Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša Lk 6, 39-45

Z plnosti srdca hovoria ústa

Ježiš rozpovedal učeníkom toto podobenstvo: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy?

Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ.

Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,‘ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.

Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno.

Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“

Počuli sme slovo Pánovo.

„Môže viesť slepý slepého?“ Nie. 

Keď človek nevidí, musí dovoliť, aby ho viedli. A keď to druhý nevidí, snaž sa ho viesť. Veľmi jednoduchá pravda. Dnes si uvedomujeme, že vidieť je tiež vecou viery, a nielen vecou nášho telesného zraku. 

Po zmŕtvychvstaní je taká scéna, keď apoštoli išli chytať ryby, a na brehu sa zjavil nejaký človek. Na lodi sedeli Peter a Ján, a Ján povedal: „To je Ježiš“. Peter nevidel, že to je Ježiš, Peter ho nepoznal; ten istý Peter, ktorý kedysi po veľkom úlovku rýb povedal „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“ – teda „viem, že si Boh, viem ťa poznať ako Boha“ – teraz po zmŕtvychvstaní Ježiša má také obdobie, že ho nevie poznať. Nevidí znamená neverí; vo Svätom písme videnie znamená vieru a slepota zasa to, že jej niet. Ján je pre Petra ako orientačný ukazovateľ, je preňho ako biela palica, ktorá vedie k Ježišovi.

Je to pre nás veľmi dôležité Evanjelium; lebo keď máš vo svojom živote obdobie, keď nevidíš, keď máš plno pochybností, keď máš v duši tmu… len nekráčaj svojvoľne, v izolácii, ale dovoľ, aby ťa viedol ten, kto vidí, kto verí, kto má stále v srdci silnú nádej.

Ale aj opačne, keď vidíš vo svojom okolí osobu, ktorá nevidí-neverí, tak buď ako Ján. Videnie prichádza skrze lásku, aj svedectvo prichádza skrze lásku. Ján ukazuje na Ježiša, Ján poznáva Ježiša, lebo jeho srdce je srdcom milovaného učeníka, lebo jeho srdce je započúvané do srdca Ježiša. Láska  ako aj viera spôsobujú, že Ján poznáva.

Ježiš nepropaguje postoj „nespokojného zlepšovateľa“ všetkých a všetkého, nepodporuje postoj spasiteľov sveta, ktorí sa správajú ako vševediace centrum vesmíru, ale „smietku v oku iných vidia, a brvno vo svojom nie“. Často si myslíme, že k Ježišovi privádzame iných vtedy, keď ich poučujeme, a hovoríme, čo majú robiť a čo nie; ale tak naozaj k Ježišovi privádza svedectvo lásky, svedectvo osobnej viery. Spomeňme si na tú známu myšlienku: Nesleduj nedostatky iných. Začni sa zaoberať svojimi, a nájdeš si požehnanú prácu do konca života“.