme vždy jeden bod na zemi, kde sa nebo spája zo zemou, lebo slúžime sv. omšu a modlíme sa!
Tu v Rusku slúžia aj verbisti, saleziáni aj my, diecézni kňazi! Ja sa stretávam len s Milošom Krakovským, ktorý je farárom v Sovietsku – 120 km odo mňa. Ostatní sú ďaleko – od 1200 km do 7000 km.
Kostol vo Svite, ktorý ste budovali, je zasvätený sv. Jozefovi, ktorý je nielen robotníkom, ale aj ochrancom rodín. Je možná vo Vašom prostredí pastorácia rodín, a ako prebieha? Má takúto prax aj pravoslávie?
Pastorácia rodín je rozšírená v celej Cirkvi a má popredné miesto: Máme stretnutia zvlášť s rodinami v kríze! Pri trojdenných stretnutiach sa manželia učia rozprávať so sebou. Kríza začína tam, kde chýba dialóg medzi manželmi. Do tohto procesu sú zapojení katolíci pri pravoslávnych a pravoslávni pri katolíkoch. Väčšina rodín je tu miešaných.
Spomínate si na konkrétne osudy ľudí hľadajúcich, stratených i nájdených. Stretli ste sa s niekým výnimočným? (nielen postavením alebo úradom)
Bol tu program v televízii: Hľadajte jeden druhého! (Na Slovensku išla podobná relácia pod názvom Pošta pre teba) Neviem, či ten program ešte je. Bolo vždy dojímavé, keď sa súrodenci, alebo i manželia a deti po dlhých rokoch stretli. Srdcervúce stretnutia.
Čo by z Vášho pohľadu mohlo pomôcť kňazom v pastorácii v súčasných podmienkach u nás na Slovensku?
Tu sa musím opýtať: Prečo svätí mali taký veľký úspech pri obrátení ľudí? Lebo prinášali ľuďom Boha! My sme asi zabudli na to hlavné: človek je šťastný, keď stretne Boha! Iba Boh môže darovať človekovi to, čo potrebuje jeho srdce! My ponúkame ľuďom dokonalé technické programy, vycibrené kázne, sme vynikajúcimi moderátormi, no nezapálime srdce. Keď v nás žije Boh, všetko ostatné je užitočné.
Krajina, v ktorej pôsobíte, má svoj duchovný potenciál, čím môže obohatiť našu západnú kultúru? Čo obdivujete na ľuďoch, medzi ktorými žijete?
Sklon k mysticizmu a melanchólii. Škoda, že sa materializmus zakoreňuje už aj v Rusku. Všetko závisí od hierarchie hodnôt. Keď som prišiel do Ruska pred 25 rokmi, všetko bolo inak. Priateľstvo, vzájomná pomoc, spoločné hodovanie, spoločenstvo, to bol štýl života. Žiť pre druhých! Vzájomnosť! Už sa prakticky všetko zmenilo na západný spôsob. Každý pre seba. Jedno ešte zostalo: Závisť! Tí, čo nič nemajú, závidia tým, čo majú, a tí čo majú, závidia tým, čo nič nemajú, že žijú bez starosti.
Karmel je najvýchodnejší západný rád, je v Rusku úcta k pravoslávnemu mníšstvu a sú tu kandidáti a kandidátky pre takýto spôsob života?
Isteže! V Usoli Sibírskom je aj katolícky Karmel. Sú tam sestry aj z Ruska aj z Poľska. Mal som tú česť, že som im spolu s biskupom Mazurom našiel dom, kúpili sme ho a odovzdali karmelitánkam.
Mali ste možnosť navštíviť niektorý monastier, prípadne nadviazať priateľské vzťahy s pravoslávnymi mníchmi alebo inými duchovými? Aké sú vo všeobecnosti Vaše vzťahy s pravoslávnymi veriacimi?
Navštevoval som pravoslávne kláštory, no len ako turista! S pravoslávnymi mám dobré vzťahy, len mám problém, lebo ja som stará generácia a veci nazývam svojím menom! Schizmatikov nazývam schizmatikmi, heretikov heretikmi, a to sa mnohým nepáči. No pri tom spokojne spovedám pravoslávnych veriacich, keď prídu na spoveď.
Naši otcovia karmelitáni majú Dom modlitby, ktorý môžu využiť aj laici. Ponúkajú takúto možnosť aj pravoslávne kláštory?
U pravoslávnych je to to isté!
Kam chodíte na duchovné cvičenia Vy?
Už roky sme mali naše fokolarínske duchovné cvičenia v Castel Gandolfo. Bol som aj na Hostýne. Tento rok ich máme u nás začiatkom marca.
Karmel je mariánsky rád. Majú aj pravoslávni veriaci vo svojej tradícii pútnické mariánske miesta?Navštívili ste niektoré?
Majú, na Ukrajine sú púte do kláštorov viac rozšírené ako v Rusku. Tu je to skôr turistika.
V Európe putovanie prežíva opäť svoj rozkvet. Stretli ste sa s ľuďmi, ktorí sa stali pútnikmi alebo pustovníkmi, ako sa o tom píše v knihe Ruský pútnik?
Počul som o tom len z rozprávania kňaza Vojtecha Drozdoviča. On prežil jednu zimu s Američanom vo Versine (dedina 130 km od Irkutska).
Vedia pravoslávni kňazi, mnísi alebo veriaci niečo o Fatime a zasvätení Ruska Nepoškvrnenému Srdca Panny Márie?
Vedia, no nechcú vedieť.
Rusko je známe svojim prírodným i kultúrnym bohatstvom. Mali ste možnosť a čas na tie miesta ísť? Ktoré na vás urobili najväčší dojem?
Musím sa priznať, že tejto sfére som neobetoval čas môjho života. Keď som mal čas, nemal som peniaze, a keď som mal peniaze, nemal som čas, lebo som staval.
V závere nášho rozhovoru, prezraďte nám, aké je Vaše životné motto?
Urob veci ako najlepšie vieš a ostatné nechaj Pánu Bohu!
Otec Peter, dovoľte, aby sme Vám za celú karmelitánsku rodinu poďakovali, za svedectvo radostnej viery, odvážnej nádeje a obetavej lásky. Prajeme Vám do ďalších dní vo Vašej službe ohlasovania radostnej zvesti, plnosť milosti a svetla Božej prítomnosti.
Otázky kládli: bosí karmelitáni a bosé karmelitánky zo Slovenska