Veľkou témou Karmelu je Panna Mária. V spiritualite Karmelu má Mária svoje osobitné miesto. Titul, ktorým Karmel obdaril Máriu, je neobvyklý: sestra. Sestra znamená pocit bratstva a rodinnosti, sestra znamená mať rovnakú túžbu, rovnaký spôsob života, rovnaké zákony. Karmel vidí a uctieva Máriu ako sestru predovšetkým v prežívaní tajomstva vteleného Slova. Karmel sa snaží byť vyjad­rením života Márie – žiť Máriou z Nazareta. Sestra znamená byť v spoločenstve tých, ktorí sú povolaní zjednotiť sa s Bohom.

Karmelitán nie je Máriiným sluhom či služobníkom, ale pozerá sa na Máriu ako na vzor posluhovania Bohu. Karmelitán chce žiť tak, ako žila Mária: uvažovať v srdci o slove Pána. Mária navyše nosí v sebe živé Slovo. V Karmeli sme teda povolaní k tomu, aby sme nosili v srdci živé slovo Boha. Pozeráme sa na Máriu, aby sme sa od nej učili, ako čoraz hlbšie a čoraz dôvernejšie a vnútor­nejšie priľnúť k tomuto Slovu, ako byť čoraz bližšie pri Ňom a spojiť sa s Ním.

Karmel sa s úžasom a obdivom pozerá na dva postoje Márie: na to, ako Mária počúva slová Pána a poslúcha Ho. Mária celkom nero­zumie a nechápe Boha. Nechápe úplne Ježiša, ale v mlčaní a s ado­rujúcou pokorou prijíma lásku Pána. Mária počúva živé Slovo, uva­žuje o ňom, zažíva ho vo svojom vnútri a stráži ho. Je strážkyňou Slova! Mária je v najhlbšom zmysle slova prorokom. Učí nás počú­vať, nás, ktorí žijeme uprostred búrlivých informácií a nových vecí, ktoré na nás silno doliehajú, uprostred hladu po novotách a zmenách. Človek má rád zmeny. Prichádzajú k nám rôzne hlasy a niekedy nevieme, odkiaľ pochádzajú. Mali by sme dnes Máriu na­sledovať hlavne v tom, ako počúvala najmä slová Pána.

Druhým základným elementom pre nás je jednota, zjednotenie Má­rie s Bohom. Miesto, kde sa stretáva Boh s človekom, Spasiteľ s ľudstvom, je miestom Boha. Mária je tým miestom stretnutia, pretože je slobodná; je púšťou, ktorá priťahuje Pána, púšťou, ktorá očakáva Pána, očakáva jeho život, aby sa ním naplňovala. Mária prijíma Boha, celá je prijímaním Boha, lebo je nepoškvrne­ná. Pretože nemá nič v sebe, Boh prichádza do nej a prostred­níctvom lásky ju premieňa v seba samého. Mária je plná Božieho života, plná milosti. Je božskou plodnosťou. A Karmel sa pozerá na takúto Máriu a chce počúvať a strážiť slová Pána. Slová, to znamená priestor pre Pána, očakávanie Pána, keď je človek oslobo­dený od všetkých ľudských záujmov a vecí a zaujíma sa len o Božie veci. Karmel sa stáva miestom, kde sa človek zjednocuje s Bohom. Boh premieňa aj Máriinu fyzickú stránku. Nielen pri jej vtelení, ale aj pri jej nanebovzatí. Tajomstvo vtelenia sa rozširuje a Boh premieňa matériu, Máriino telo v božstvo.

Taká je Mária a jej cesta v Karmeli: je celá premenená v Boha, počúva a stráži Slovo, miesto stretnutia Boha a človeka. Aká krásna je Máriina viera! My si niekedy neuvedomujeme, čo znamená jej viera, aké mala ťažké chvíle, ťažké zážitky. Od začiatku bol pre ňu Ježiš a všetko, čo sa v nej konalo, veľkým tajomstvom. Mu­sela sa snažiť s pokorou dôverovať Bohu až do konca. Prvá taká situácia nastala, keď jej Duch Svätý dáva Syna Božieho, pričom je zasnúbená s Jozefom. Jozef vidí, že Mária bude mať dieťa. Mohol by sa spýtať, čo to znamená. A Mária by sa mohla snažiť nejako mu to vysvetliť, ale nerobí to, prenecháva to Bohu. Keby sa dnes ne­jaký muž pozrel na ženu, ktorá nosí v sebe dieťa, neviem, či by ona mala takú vieru, aby sa v mlčaní venovala len Bohu a vydržala takúto situáciu. Mária to teda prenecháva Bohu. A vieme, že Jozef mal ťažkosti, aby vydržal túto situáciu. Rozhoduje sa, chce Máriu opustiť. Až Pánova intervencia mu káže prijať Máriu za svoju snú­benicu ešte raz a bez strachu. Mária obdržala veľmi krásne slová zvestovania, že Ježiš bude kráľom Izraela, že bude sedieť na Dá­vidovom tróne. A keď sa potom pozrie na svojho Syna a na to, čo sa s Ním robí, vidí, že všetko je akoby naopak. Lebo namiesto to­ho, aby bol kráľom, je prenasledovaný, stáva sa nevhodným pre tých, ktorí ho mali vyhlásiť za kráľa, pre Herodesa, farizejov, pre celú politickú a náboženskú elitu. Mária nechápe, čo sa to deje. Je to veľmi ťažká situácia. Verí v slovo Boha, že jej Syn sa stane kráľom, a silou svojej viery musí prekonať tú situáciu, že jej Syn je čoraz viac prenasledovaný spoločnosťou a že mu hro­zia smrťou na kríži. A to skutočne aj nasleduje: Ježiš umiera na kríži. Mária stojí pod krížom a myslím, že naďalej verí, že jej Syn takto kraľuje. Vieme, že potom nasleduje Ježišovo víťazstvo. A to je Máriina viera: veriť napriek všetkým faktom a všetkým skutočnostiam. Mária verí v slovo Božie, ktoré jej Pán dal. A ve­rí, že Ježiš zvíťazil. Ide pod kríž. Vidíme, že Máriina viera je veľmi hlboká.

Takže keď v Karmeli väčšmi cítime Máriinu prítomnosť a vieme, že nás chce chrániť, to značí, že chce s nami prežiť spoločnú cestu, na ktorú nás pozýva. Chce, aby sme spoločne s ňou prešli cestu našej viery k Ježišovi. Pozýva nás na cestu, ktorú veľmi dobre pozná a miluje. Tou cestou je Ježiš. Stráži nás svojou lás­kou a silou, s akou strážila slová Pána, keď ešte žila na zemi. Lebo každý z nás je v istom zmysle Božím slovom, ktoré Boh kedysi vypovedal, keď nám dával život. Keď sa naši rodičia stretli v láske, Boh dal život bunkám, ktoré sa spojili, utvoril ducha, vyslovil slová: Budeš žiť! A to je počiatok človeka. Takže každý z nás je akýmsi Bohom vypovedaným slovom.

Mária rodí Syna, rodí Slovo Boha. Myslím, že to robí neustále: neprestajne rodí Slovo, aby obohacovala svätosť.

Karmelitána udivuje a nadchýna Máriina tichá, diskrétna prí­tomnosť, jej čistá viera a citlivosť na Ducha. Karmel žije najmä Pannou, tou “najčistejšou pannou” – “virgo purissima”, ako o nej hovorí. A túto najčistejšiu Pannu nachádzame ako priateľku Otca, ako múdrosť, ako pani Apokalypsy, ako pani Svätej zeme, ako pani spasenia.

Mária je sestrou v našom všednom živote, ktorá nás učí, ako máme prežívať každý deň. Mária je panna modlitby, venuje sa Cirk­vi, poriadku viery, učí nás jednote. Mária je krásou Karmelu. Mohli by sme povedať, že všetci svätí Karmelu hlboko prežívajú tajomstvo Márie. Vnútorná cesta, ktorú karmelitán prežíva, je vždy v prítomnosti Márie. Musíme sa dať ňou viesť, formovať, vychovávať, dať sa ňou ovládnuť, aby sme mohli rozjímať o Bohu a prežívať Boha.  V histórii Karmelu vystupuje známa osobnosť – Otec Michal od sv. Augustína, karmelitán z Belgicka, žijúci v l7.storočí, ktorý duchovne viedol terciárku, sestru Máriu /Petit/ od sv. Terézie, ktorá mala mystické predstavy o živote Panny Márie. Otec Michal bol neskôr aj duchovným vodcom sv. Ľudovíta Márie de Montfort, ktorého poučoval o živote s Pannou Máriou podľa zážitkov spomína­nej terciárky, sestry Márie. Táto terciárka napísala veľmi peknú knižku Mystické zjednotenie s Máriou, v ktorej podáva vlastne prvý výklad o tom, čo znamená život s Pannou Máriou. Možno tu ho­voriť o prvom spôsobe života s Máriou, skrze Máriu a pre Máriu, o tom, ako sa usilovať všetko prežívať spoločne s ňou, skrze ňu a pre ňu.

Karmelitáni nechápu Máriu tak, ako ju chápe Cirkev, nehľadia na Máriu ako na Matku Cirkvi, nehľadia na jej spoločné vzťahy a zväzky s Cirkvou, prežívanie Márie nedávajú do súvislosti s rôznymi sociálnymi či politickými skutočnosťami, nevnímajú Má­riu ako Matku sociálnej spravodlivosti, týkajúcej sa širšieho ži­vota Cirkvi. Karmelitáni sa pozerajú na Máriin zväzok s Bohom, na jej osobné prežívanie Boha. To je základná vec: hľadieť na to, ako Mária prežíva Boha a snažiť sa prežívať Boha v Márii a skrze Máriu. Život v Márii znamená neustále orientovať svoju cestu k nej, objavovať jej prítomnosť, upevňovať putá spojenia s ňou.  Takže vo všetkom, čo robíš, snaž sa byť spoločne s Máriou, pamätať na ňu všade, kdekoľvek si, napríklad aj v kuchyni pri umývaní riadu. Snaž sa vždy a všade, vo svojej práci, vo svojom utrpení, v bolestiach, v ťažkostiach i v radostiach nasmerovať svoje city k Márii.

Láskou Karmelu je Mária. A vďaka tejto láske Karmel rastie. Karmel je plný údivu a prekvapenia z prežívania Boha skrze Máriu; chce preniknúť do jej vnútorného sveta, do samého centra jej srd­ca, aby sa naplnil jej láskou k Bohu. Je to veľmi jemná, ale moc­ná láska, ktorá rastie vo vernosti k Ježišovi a vedie cez Máriino srdce. V Máriinom srdci stretávame jej Boha, takého, akého pozna­la a prežívala, akému zverila svoj život. Nakoniec sa duša zjed­nocuje s Bohom a s Máriou. Je to posledný dokonalý stav, keď spo­lu s Pannou Máriou môžeme prežívať jej cestu. V strede Máriinho srdca stojí Boh. Túžbou a snahou karmelitána je preniknúť do Má­riinho srdca, žiť s Máriou a s jej láskou.

Treba zdôrazniť ešte jednu veľmi dôležitú vec: ak chceme pre­žívať Máriino tajomstvo, musíme sa snažiť odkryť a odhaliť lásku, ktorú má Ježiš k Márii, a takou láskou ju milovať. Pýtať sa Ježi­ša, ako on miloval Máriu, a ako to urobiť, aby naša špiritualita bola skutočne Máriina, ako preniknúť do Máriinho srdca, aby sme v ňom odhalili jej modlitbu, jej pochopenie Boha, jej lásku k Bo­hu, jej čistotu, jej poklady, ako preniknúť do jej osobného pre­žívania Boha. A práve to uchvacuje karmelitána, práve to hľadá: osobné prežívať Boha, žiť Máriinou láskou k Bohu a takisto žiť aj láskou Ježiša k Panne Márii. Karmelitán musí spájať tieto dve ve­ci. Tu nejde o každodenné pobožnosti – ruženec, litánie či de­viatniky k Panne Márii! /Niekto si možno povie: Uctievam síce jednu Pannu Máriu, ale teraz neviem, ktorá je viac dôležitá, či Nepoškvrnená Panna Mária alebo saleziánska Pomocnica kresťanov, či Ružencová Panna Mária dominikánov, či františkánska Matka chu­doby atď./ Nás nemá zaujímať vonkajší prejav nábožnosti; veď kaž­dá rehoľa, ba každý národ má svoj spôsob prežívania a uctievania Panny Márie. To všetko je krása a bohatstvo Cirkvi; preto nech každý uctieva Máriu tak, ako mu to vyhovuje, ako to prežíva. Karmelitán sa však snaží mať vlastnú, osobnú cestu k Panne Márii: nezaujíma ho pohľad Cirkvi na Máriu, ale chce žiť tak blízko a osobne s Máriou, aby prenikol do tajom­stva jej srdca. Prosí ju: Nauč ma prežívať Boha tak, ako ho ty prežívaš! Nauč ma tej krásnej láske, lebo si Matkou krásnej lás­ky! Nauč má vnútornej kráse, čistote, odvahe byť a žiť len pre Boha.

Chceme silno prežívať Boha a tak sa spojiť s Pannou Máriou, aby jej láska k Bohu a naša boli jedno. A až vtedy uvidíme a po­cítime, čo znamená tajomstvo Panny Márie. Nesmieme sa zaujímať o vonkajšie veci, ale o preniknutie do Máriinho srdca, priamo k Bohu. To je Máriin poklad, to, čím žila – Ježiš Kristus. On bol centrom jej srdca. A táto cesta je od samého začiatku veľkou mi­losťou.

Kontemplatívny život, dokonalé premenenie v Boha, plné pokory, môže sa konať jedine v Márii, pretože ona pozná cestu, ona ju prežila, ona je dokonalým stvorením. Mária chce, aby všetci mali záujem o Ježiša; všetkým pomáha, aby prežívali Boha čo najhlbšie a najsilnejšie. To je vnútorné tajomstvo Márie, vnútorné tajom­stvo prežívania Márie.

Prajem vám, aby ste odhalili a odkryli Máriino tajomstvo, jej vnútornú krásu, jej prežívanie Boha a aby ste žili s Máriou v každodennom živote, nie iba v čase modlitby, ale všade, kdekoľ­vek ste. Ona prichádza do nášho života vždy, keď ju pozveme. To je veľké tajomstvo Panny Márie: snažiť sa žiť každý deň, každú chvíľku s Pannou Máriou, pozývať ju, keď začínam niečo nové, ro­biť všetko pre ňu. Možno bude niekto namietať: Prečo to mám robiť pre ňu, a nie pre Ježiša? Veď On je Boh! Tajomstvom Márie je, že nemá nič zo seba samej; je plná milosti, plná Boha. Ona nám uspo­riada to, čo robíme tak nedokonale, a niekedy tak zle, Ona pridá k tomu niečo svoje a potom to dá Ježišovi. Ona vie, čo sa Pánu Ježišovi páči, čo má rád. Ona mu odovzdá naše nedokonalé veci, skutky, priania, prosby a modlitby. Múdry a dôvtipný človek /v náboženskom zmysle/ dbá vždy o to, aby mal svojich prostredníkov, lebo títo prostredníci pridajú vždy niečo svoje k nášmu daru a podajú to Bohu; a tak potom Boh prijíma náš dar, ale to už nie je iba náš dar, pretože je už krajší o dary, ktoré k nemu Mária doložila. Takže vyplatí sa jej držať, lebo pozná Boha a vie, čo má Boh rád. Mária sa potom snaží viesť aj náš život, naše myš­lienky, naše skutky, celé naše prežívanie Boha tak, aby sme sa Mu čoraz viac páčili. To je veľké tajomstvo Panny Márie!

  Poznámka:

 Náš rád mal už od začiatku svojej existencie problémy so svo­jou mariánskou úctou. Krátko po príchode prvých karmelitánov do Európy sme dostali škapuliar. Od začiatku sme sa nazývali bratmi Naj­svätejšej Panny Márie z Hory Karmel; dali sme Panne Márii titul “sestra”. Dominikáni namietali: Ako je to možné, dať Panne Márii ti­tul “sestra”, keď ju všetci uctievajú ako Matku a Kráľovnú?! To nemá opodstatnenie v teológii!

Takže naše mariánske dejiny sú veľmi búrlivými dejinami. Už sme si dosť vytrpeli pre našu mariánsku úctu, za to, ako chápeme Máriu. Prežívame totiž svoju vlastnú lásku k Panne Márii. Táto láska pretrváva v Cirkvi už mnoho rokov, ba bola už pred Ježišom, keď mal Eliáš videnie, keď v oblaku videl Pannu Máriu; a pre túto pannu, ktorá má porodiť Ježiša, žili potom aj prví pustovníci na hore Karmel.

Pre nás je najdôležitejšie žiť tichý a diskrétny život s Ježi­šom a Máriou a učiť sa, čo je naším bohatstvom: naším bohatstvom je Panna Mária!