Verba docent, sed exempla trahunt.
Slová učia, ale príklady priťahujú.

Chcel by som sa s vami v krátkosti zamyslieť nad osobnosťou, akou bol sv. Ján od Kríža.

Z kuchynskej praxe vieme, že aj dobrý kuchár si zoberie do ruky kuchársku knihu, aby skontroloval, či dal do zmesi dobré ingrediencie. Ježiš nám ponúka jeden jediný recept na svätosť, a tým receptom sú blahoslavenstvá. Je ich osem a všetci ich dobre poznáme.

Aké je čaro Jánovej osobnosti a kto má najväčší podiel na jeho svätosti?

Veľkí duchovní majstri hovoria o tom, čo aj sami žijú. Veľmi ťažko by sme hľadali rozdiely medzi tým, čo hlásali, a tým, čo sa snažili žiť. To isté môžeme povedať aj o Jánovi. V roku 1926 bol vyhlásený za Učiteľa Cirkvi. Kľúčom a tajomstvom jeho svätého života, jeho osoby a jeho učenia je sám život, ktorý prežil. Keby sme však pozerali na sv. Jána iba ľudským pohľadom, zistili by sme, že v živote Jána sa neudialo nič zvláštne.

Žil 49 rokov v Španielsku v 16. storočí. Pochádzal z rodiny, kde otec Gonzalo de Yepes bol šľachtic, ale matka Katarína Alvarez bola obyčajná robotníčka. Jeho rodina, prežívanie viery a pohľad na človeka ovplyvnili neskôr aj jeho život. Otca vydedili, lebo sa oženil z lásky s Katarínou. Otec zomrel a Ján zostal sám so svojím starším bratom a s matkou – chudobnou vdovou. Mal ťažké, chudobné, ale pracovité detstvo. Pracoval ako laik v kostole skoro 21 rokov, staral sa o chorých v nemocnici, neskôr začal študovať v jezuitskom kolégiu. Vstúpil do Karmelu a počas štúdií prežil 5 rokov v Karmeli starej observancie. Ani tam sa nič zvláštne nestalo. Obyčajné štúdiá. Svätú Teréziu stretol až po skončení školy a po kňazskej vysviacke v roku 1567. Mal 25 rokov. Ona mala vtedy 52. Bolo to však stretnutie s Prozreteľnosťou. Ján sa stal prvým rehoľníkom mužského reformovaného Karmelu v Španielsku. Bolo to v roku 1568. V ráde bosých bratov prežil 23 rokov a aj tu by sme sa márne snažili nájsť niečo neobvyklé v jeho živote. Dokonca ani v jeho rehoľnom životopise sa nič také nepíše.

To nám ukazuje, že bol v prvom rade človekom s veľkým ľudským charakterom. Nič nezvyčajné sa v jeho živote neudialo a predsa sa udialo, keď ho vyhlásili za svätého a za učiteľa Cirkvi. Bol Boží človek. Prečo? Lebo centrom jeho života a osobnosti bol sám Boh. Pre Jána je Boh prameňom a koreňom všetkého, čo robí. Týkalo sa to úrovne ľudskej, ako aj náboženskej. Keď sa pozeráme na jeho život alebo čítame jeho spisy, to, čo nás najviac očarí, je jeho zamilovanie sa do Boha. Ako mládenec v Medine, v snahe odvďačiť sa svojmu spovedníkovi, hoci cíti povolanie stať sa kňazom, nevstúpi do diecézneho seminára, ale ide do kontemplatívneho rádu a aj tam neskôr uvažuje o prestúpení ku kartuziánom. Ovocím jeho práce na vlastnej osobnosti je to, ako sa správa k ostatným. Cítia sa dobre v jeho prítomnosti. Boh Jána v ničom neobmedzuje, ale ešte viac rozširuje jeho ľudské, intelektuálne a umelecké možnosti. Sv. Terézia povedala o Jánovi tieto slová: „Je to veľmi duchovný človek, s neobvyklou skúsenosťou a s vysokou kultúrou.“Mal vtedy 36 rokov a nenapísal ešte ani jedno zo svojich diel. Čo by povedala o ňom Terézia o 10 rokov neskôr, keby ešte žila?

Duchovný vychovávateľ

Ján nechcel byť duchovným vychovávateľom a nepovažoval sa ani za intelektuála alebo spisovateľa z povolania. Písal, keď mal čas, a nemal ho veľa. Písanie bolo preňho marginálnou záležitosťou. Pre ľudí si však našiel vždy čas. Niekedy sa im venoval aj niekoľko hodín denne. Bol obľúbený duchovný vodca a spovedník. S lekárom, ktorého spovedal, sa dokázal prechádzať 4 – 5 hodín denne a rozprávať sa o duchovných veciach. Niekoľkým ženám z Granady venoval veľa hodín v týždni, keď ich učil katechizmus. Jednoducho to bol človek na vysokej duchovnej úrovni. Svedčia o tom niektoré osoby. Stačí spomenúť sv. Teréziu od Ježiša: „V Kastílii som nepoznala takého človeka, ako bol on.“

Prorok

Ján prežíval svoju duchovnú skúsenosť v spoločenstve. Svoje diela píše vo forme dialógu. Píše pre tých, ktorí idú tou istou cestou ako on, pre neskúsených učiteľov, pre Cirkev. Jeho slová prekypujú láskou a teplom. Končí modlitbou:

„Pane, ty miluješ múdrosť, miluješ svetlo, ale zo všetkých prejavov duše najväčšmi miluješ lásku. Preto tieto slová budú ukazovateľmi múdrosti pre toho, kto sa vydáva na cestu, budú ukazovateľmi svetla na jeho ceste a žriedlom lásky povzbudzujúcej ho na tejto ceste.

Nech teda ostane ďaleko rétorika sveta a strohá výrečnosť povrchnej a namyslenej ľudskej múdrosti, v ktorej ty nikdy nemáš záľubu. Ale hovorme rečou srdca, plnou nežnosti a lásky, lebo to sa ti najväčšmi páči. Takto azda odstránime mnohým dušiam z cesty prekážky a zátarasy, o ktoré sa nevedomky potkýnajú a nevedomky blúdia, pričom si myslia, že robia všetko, aby nasledovali najdrahšieho Syna, Ježiša Krista, nášho Pána, a aby sa mu podobali v živote, v napredovaní, v čnostiach, v sebazaprení a čistote jeho ducha. Daj to, Pane, Otče milosrdenstva, lebo bez teba sa nedosiahne nič dobré“(Prológ).

Ján, hoci si nie je vedomý tejto skutočnosti, dostal od Boha milosť prorokovať. Bol obdarovaný milosťou Ducha Svätého a počul jeho hlas. Mal otvorené oči na bohatstvo duchovného života a bol schopný pomôcť osobám, ktoré sa snažili o duchovný rast. Na druhej strane však videl aj lenivosť a chybné reakcie na pôsobenie Ducha Svätého v duši: zvedavosť namiesto viery, egoizmus namiesto lásky, gestikulácia a prehnaná zbožnosť namiesto modlitby a vnútorného sústredenia, príjemnosť a výhody namiesto kríža. Ján to všetko vidí a nemá silu prijímať toto všetko, a preto proti tomu doslova kričí. Bol radikál. A v tom je krása Jánovej náuky.

Hoci nás od Jána delia 4 storočia, je veľmi obľúbený pre svoj radikálny evanjeliový pohľad na život. Je slávny, ale na druhej strane je človekom jednoduchým, dobrým, hlbokým a nábožným. O jeho náuku sa opierali a aj naďalej sa opierajú filozofi, teológovia, historici, životopisci a iní. To čo nás spája so sv. Jánom od Kríža však nie je história ani doktrína, ale problémy týkajúce sa existencie: život, láska, Boh, temná noc, človek, ktorý je na ceste vnútornej premeny, radosť, utrpenie, nádej…

Posolstvo Jána od Kríža

Čo nám môže povedať mystik zo 16. storočia?

Pozrime sa na dnešné čítania:

Hovorí nám predovšetkým o tom, že Boh nás naozaj miluje a túži, aby sme sa s ním zjednotili. Boh má možnosť uskutočniť svoj spásonosný plán v každom prostredí aj napriek ťažkej materiálnej situácii, napriek nenávisti a pohŕdaniu iných. Boh nám to pripomína ústami proroka Izaiáša:

Neboj sa, veď ťa vykúpim,
po mene ťa zavolám, ty si môj.

Keď sa budeš brodiť vodami, budem s tebou,
a keď riekami, nepotopia ťa,
keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa
a plameň nebude horieť na tebe.

Veď ja som Pán, tvoj Boh,
Svätý Izraela, tvoj spasiteľ.

(Iz 43, 1 – 3)

Hovorí nám, že Ježiš dodržal slovo, ktoré dal učeníkom vo Večeradle. „Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.” (Jn 17, 26) Ján od Kríža vyznal prítomnosť Božej lásky vo svojom srdci aj počas noci ducha: „Nemal som vodcu ani svetlo okrem toho, ktorý blčal v mojom srdci.“

Nakoniec nám hovorí, kde sa nachádza prameň pokoja všetkých našich túžob. Všetkým nám, slabým, vnútorne rozbitým, Ján hovorí a ukazuje, že je iba jedna možnosť: návrat k Bohu, úplná dôvera Duchu Svätému, ktorého pomenoval Živý plameň lásky.

Ján od Kríža bol človekom blahoslavenstiev.

Literatúra:

Jerzy Wiesław Gogola: Przesłanie św. Jana od Krzyża, Karmel, 1/1995, Kraków.

Federico Ruiz Salvador: Duchowe oblicze św. Jana od Krzyża, Karmel 4/1992, Kraków.