podľa sv. Terézie od Ježiša

„Predstavte si preto Pána, že je s vami, a všímajte si, s akou láskou a pokorou vás učí. Dajte na moje slová, urobte  všetko, aby ste s týmto dobrým priateľom ostali, pokým budete môcť. Ak si zvyknete zdržiavať sa v jeho blízkosti a on uvidí, že tak činíte z lásky a že sa usilujete vo všetkom mu vyhovieť a že bez neho nemôžete ostať, nikdy vás nenechá osamote, bude vám pomáhať vo všetkých vašich trápeniach a všade bude s vami. Myslíte si, že je málo mať po svojom boku takého dobrého priateľa?

Nežiadam od vás, aby ste sa teraz sústreďovali výlučne naňho ani aby ste oplývali hlbokými myšlienkami či robili múdre filozofické úvahy. Žiadam vás len, aby ste sa naňho dívali. Kto vám môže zabrániť, aby ste k nemu neobracali, hoci len na malú chvíľu, oči svojej duše?“

                                                     Terézia od Ježiša, Cesta dokonalosti (26, 1-3) 

I. Čím je modlitba?

„Modlitba je priateľským vzťahom, častým prebývaním osamote s Tým, od ktorého vieme, že nás miluje“.

Pozývam ťa k niečomu veľmi jednoduchému, menovite k zážitku priateľstva s Ježišom, priateľstva rozvíjaného v tichu, pri stretnutí osôb… v modlitbe.

Aby toto priateľstvo, tak ako každé iné, mohlo trvať a rozvíjať sa,  predpokladá isté podmienky. Ak sa chceš stať človekom modlitby, musíš sa postarať o:
— tvoj vzťah s inými: úctu, lásku, solidaritu, odpustenie…
— tvoj vzťah so sebou samým
— tvoj vzťah s Ježišom.

Je ešte niečo: „veľmi silné rozhodnutie“. Iba vtedy, keď začneš so silným rozhodnutím, so zápalom a so stálosťou, nebudeš sa znervózňovať kvôli ťažkostiam, ktoré príjdu, zažiješ, ako „chutí“ trvalé priateľstvo s Ježišom.

II. Skôr než začneš…

Prejdime ku konkrétnej chvíli modlitby. Už na začiatku stretneš veľa ťažkostí, preto je dôležité, aby si sa postaral o zodpovedajúce „prostredie“:

— Nájdi si zodpovedajúce (tiché) miesto.
— Priprav si krátky text z evanjelia, prípadne nejaký obraz, symbol či pieseň (čiže niečo, čo ti pomôže sústrediť sa na osobu Ježiša).
— Zaujmi postoj, ktorý ti pomôže stíšiť sa, sústrediť sa a vojsť do svojho vnútra
— Pomaly si uvedom svoj dych, svoje telo, svoje vnútro, lebo to ti pomôže prežívať danú chvíľu bez roztržitosti.
— A teraz zameraj svoju pozornosť na Ježiša, na jeho láskyplnú pozornosť v tebe a vo všetkom.

III. Keď vchádzaš do modlitby

Teraz musíš nájsť svoj vlastný spôsob modlitby, zodpovedajúci tvojmu spôsobu bytia, tvojej citlivosti a tvojej životnej situácii. Najdôležitejšie je to, aby si sa neustále vracal k Ježišovej osobe, kontemploval ho a dostával sa s pomocou Ducha Svätého čoraz hlbšie do tajomstva jeho života. Môžu ti pritom pomôcť nasledujúce návrhy:

— Predstav si ho vo svojom vnútri
— Pozeraj naňho a čoraz viac prežívaj jednu zo scén evanjelia
— Kontempluj nejakú Ježišovu podobu alebo mnohokrát opakuj krátku vetu, ktorá vyjadruje to, čo mu chceš povedať
— Veľmi pomaly opakuj jeho modlitbu – „Otče náš“. Vychutnávaj každé slovo.

Je dobré chvíľu rozjímať, hĺbať, snažiť sa porozumieť… ale to nemôže byť centrom modlitby. Priateľstvo je vecou srdca…

IV. Ešte hlbšie

Centrom našej modlitby je Ježišova osoba. Nie je dôležité ako si vošiel do modlitby. Kľúčom je vytrvať pri jeho boku, hľadieť naňho a dovoliť, aby on pozeral na teba, počúvať ho, prijať jeho svetlo. Všetko preto, aby si ho ešte lepšie spoznal, srdcom lepšie pochopil jeho tajomstvá a dovolil, aby ťa prenikla jeho prítomnosť.

 „Pokojne stoj pri Pánovi, upokoj myseľ tým, že sa zahľadíš na Pána pozerajúceho na teba a sprevádzaj ho, rozprávaj sa s ním, pros ho, pokor sa pred ním a teš sa z jeho prítomnosti“.

Modlitba je čas na to, aby ťa Boh obdaroval svojimi darmi, aby prevzal iniciatívu. Ty mu odpovedz slovom, gestom, citom či prosbou. Predovšetkým je to čas poznania a vďačnosti za jeho lásku, ktorá koná veľké veci; čas prosby o milosť poznať jeho vôľu – to, čo od teba chce v tvojom všednom dni.

V. Niečo sa mení

Modlitba nie je chvíľou, ale cestou, ktorá ti dovolí, aby si objavil Ježiša, jeho mystérium, jeho hodnoty, jeho návrhy, jeho city ako aj lásku, s akou ťa prijíma a hľadá… V tom istom čase ti modlitba umožní spoznať seba samého (kto si a ako žiješ) iným spôsobom. Pozerať na Ježiša a na seba Božími očami – toto nezanedbávaj, lebo iba vtedy budeme môcť žiť v pravde. Modlitba neexistuje bez pravdy, a platí to aj o priateľstve!

Rovnako sa skonkretizuje Ježišovo pozvanie k životu vo vnútornej slobode, tej skutočnej, ktorú dáva evanjelium. Bez ohľadu na životné okolnosti, Ježiš ťa pozýva, aby si žil s ním a ako on. Byť človekom modlitby znamená nasledovať Ježiša so všetkými dôsledkami. 

VI. …a neskôr?

Modlitba bude veľmi často časom pokoja, vnútornej radosti, svetla… – ale nie vždy. Tvoja životná  situácia, tvoj vnútorný stav v období pochybností spôsobia, že city vznikajúce počas modlitby sa budú meniť.

Nehodnoť svoju modlitbu podľa citov. Najdôležitejšie je to, aby prišlo k stretnutiu, aby tvojou prácou bola láskyplná pozornosť a započúvanie sa. Prijmi svetlo, ktoré si dostal, poďakuj sa za Pánovu blízkosť a jeho lásku bez ohľadu na to, či ju budeš cítiť alebo nie. Modlitba je záležitosťou viery, času, vytrvalosti… a zaangažovania.

Pozri  z perspektívy: nezačínaš postupne pozerať na všetko iným spôsobom? Iní ľudia, všedné dni, udalosti vo svete… to všetko začína naberať iné farby, farby nádeje a lásky.

VII. Stopy modlitby

Modlitba zanecháva v tvojom vnútri trvalú stopu. Nejde iba o to, aby sa objavili dobré túžby a rozhodnutia. Modlitba ako priateľstvo je predovšetkým DAROM, darom, ktorý, ak sa prijíma srdcom, je počiatkom niečoho nového a mení nás. To je viditeľné zvonku. Ako hovorí sv. Terézia, sú to „účinky potvrdené skutkami“.  

Všetky city, ktoré sa môžu objaviť počas modlitby, majú relatívnu hodnotu. Najpodstatnejšie je to, aby Ježišove dielo v tebe, spojené s tvojou odpoveďou, bolo vidieť v premene tvojho spôsobu života, v konaní podľa iných hodnôt, iných kritérií ako aj hlbokých citov. On nás nesmierne a nepodmienečne miluje. Božia láska k nám nespočíva v pekných slovách, “ale v službe so spravodlivosťou, vytrvalým zápalom a pokorou“. Šťastnú cestu.