Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Lukáša Lk 4, 21-30
Ježiš, podobne ako Eliáš a Elizeus, nebol poslaný len k Židom
Ježiš v nazaretskej synagóge začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“
On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“
A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“
Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
Počuli sme slovo Pánovo.
Cirkev nám dnes dáva veľké bohatstvo slova prve, druhe citanie a evanjelium. Len sa pozrite na knihu Jeremiáša:
<< Skôr ako som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa;
a skôr, ako si vyšiel z neho, som ťa posvätil;
ustanovil som ťa za proroka národom. >>
Všimnite si, že tu nesedí chronológia. Chronologicky povieme, že najprv je narodenie, potom život a nakoniec povolanie. Ale u Boha je poradie iné: najprv je povolanie, potom narodenie, a nakoniec život, aby človek uskutočnil to, čo bolo prvé, teda povolanie. Jeremiáš sa narodil, lebo bol povolaný a vytúžený.
A tak každý s nás prichádza na tento svet s istým cieľom; dostávame dar života, lebo Boh nám už skôr zveril nejaké povolanie, misiu.
Na prvý piatok mesiaca som bol navštíviť jednu starenku. Ona mi hovorí: „Mam už 94 rokov, a Pán Boh si ma stále nevolá k sebe. Možno tu mám ešte niečo urobiť.“
Pán Boh neuvažuje tak, že keď sme sa už narodili (napríklad, keď dovŕšime osemnásť rokov) on sa náhle začne zamýšľať, čo by mohol s nami urobiť.
Najprv je povolanie, si tu preto, že si bol vytúžený, si tu preto, že Boh po tebe túžil, a on má pre teba plán, má pre teba misiu. Ale misia nie je nejaká technická úloha, je to niečo veľmi osobné – napríklad sv. Bazil Veľký hovorí, že Boh najprv túži, aby sme pochopili, ako veľmi nás miluje.
Skúsme hneď teraz vykonať také jednoduché cvičenie, aby sme si lepšie uvedomili, ako nás miluje: v druhom čítaní máme Hymnus na Lásku:
<< …Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; láska nezávidí, nevypína sa, láska sa nevystatuje,
láska nie je nehanebná, láska nie je sebecká, láska sa nerozčuľuje,
láska nemyslí na zlé, láska sa neteší z neprávosti… >>
Najprv namiesto slova láska dajme meno Ježiš, ako dobre to bude znieť:
<< …Ježiš je trpezlivý, Ježiš je dobrotivý; Ježiš nezávidí, Ježiš sa nevypína, Ježiš sa nevystatuje >>
A potom namiesto slova láska dajme svoje vlastné meno. A skúsme to prijať ako modlitbu, aby sme sa mohli odovzdať, zveriť do Božích rúk, aby sme boli trpezliví, dobrotiví, nezávideli, neboli sebeckí, nenechali sa unášať hnevom,nepamätali na zlé, netešili sa z nespravodlivosti… ako sa tam hodí naše meno? Lebo malo by tam patriť.
A nakoniec pozrime sa na Evanjelium, ktoré ukazuje, ako je Láska-Ježiš obklopený hnevom a túžbou po pomste kvôli jedinému vyjadreniu: „Iní si tiež zaslúžia Božiu milosť“ alebo „Predovšetkým iní si zaslúžia Božiu milosť“. Je to veľmi jednoduchá veta, jednoduché ponaučenie, ktoré Izraeliti neboli schopní prijať. Však si len predstavme, že Ježiš by sa pozrel na nás veriacich, ktorí sa modlíme, prichádzame na omšu, a povedal by nám: „Počujte, nie ste lepší ako ostatní. Nie ste najlepší. Lebo všetci ste vytúžení – milovaní. Preto nebuďte prekvapení, že ostatní dostanú milosti, často väčšie ako vy, aj keď sa nemodlia, aj keď patria k inému náboženstvu“.
Je dôležité, aby sme nekráčali po stopách Izraelitov presvedčení, že sme lepší ako spoločenstvo aj ako ľudia. Áno, sme vyvolení a milovaní…, ale aj ostatní sú vyvolení a milovaní.
A láska v tejto súvislosti bude spočívať v tom, že budeme mať radosť z toho, že Božia láska prichádza aj k iným, aj k neveriacim, aj k tým, ktorí sa nemodlia, aj k tým, čo sa v živote stratili, aj k tým, ktorých považujeme za nie takých úžasných a dokonalých ako my.