I. zastavenie:  Ježiša odsudzujú na smrť

– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„Keď ste smutné a strápené, hľaďte na Pána v Záhrade. Akýto smútok bol v Jeho duši, že až stonal a sťažoval si na to. Hľaďte na Pána naplneného bolesťou, pri stĺpe, s telom bičmi rozbitým na kúsočky, pre lásku ktorou vás miluje. Toľko vytrpel; jednými prenasledovaný, druhými opľúvaný, iní Ho zapreli, bez priateľov, ktorý by sa Ho ujali, chvejúci sa chladom, a taký  osamelý, že môžete bez prekážky pristúpiť k Nemu a spojiť svoj smútok s Jeho bolesťami, a čerpať útechu od Neho a zároveň  Ho potešovať- (CkD 26,5)

Ježišu, Ty mlčíš……. prečo neprotestuješ….? Predsa každý človek by kričal, keby bol na neho vydaný nespravodlivý rozsudok. Ty však mlčíš…. a ja…..? Ja sa bojím nespravodlivých rozsudkov, podozrení. Ježišu, dívaš sa na mňa…., čo zvíťazí, strach alebo láska k Tebe…? Podopri ma  láskou, aby som mohla byť stále pri Tvojom boku a čerpať útechu od Teba. 

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
 – Aj nad dušami v očistci.

II. zastavenie:  Ježiš berie kríž na svoje plecia

– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„Vidieť seba obvineného a potupeného bez príčiny a mlčať je zaiste veľkým dôvodom  pokory. Je to krásne nasledovanie Božieho Baránka, ktorý  z nás sňal všetky naše viny. Veľmi som túžila povzbudiť vás k najusilovnejšiemu cvičeniu sa v tejto čnosti. Z nej          vyplývajúci úžitok  je nesmierny, a naproti tomu, z ospravedlňovania sa  a zo zhadzovania viny zo seba nevidím žiadny úžitok, vôbec  nič, až na zriedkavé prípady, keď zamlčanie pravdy by mohlo niekomu spôsobiť zármutok  alebo pohoršenie”. (CkD 15,1)

Ježišu, koľkokrát  hovorím: „ Ja tento kríž nevládzem uniesť, nechcem ho, to je príliš veľa, prečo ja….?  Viem Pane – pamätám, ako si povedal „ Kto chce ísť za mnou…. nech vezme kríž….”(Mt 16,24)..áno, ľudská prirodzenosť sa vzpiera, ale ja Ťa Ježiš milujem  a viem, že inej cesty ku Tebe niet … a aj keď je kríž niekedy príliš ťažký, nepoddám sa , lebo Ty si so mnou…. !  

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
 – Aj nad dušami v očistci.

III. zastavenie:  Ježiš prvý raz padá pod krížom

– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„Totiž úprimne povedané, keď nás nespravodlivo obviňujú, nikdy nie sme bez viny. Áno, plno ich máme v sebe. Spravodlivý padá sedemkrát za deň, a kto by povedal, že je bez hriechu, je klamár. A tak, hoci by sme boli nevinne v tom, z čoho nás obviňujú, nikdy nie sme úplne bez viny, tak ako bol bez viny najsladší Ježiš.” (CkD 15,4)

Pane, čo teraz? Tebe už chýbajú sily, a to je len začiatok cesty. Ježišu, koľkokrát ja padám pod ťarchou každodennosti. Ty napriek tomu, že si padol pod váhou mojich hriechov, si z pádu vstal.  A ja ….. koľkokrát  ma zachváti znechutenie, poddám sa mu …  Pane, nauč ma vstávať. 

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
 – Aj nad dušami v očistci.

IV. zastavenie:  Ježiš stretáva svoju matku

– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„ Lebo život je dlhý a je v ňom veľa útrap, preto je potrebné, aby sme sa zahľadeli na náš vzor, na  Krista, a to na to, ako On prechádzal ťažkosťami života, a taktiež na Jeho apoštolov a svätých, aby sme  dokonale zvládali ťažkosti nášho života. Dobrý Ježiš je  príliš dobrou spoločnosťou na tejto ceste, aby sme sa odlúčili od Jeho spoločnosti a od Jeho Najsvätejšej Matky. Aj On si veľmi cení, keď spolucítime s Ním v Jeho utrpení, naviac  keď občas musíme upustiť z našich uspokojení a útech. (VH 7,13)

Srdce, ktoré je pravdivo oddané Bohu, nemôže zastaviť ani strach ani utrpenie. Ono ide až pod kríž. Tu rozhoduje vôľa. Emócie nemôžu dominovať. Hľadiac na postoj Najsvätejšej Matky, kladiem si otázku ako som sa ja správam v ťažkých situaciách…. Mária, Ty si na ceste na Golgotu, zotrvávala pri Kristovi. A ja..? neutekám náhodou  častejšie, lebo je to ľahšie….. Mária, buď s nami a uč nás zotrvávať pri Tvojom Synovi.

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
 – Aj nad dušami v očistci.

V. zastavenie:  Šimon Cyrénsky nesie Ježišov kríž

– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„Nemysli si dcérka, že by už samotná blízkosť pri Mne bola zjednotením. Som veľmi blízko aj pri tých, ktorí ma urážajú, hoci oni so Mnou nechcú byť….. Ja som verný; nikto nehynie nevedomky tak, aby o tom nevedel, že sa sám ničí. Mýli a klame sa  ten, kto  svoju istotu vkladá do duchovných útech. Skutočnou istotou  je svedectvo dobrého svedomia. (DR 28.1;29,1)

Ježišu, každým krokom vytrácal sa z Teba život – boli prestrašení, že zomrieš počas cesty a tak prinútili Šimona, aby Ti pomohol niesť kríž. Napriek nechuti a vnútornému odporu, Šimon ustúpil. Vzal kríž a  pohol sa s Tebou… . Či  ho to zmenilo… ?    Či takéto stretnutia  menia aj mňa? Či mám pocit, že som nútená k nasledovaniu Teba… . Pane…, či to robím z lásky? Či dokážem pomáhať iným pri  nesení  ich útrap…., či dokážem slúžiť a deliť sa…. . Pane, nauč ma prijímať nechcené kríže, ktoré nezriedka zraňujú, avšak dobre využité, menia svoju hodnotu. Nauč ma byť tu pre blížnych…. 

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
 – Aj nad dušami v očistci.

VI. zastavenie:  Veronika utiera Ježišovi tvár

– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„ Keď vám  pri pohľade na vášho ztrýzneného  Snúbenca srdce zmäkne a pocítite v sebe potrebu prehovoriť k Nemu a  vyliať svoje srdce pred Ním, samozrejme hovorte, ale nesnažte sa  o krásne a vyberané slová, ale hovorte jednoduché slová, vychádzajúce priamo zo srdca. Lebo On si  práve také cení.  Hovorte Mu: „Ó Pane celého sveta  a pravý Ženích mojej  duše! Na akú to  biedu Si vyšiel, že sa rád uspokojíš  so spoločnosťou takého úbohého stvorenia, ako som ja? A že  dokonca  takáto spoločnosť Ti môže  priniesť nejaké potešenie, lebo vidím, že keď ma máš pri sebe, zabúdaš na Svoje bolesti.”(CkD 26,6)

   Tvoj postoj, Veronika, ma zahanbil. Lebo ja namiesto  nachádzania Tváre Ježiša v blížnych, bývam ľahostajná, ospravedlňujúc sa pred sebou, nedostatkom času…, potrebou súkromia…, únavou…  Ten obraz ma usvedčuje o tom, koľko veľa sa toho ešte musím naučiťna krížovej ceste života, že musím prichádzať k iným, hľadať príležitosť ku zdieľaniu seba i Teba Pane – lebo to pomáha v pomnožení dobra, Tebe dám  potešenie a ono mi pomôže zvíťaziť nad mojim egoizmom.  Ježišu, daj mi odvahu Veroniky a nauč ma pomáhať iným nie slovom, ale skutkom, tak ako si nás to učil.

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
 – Aj nad dušami v očistci.

VII. zastavenie:  Ježiš padá druhý raz pod krížom

– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„Alebo Ho zhliadnete ako nesie kríž, pod ktorého ťarchou mu kati nedajú ani na chvíľu úľavy a oddýchnutia. Pozrite, ako sa na vás pozerá tými sladkými, slzami zaliatými očami a nemysliac na vlastné bolesti,  myslí jedine ako vás potešiť, iba pre to, že hľadajúc  útechu, idete k Nemu a k Nemu obraciate oči .” (CkD 26,5)

Pane, keď opätovne padnem, nie vždycky hľadám útechu u Teba. Padám, ale stále sa spolieham na seba. Koľkokrát si hovorím, že to všetko, vďaka mne. Keď sa potknem, tak žialim nad sebou – ospravedlňujem sa, že to je ťažké, že mám krízu, v dôsledku  čoho strácam nádej… . Ale skutočná viera Ježišu, to je neustále lámanie  a dvíhanie sa z pádu. Keď padáš, Pane, si bližšie pri mojich slabostiach. Daj mi  prosím silu, aby každý pád bol príležitosťou pre väčšiu dôveru v Teba.  

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
 – Aj nad dušami v očistci.

VIII. zastavenie:  Jeruzalemské ženy plačú nad Ježišom

– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„ Ach, život, život! Ako môžeš  jestvovať, zostávajúc vzdialený od Tvojho Života? Čím, v takomto osamotení, tvoju prázdnotu zaplníš? Čo urobíš, keď všetky tvoje veci sú plné nedokonalostí a nedostatkov? Kto ťa poteší, duša moja, zmietaná prívalom tohto búrlivého mora? Plačem nad sebou a ešte viacej plačem nad časom, keď som žila a neplakala som nad sebou. Ach, Pane! Aké sladké sú Tvoje cesty!” (Zvolanie duše k Bohu 1,1)

Pane, Ty si  strápený, ale vytrvalo ideš  dopredu. Neopúšťaš príležitosť, ktorá môže zrodiť dobro. Poúčaš jeruzalemské ženy. Hovoríš: „ Plačte nad svojími deťmi.”  Vieš, že samotné sĺzy nič  neznamenajú, ale keď  za nimi nasleduje zmena srdca a mysle stanú sa meniacou silou…. Či to ja, Pane, pochopím? Ty si všímaš všetkých navôkol, a ja sa sústreďujem iba na svoje utrpenie. Nie vždy mi dochádza, že  skutočné nešťastie to nie je ľútosť z dôvodu hriechu, ale jeho naplnenie… . Ježišu, daj mi prosím, milosť úprimného pokánia a silu prekonať smútok, ktorý zabíja ducha. Nauč ma premieňať smútok na radosť…. .

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
 – Aj nad dušami v očistci.

IX. zastavenie:  Ježiš prvý raz padá pod krížom

– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„ Tak, dcérky, oboma rukami objímte Kríž Toho, ktorý za vás na ňom trpel a umrel. Aj keď vás budú ponižovať, nič si z toho nerobte. Aj keď budú na vás chrliť urážky, nevenujte tomu pozornosť. Buďte hluché na všetky zlorečenia a rúhania. Možno, že sa vám prihodí, že sa potknete s vaším Snúbencom  a padnete pod krížom, ale kríž z rúk nepustite. Hľaďte, s akou námahou koná On, padajúci od vyčerpania – a ako  Jeho utrpenia, čo sa ani  slovom nedajú vyjadriť, prevyšujú vaše utrpenia.” (CkD 26,7)

Pane už nie je ďaleko, keď láska  rozrýva Tvoje srdce veľkým utrpením, ale dvíhaš sa, dávaš mi príklad  nezvyčajnej odvahy,  púšťať sa do boja s ťažkosťami.  Bože, sprevádzanie Teba, v každej sekunde Tvojho utrpenia, hraničí so zázrakom – keby nie Tvoja milosť….. Či aj ja  rovnako verne  dvíham svoj kríž každodennosti…., či aj ja vkladám do toho svoju dušu….,  či nemám chuť ho odhodiť….?  Pane, nauč ma prosím, vytrvalo  niesť Kríž … .

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
 – Aj nad dušami v očistci.

X. zastavenie:  Ježišovi zvliekajú šaty

– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„ Skutočne pokorný človek  musí  úprimne túžiť po tom, aby bol   považovaný za „nič”, aby aj keď ako nevinný bol prenasledovaný a potupovaný aj v závažných skutočnostiach. Má  vôľu a je rozhodnutý nasledovať Pána, a v čom lepšie a ľahšie Ho môže nasledovať, ako v tom? Nepotrebuje k tomu silu fyzickú, nepotrebuje k tomu pomoc od nikoho, iba od Boha.” (CkD 15,2)

Pane, stojíš v žiali, pokrytý ranami, skrvavený. Tvoje dobité Telo bolo naviac zodraté zo šiat. Chceli Ťa ešte viac zosmiešniť, ponížiť. Mysleli si, že  zhasne Tvoja moc, ktorá  priťahovala toľkých ľudí.. Ježišu, nič nehovoríš, nebrániš sa, statočne znášaš tie všetky poníženia. Znášaš ich z lásky k Otcovi a človekovi. Pokorne sa poddávaš všetkému – lebo si chcel vypiť tento horký  kalich až do konca.Nauč ma Pane, zdržanlivosti a delenia  sa  s  núdznymi. Nauč ma byť darom pre iných,  dávať sa…. . Vylieč ma zo slabostí a zlých skutov.

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
 – Aj nad dušami v očistci.

XI. zastavenie:  Ježiša pribíjajú na kríž

– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„ Kto sa teraz nechce  prinútiť k tomu, aby si urobil nejaké to maličké násilie, hoc by len oči privrel,  stratil sa  vo svojom vnútri a díval sa na Pána (lebo mu pre to žiadne nebezpečenstvo nehrozí a ide iba o maličké precvičenie seba),  ten  bez pochyby, o to viac, by nemal odvahu  postaviť sa s Magdalénou pod kríž, kde skutočne  by musel, ako sa to hovorí, smrti pozerať do očí.  Ach, pomyslíme na to, čo musela vtedy vytrpieť Najsvätejšia Panna, i tá blahoslavená Svätá… . Bez pochyby  trpeli tam strašné muky, ale hľadiac na  väčšie a  krutejšie Muky ukrižovaného Pána, už svoje necítili. Nedomnievajte sa teda, sestry, že by bol schopný zdieľať veľké utrpenie Pána Ježiša, ten,  kto sa nenaučil znášať malé”. (CkD 26,8)

To je koniec zápasu, si vyčerpaný, ale zvyškom síl roztváraš ramená, aby si dal znamenie, že čakáš na mńa s otvorenou náručou….. Či som ja blízko pri Tebe….? Často uvažujem, že som  sebestačnou, teda že Ťa nepotrebujem. Ukrižovali Ťa Pane. Splnil si plán Otca – plán spásy človeka… . Ako ja využívam túto slobodu, ktorú si mi dal…? Či sa otváram stále na Teba skrz obrátenia a zotrvávanie pri Tvojom Kríži…?.

Pane, prosím, nauč ma byť slobodnou pre Teba a zotrvávať pri Tvojom Kríži

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
 – Aj nad dušami v očistci.

XII. zastavenie:  Ježiš na kríži zomiera

– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„ Skráť, ó, môj  sladký Bože, toho skonu čas. A daj, by nikdy plameň pozemského života nezhasol. Roztrni moje putá, rozptýľ tú hmlu zeme, Ach, tak vyprahnutá Tebou, tak veľmi umrieť chcem!

(Clivota vyhnanstva)

A na vŕšku za mestom stál kríž, a na ňom telo Spasiteľa  sveta. Pane, či je to všetko skončené? Čo Ťa to postretlo za Tvoju lásku a dobrotu? Tri hodiny rozpiatý medzi nebom a zemou. Opustený, zranený,  modlíš sa, nezlorečíš, dávaš nám svoju Matku.  Prítomnosť  Márie pri päte Kríža ma núti  k uvažovaniu nad významom slov „ stáť pod krížom” a  „stáť v pravde” . Či  ja som pod krížom … a   či  tam zostávam… ?  Či radšej hľadám cestu  úniku, aby som nehľadela  na zlo….?  Ježišu, ktorý si ma  skrz svoj Kríž obdaril novým životom zachovaj vo mne svoje milosrdenstvo a rozmnož moju vieru.

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
 – Aj nad dušami v očistci.

XIII. zastavenie:  Ježiša skladajú z kríža

– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„ Akoby  balzam na pomazanie je v živote pozemskom spásný kríž. On dá v žiali útechu, on svojim jasom vedie  výš. Ó, duša moja, chyť sa kríža, on ťa zachová v čase búrok, skrz neho sa nekonečné šťastie blíži, Kríž ťa do večných vedie zôr.”

(Cesta kríža)

Súmrak pokryl zem. Tvoje mŕtve telo je leží na kolenách Matky, ktorá spolutrpí, ale nestráca nádej. Ťažko opísateľné  je  Jej utrpenie, keď Ťa drží vo svojich rukách. Stojí ticho a plače. Viem, že slovo odpusť, nezahojí Tvoje rany, ale spolu s Tebou môžem ísť neustále k méte môjho života, nasledujúc Tvoje kroky pri  napĺňovaní vôle Otca. Matka, ktorá si držalá na svojich ramenách Spásu sveta, modli sa za nás a uč nás vyslovovať neustále „fiat”. 

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
 – Aj nad dušami v očistci.

XIV. zastavenie:  Ježiša vkladajú do hrobu

– Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti,
– Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„Tak teda, týmto chcem ukončiť: stále, keď premýšľame o Kristovi, pripomínajme si lásku, s  akou nám udelil také veľké dary a akú veľkú lásku nám Boh  prejavil, keď nám v ňom dal dôkaz  o tom, čo k nám cíti; lebo viem, že láska prebúdza  lásku. A aj keď by naša láska k Bohu bola úplne v plienkach, a my úbohí, majme snahu ísť,  dívajúc sa neustále  na lásku Boha k nám, zjavenú v Kristovi a prebúdzať sa pre milovanie. Pretože, keď raz nám Pán udelí tento dar, tak tá láska sa nám vryje do srdca a  všetko sa pre nás stane ľahké… (KŽ 22,14)

Pane, Tvoje Telo je vložené do hrobu, zimného a pochmúrneho, ale Ty svojou smrťou – si všetko zmenil. Vďaka tejto smrti nie je  koniec života a hrob miestom smútku. To je symbol víťazstva lásky nad hriechom. Umierajúc učiš ma umieraniu pre hriech, pre môj egoizmus. Aká bude moja odpoveď….?  Či bude jej zjednotenie s Tebou, ako Žriedlom živej vody…. ., či   život  v temnotách hrobu a smrti… . Ježišu, Ty skrz smrť a vloženie do hrobu učíš ma nádeji…, že za tri dni… , za nedlhý čas…, až sa naplní Tvoje  prisľúbenie -, „neumrie naveky… ja ho vzkriesím…” .

– Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
 – Aj nad dušami v očistci.