„Jedno dieťa si šťastne žilo so svojimi rodičmi. Z podlej pomstychtivosti ho však uniesli zákerní ľudia. Prišli vo veľkých plášťoch a dieťaťa sa zmocnili na ceste do školy. Na čiernych koňoch odcválali rýchlo do hory. Chmúrna a tmavá hora často navždy zhltla odvážlivcov, ktorí do nej vkročili bez sprievodcov. Sem títo bezočiví ľudia odvliekli dieťa. Chceli, aby sa v hore navždy stratilo. Zastrašené dieťa plakalo a opakovalo, skoro vykrikovalo modlitbu, ktorú ho naučila matka: „Zdravas´, Mária… Zdravas´,Mária…“ Dieťa nechali na mieste, kde bola nepreniknuteľná hora najhustejšia. Chúďa dieťa sa schúlilo pod veľkým stromom a vzlykalo, stále si opakujúc svoju modlitbu. Zrazu cez slzy zbadalo pri svojich nohách ružu. Ružu s lupienkami nežnými ako pohladenie. Trochu ďalej v lístí a tráve bola druhá ruža, potom ďalšia a ďalšia… Ako chodník, ktorý sa vinie medzi stromami.

Dieťa vykročilo od jednej ruže k druhej, najprv váhavo, a potom takmer bežalo. Tak prišlo až na okraj hory a ocitlo sa v náručí svojej mamy a otca. Aj oni videli ružový chodník a vykročili naň hľadať svoje dieťa. Aj oni sa stále modlili Zdravas´, Mária. A všetky ich Zdravasy, Zdravasy rodičov i Zdravasy dieťaťa sa premenili na ružový chodník, ktorý ich priviedol k sebe.“

Modlitba posvätného ruženca patrí medzi ústne modlitby, meditatívne, kontemplatívne, prosebné – modlitby príhovoru, modlitby chudobných a rodinné modlitby. Zo spomínaného príbehu si rozoberieme jednotlivé spôsoby modlitby ruženca.

Ján Pavol II. napísal vo svojom liste o ruženci – Rosarium Virginis Mariæ, že „ruženec Panny Márie, ktorý sa v druhom tisícročí postupne vyvíjal pod vplyvom Božieho Ducha, je modlitbou, ktorú milovali nespočetní svätí… Vo svojej jednoduchosti a hĺbke ostáva dôležitou modlitbou, určenou na to, aby prinášala ovocie svätosti.“ (RVM 1)

1. Ruženec ako ústna modlitba

Dieťa si opakovalo modlitbu Zdravas´, Mária. Spomínali sme, že modlitba pomocou slov je ústnou modlitbou. Sú to slová vyskúšané a potvrdené bohatstvom náuky Cirkvi. Modlitba ruženca je v prvom rade ústnou modlitbou a takou aj ostane. Prečo? Lebo slová, ktoré sa modlíme, vyslovujeme ústne. Táto modlitba je rozdelená na tri časti a je zachytená v Lukášovom evanjeliu detstva. Prvá opisuje zvestovanie archanjela Gabriela Márii. Anjel ju oslovuje „milosti plná“; potom je to návšteva u Alžbety, kde ju Alžbeta oslovuje ako „požehnanú medzi ženami“, a nakoniec je to tretia časť, kde Máriu vzývame ako Božiu Matku a našu Matku. Je to modlitba celej Cirkvi, ktorú jej prednáša, aby sa ako naša Matka a Matka Boha modlila a prosila za nás hriešnych – teraz, ale aj v hodine našej smrti. Máriu v tejto modlitbe oslovujeme tým najvznešenejším titulom, ktorý jej dal sám Boh – „plná milosti“, a zároveň opakujeme slová Alžbety – „požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života – Ježiš“. Často nevieme v modlitbe vyjadriť slovami svoje pocity. Cirkev nám ich ponúka, nemusíme pritom hľadať nejaké nové slová. Keď sa modlíme túto modlitbu, modlíme sa s celou Cirkvou; s celou Cirkvou oslavujeme Máriu a celá Cirkev, každý jej jeden člen sa modlí za nás. Nemusíme sa obávať, že sa vieme modliť iba takto, že opakujeme iba tie isté slová. Sú inšpirované Duchom Svätým a Duch sa za nás prihovára vtedy, keď nevieme, ako sa máme modliť. To je pre nás veľký dar!

2. Ruženec ako rozjímavá modlitba

„Dieťa sa schúlilo, stále si opakujúc modlitbu.“ Hoci je ruženec mariánskou modlitbou, vo svojej podstate je kristocentrickou modlitbou – Ježiš je centrom modlitby. Ruženec „zahŕňa vo svojej celistvosti hĺbku celého evanjeliového posolstva a je akoby jeho súhrnom“. (RVM 1) Ruženec sa modlíme nielen ústne, ale aj meditatívne – rozjímavo. V tejto modlitbe rozjímame o jednotlivých častiach – tajomstvách života Ježiša a Márie. Donedávna bolo pätnásť tajomstiev, teraz ich je dvadsať. Mnohí sa pýtali, načo ešte pridávať k týmto tajomstvám nové?! Je to preto, aby sme mali ucelený obraz o Ježišovom živote. Práve preto je ruženec rozjímavou modlitbou, aby sme sa priblížili k Ježišovi. Keď prechádzame s Máriou jednotlivými tajomstvami, vstupujeme do Máriinej školy a učíme sa „čítať“ Krista, prenikať do hĺbok jeho tajomstva, pochopiť jeho odkaz pre nás (porov. RMV 14). Meditácia nám slúži k tomu, aby sme si pomocou vlastnej fantázie dokázali predstaviť situáciu z tajomstva, aby sme sa zahľadeli, aby sme uvažovali, kládli si otázky. Mária je v tomto výnimočná učiteľka. „Pri každom tajomstve svojho Syna nás pozýva, aby sme konali tak ako ona pri zvestovaní: aby sme pokorne kládli otázky, ktorými sa otvoríme svetlu…“ (RVM 14) Mária nás učí, aby sme sa nielen naučili od Ježiša, čo On učil, ale aby sme sa učili jemu samému – jeho osobe – a pripodobnili sa mu (porov. tamže). Rozjímať znamená byť s ním, byť s Ježišom.

Ako však máme spojiť slová s rozjímaním ružencových tajomstiev? Neprotirečí si to? Má význam opakovať slová, nad ktorými sa nepozastavíme? Má to zmysel, lebo slovo obsahuje silu, ktorá nás môže premeniť. Slovo účinkuje, má moc. Keď opakujem slová, zapájam pritom svoje telo; moje myšlienky a srdce sa však zaoberajú tajomstvami. Podstatné pri rozjímaní je srdce.

3. Ruženec ako kontemplatívna modlitba

„Zrazu cez slzy zbadalo pri svojich nohách ružu. Ružu s lupienkami nežnými ako pohladenie. Potom ďalšiu a ďalšiu… ako chodník… Dievčatko bežalo… Tak prišlo na okraj hory a ocitlo sa v náručí svojej mamy a otca…“

„Ruženec vychádza z Máriinej vlastnej skúsenosti, a preto je kontemplatívnou modlitbou.“ (RVM 12) To znamená, že všetko, o čom počas meditácie nad ružencovým tajomstvom uvažujem, teda tajomstvá Ježiša, čo On – Ježiš koná a čo sprítomňuje liturgia – všetko sa do mňa vstrebáva, formuje ma, mení a pretvára. Kontemplovať znamená vidieť, pozerať, nazerať, kochať sa v kráse, v kráse stvorených vecí, ale predovšetkým nadprirodzených vecí.

Kontemplatívna modlitba ruženca spočíva v tom, aby sme boli pri Ježišovi a Márii, ktorú nám odovzdal za našu matku, keď stála pod krížom. Takýto spôsob modlitby sa charakterizuje tým, že milujeme Boha a dovolíme mu, aby nás miloval, že sa cítime v bezpečí pred Bohom a pri Matke všetkých ľudí.

4. Ruženec ako modlitba príhovoru

„Aj oni sa stále modlili Zdravas´, Mária.“

Stáva sa nám často, že nás iní prosia o modlitbu. V modlitbách myslíme na rôzne tragédie – rodinné, spoločenské, svetové. Cítime, že by sme mali niečo urobiť. Pomodlíme sa za to, niekedy kratšie, inokedy dlhšie. Zanechá nám to však v duši akýsi nepokoj, lebo sme mohli urobiť ešte viac. Práve ruženec je takou formou dlhšej modlitby, keď pomocou nej odovzdávame iných ľudí Bohu. Modlíme sa buď desiatok, alebo celý ruženec. Chceme tým dať najavo, že naša modlitba sa môže predĺžiť, že si pre ňu nájdeme dostatočne dlhý čas, že problémy ľudí, spoločnosti a sveta nám nie sú ľahostajné.

Ružencom môžeme vyprosiť veľa milostí a Božieho milosrdenstva pre celý svet. Modlitbou ruženca sa môžeme modliť za pokoj vo svete, za problémy ľudí, ktorí trpia vojnou alebo hladom, ale aj za tých, čo nás riadia. Iba zásah zhora je schopný zmeniť srdcia tých, čo žijú v rôznych konfliktoch. Modlitba nám dáva nádej na lepšiu budúcnosť. Ruženec ako taký nie je útekom od problémov, ani ich automaticky nevyrieši. Núti nás však hľadieť na potreby ľudí s väčšou zodpovednosťou, ktorá dokáže čeliť problémom; dáva istotu, že Boh pomôže (porov. RVM 40).

Ruženec je prosebnou modlitbou; keď rozjímame v ruženci svetla o prvom Ježišovom zázraku, pozorujeme, že Mária hovorí Ježišovi, že nemajú vína. Mária hovorí Ježišovi o ľudských potrebách. „Vytrvalá modlitba k Božej Matke je založená na dôvere, že jej materinský príhovor dokáže v srdci jej Syna dosiahnuť všetko.“ (RVM 16) Neexistuje prosba, ktorú by Ježiš na príhovor svojej matky nevypočul.

5. Ruženec ako modlitba chudobných

„Nechali ho na mieste, kde bola nepreniknuteľná hora najhustejšia… Dieťa sa schúlilo pod veľkým stromom.“

Existuje ešte modlitba chudobných a maličkých. Je to modlitba, keď sa nemáme chuť modliť, pretože sme unavení, cítime sa opustení, prežívame temnotu alebo suchopárnosť. Naše myšlienky nie sú sústredené, sme roztržití. Nedokážeme sa modliť ani pomocou knižky. Práve vtedy sa máme modliť ruženec. Znie to paradoxne, ale je to tak. Možno naše myšlienky budú rozptýlené, možno urobíme minimum, ale budeme sa modliť. Je to stav našej úbohosti, keď Bohu dávame to, čo máme – svoju biedu. Nečakajme, že sa začneme modliť vtedy, keď sa budeme cítiť dobre. Povedali sme si, že slovo má moc, a to slovo nás pretvorí!

6. Ruženec ako rodinná modlitba

„Aj oni (rodičia) sa stále modlili a všetky ich Zdravasy, Zdravasy rodičov i Zdravasy dieťaťa sa premenili na ružový chodník, ktorý ich priviedol k sebe.“

Dnes, keď je ohrozovaná rodina, základná bunka spoločnosti, je dôležité oživiť modlitbu ruženca v rodinách. Zdá sa, že táto forma v rodinách upadá.

Vypočujme si, čo o modlitbe ruženca v rodinách hovorí Ján Pavol II:
„Ruženec ako modlitba za pokoj je zároveň modlitbou rodiny a za rodinu. Potrebujeme sa vrátiť k rodinnej modlitbe a k modlitbe za rodiny, pokračovať v tejto forme modlitby ruženca.

Rodina, ktorá sa spolu modlí, zostáva jednotná. Tým, že jej jednotliví členovia obracajú svoj pohľad na Ježiša, získavajú vždy znovu schopnosť vidieť jeden druhého novými očami, komunikovať spolu, byť solidárni, odpustiť si navzájom a zakaždým začínať vo zväzku lásky obnovenom z Božieho Ducha. Mnohé problémy dnešných rodín, najmä v ekonomicky vyspelých spoločnostiach, pramenia z rastúcej neschopnosti ich členov komunikovať. Nedokážu sa spolu zísť a v zriedkavých prípadoch, keď tak urobia, sú plne zaujatí sledovaním televízie. Vrátiť sa k modlitbe ruženca v rodine znamená naplniť každodenný život úplne inými obrazmi, obrazmi tajomstva spásy: obrazom Vykupiteľa a obrazom Najsvätejšej Matky. Rodina, ktorá sa spolu modlí ruženec, napodobňuje ovzdušie nazaretskej domácnosti, ktorej stredobodom je Ježiš: prežívajú s ním radosti a smútky, svoje potreby a plány zverujú do jeho rúk, čerpajú z neho nádej a silu pokračovať.“ (RVM 41)

„Aj naše Zdravasy sú chodník, ktorý nám pomáha, aby sme sa nestratili v horách tohto sveta; chodník, ktorý nás privádza do bezpečia, do náručia nebeského Otca.“

„Taká jednoduchá, no taká bohatá modlitba si zasluhuje, aby ju kresťanské spoločenstvo znovu objavilo.“ (RVM 43)

Použitá literatúra:
B. Ferrero: Vie to iba vietor. Bratislava, Vydavateľstvo Don Bosco 2002
W. Stinissen: Powiedz im o Maryi. Poznaň 2001

P. Rudolf Bartal, OCD