Dnešná ikona zobrazuje jednu z dôležitých právd našej viery: Slovo neprebývalo v človeku, ono sa stalo človekom. Vstúpte s nami do bohatého sveta ikonografie Narodenia Ježiša Krista. Nech sa stane Vašou duchovnou prípravou pre slávenie blížiacich sa vianočných sviatkov.
Ikonu si môžete otvoriť v kvalitnejšom rozlíšení tu: bit.ly/3sbWCVh
Pozrime sa hneď na samotnú ikonu. Je to dobre zachovaná ikona strednej veľkosti, hoci s čiastočne poškodeným okrajom. Je farebne vyvážená, s dôsledne vypracovanými detailmi postáv. Svetlé, pôvodne žiarivo biele pozadie v hornej časti ikony symbolizuje nebeský svet. Centrom ikony je čierna jaskyňa – miesto narodenia Krista.
V evanjeliách sa nenachádza zmienka o jaskyni. Objavila sa až neskôr v apokryfnom evanjeliu sv. Jakuba. Sv. Justín, sv. Hieronym a sv. Eusébius tiež spomínajú skalnú jaskyňu. V bohoslužobných (gréckokatolíckych) textoch sa všade hovorí o jaskyni. U pastierov stád v tom kraji to bola vhodná útulňa na prenocovanie i ako prístrešok pre zvieratá. Jaskyňa tu znázorňuje temnotu, v ktorej bola Zem, no Kristus prišiel, aby jej priniesol svetlo spravodlivosti. Zároveň je aj predobrazom hrobu, pretože Ježiš bol ukrižovaný a pochovaný, aby na tretí deň vstal z mŕtvych.
V jaskyny vidíme sedieť Bohorodičku na prikrývke zdobenej kvetinovými vzormi. Je odetá v tmavomodrom odeve (chitóne), pričom jej plecia a hlavu pokrýva purpurový závoj (maforion). Červená – farba kráľov, jej patrí právom, pretože je Kráľovnou nebies. Tri zlaté hviezdy, jedna na hlave a dve na pleciach, predpovedajú jej neporušené panenstvo (pred, počas a po pôrode) a zároveň Najsvätejšiu Trojicu (Otca, Syna a Ducha Svätého). Mária má obe ruky zdvihnuté k modlitbe. Pannu s týmto gestom nazývame Oranta (Modliaca sa). Hlavu má sklonenú k dieťatku, avšak pohľad upiera opačným smerom. Môžeme si ho interpretovať ako pohľad do budúcnosti, premýšľajúci o všetkom, čo sa udialo okolo Ježišovho narodenia a čo rozprávali pastieri (Lk 2,19). Okolo hlavy má zlatú svätožiaru (nimbus), vedľa ktorej sú zaznačené písmená ΜΡ a ΘΥ – skratky titulu „Matka Božia“ (gr. Meter Theou).
Pripomeňme si, že Mária nie je len Kristovou matkou, ale je matkou Božskej osoby vteleného slova. V jej osobe preto nájdeme všetky aspekty kristológie: zostúpenie Boha, zázrak panenského materstva ale aj podriadenosť Panny až po Fiat, ako ľudskú podmienku vtelenia. Preto je Božia Matka v centre všetkých kľúčových línii ekonómie, teda plánu spásy.
Pri jej nohách spočíva lôžko, na ktorom spí Ježiš. Dieťa nie je len teologickým stredom ikony, je tiež stredom kompozície. Čo do veľkosti je to malé dieťa, avšak jeho proporcie a výzor tváre prináležia dospelému človeku. Telíčko má zavinuté spôsobom, akým boli ovinuté telá zosnulých pred uložením do hrobu. Obdĺžnikový tvar postieľky i tmavé vnútro pripomína skôr rakvu, než detskú kolísku. Ikonopisec tým mohol naznačiť, že Ježiš bude po svojom umučení tri dni v hrobe. Ježišova hlava je obkolesená gloriolou v tvare kríža. Sú v nej vpísané grécke litery ο ω ν. Znamenajú: „Som, ktorý som“, alebo „Ja som“. Po stranách nimbu sú iniciály Ježišovho mena IC XC (Isus Christos, gr. IHCOC XPECTOC). Poukazujú na to, že Ježiš Kristus je Pravý Boh.
Duchovným posolstvom tohoto výjavu je, že Kristus prichádza na svet v jaskyni, ponížený a bezbranný. Takým je celý svoj život až po smrť na kríži – ako dieťa, ktoré sa nedokáže brániť a nedokáže ublížiť. Vydáva sa do rúk ľuďom už pri svojom narodení, tak ako raz bude vydaný do rúk ľuďom pri ukrižovaní.
V hornej časti výjavu je oblúkovitá časť nebeskej sféry posiata hviezdami. Z jej stredu vyžaruje zväzok lúčov, ktorý smeruje priamo dovnútra jaskyne. Vyjadruje pohyb Božej lásky smerom k svojmu stvorenstvu. Trojjediný Boh vypočul Izaiášovu modlitbu: „Kiežby si prelomil nebesá a zostúpil!“ Vianoce sú tak zavŕšením pohybu lásky, ktorá nadobúda svoj pôvod u Všemohúceho Otca a pôsobením Ducha Svätého sa spája s človekom.
Pod nebeskou klenbou sú symetricky umiestnené dve hôrky, ktorých vrcholy sa týčia do nebies. Poukazujú na rozdiel medzi nebeskými výšinami naplnenými jasom, krásou, čistotou a hlbinami pekla – tmavými jaskyňami plnými temnoty, pochybností, hriechu.
Vedľa nebeskej sféry sú Pánovi anjeli, mladíci s jemnými tvárami, kučeravými vlasmi a veľkými krídlami. Ich odevy sú zdobené zlátením a pohľady smerujú k nebesiam. Anjel napravo je odetý v tmavozelenej tunike (chitone) a červenom plášti (himatione). Gestá jeho rúk i jemný úsmev vyjadrujú zmes úžasu a radosti nad tým, čo vidí. Anjel stojaci naľavo má tmavohnedú tuniku a červenofialový plášť. Pravou rukou ukazuje na nebesia, akoby chcel povedať: “Hľa pozrite, Betlehemská hviezda sa zastavila nad miestom Narodenia Spasiteľa.“
Jeho posolstvo je určené predovšetkým dvom pastierom stojacim pod ním. Tí strážili svoje stáda alebo sa zohrievali pri ohni. Netušili, že onedlho sa stanú svedkami udalosti, ktorá navždy zmení dejiny. Obaja v úžase, s bázňou i strachom, upierajú svoje pohľady na Pánovho posla. Ich plášte ani obuv nie sú obvyklé pre pastierov stád. Zlátením chcel tvorca vyjadriť slávnostnosť chvíle.
Pri vchode do jaskyne stoja tri postavy v drahých odevoch s panovníckymi korunami. Sú to mudrci (mágovia), ktorí uvideli hviezdu na východe a prišli sa pokloniť Kristovi, novonarodenému židovskému kráľovi. Priniesli mu dary, zlato, kadidlo a myrhu. Zlato, aby si ho uctili ako kráľa, kadidlo, aby mu vzdali úctu ako Bohu a myrhu, aby si uctili jeho človečenstvo určené na smrť. Kolíska a kríž sú takto znova spojené, pretože pri oboch je prítomná myrha.
Celkom vpravo je dôstojný starší muž so svetlými zvlnenými vlasmi, krátkou bradou a fúzmi, odetý v dlhej ozdobnej tunike (chiton) s lemovaním pri krku a na rukávoch. Pánovi prináša kadidlo. V strede sa s úctou skláňa mladý muž, ktorú si na znak úcty sňal z hlavy korunu. Z ruského textu možno usúdiť, že mladík je Peržan. Najbližšie k svätému dieťaťu je kľačiaca postava stredného veku, ktorá vystiera svoje ruky smerom ku Kristovi a pokladá pred neho svoj dar.
Narodenie Krista ich priviedlo k pravému poznaniu. Krásne to vystihuje tropár sviatku: „Tvoje narodenie Kriste Bože náš, prinieslo svetu svetlo múdrosti, lebo v ňom tí, čo slúžili hviezdam, boli hviezdou poučení, že sa majú klaňať tebe, Slnku spravodlivosti, a poznať teba z výšin východu. Pane, sláva tebe.“ Zmysel týchto zobrazená je jasný: všetky národy sú povolané klaňať sa pravému, ktorý sa nám narodil ako malé dieťa. Univerzálny charakter výjavu potvrdzuje aj iná skutočnosť: každý z nich má odlišný vek.
Na ikone sú zobrazené ešte dve udalosti súvisiace s príchodom Božieho syna na zem. V pravom dolnom rohu vidíme inú jaskyňu, ktorá je však na rozdiel od jaskyne Narodenia obklopená tmou, neistotou a pochybnosťami. Vo vnútri sedí sv. Jozef, ženích Panny Márie, ktorý premýšľa o udalostiach posledných dní. Na tvári sa mu zračia rozpaky a pochybnosti. O mužovi s vysokým čelom pred ním nevieme s istotou povedať nič bližšie. Táto scéna sa však s väčšími či menšími obmenami vyskytuje na všetkých ikonách narodenia Spasiteľa. Podľa niektorých teológov to môže byť prorok Izaiáš, ktorý Jozefovi vysvetľuje, že sa naplnilo proroctvo o Panne, ktorá porodí Syna – Emanuela, pričom objasňuje aj význam daného mena, ktoré značí „S nami Boh“. (Iz 7,14n.).
Na opačnej strane, vľavo dole, vidíme scénu úteku sv. rodiny do Egypta. Na čele malého sprievodu je Jozef. Obzerá sa, aby sa ubezpečil, že Mária s Ježiškom sú v poriadku. Nasleduje ich Jakub, Jozefov prvý syn, ktorý má cez ľavé plece prehodený batoh. Evanjelium opisuje útek Jozefa s Máriou a dieťaťom do Egypta, avšak nikde nie je zmienka, že by ich sprevádzal niekto ďalší (porov. Mt 2,13–23). Ako vidíme, ikonopisci často čerpali inšpiráciu aj z apokryfov.
Ikona vyžaruje radosť z narodenia Spasiteľa sveta. Ako sa spieva na večierni (vo kresťanskej liturgii Východu) v predvečer Pánovho narodenia: „Každá zo stvorených bytostí ti vzdáva vďaky svojím spôsobom: Anjeli ti piesne spievajú, nebesia hviezdu posielajú, mudrci ti dary nesú, pastieri obdivujú zázrak, zem ti núka jaskyňu, púšť jasle obetuje a my sme ti dali panenskú matku.“
Betlehem spojil nebo so zemou, Boh a človek sa tu stretli a pozreli si do očí. Malo by to vôbec zmysel, keby sa čo i tisíckrát narodil v Betleheme, ak by sa nenarodil aj v človekovi? Vo vianočnom období sa veriaci východného obradu zdravia pozdravom: – Kristus sa rodí! (Christós raždájestja!) – Oslavujte ho! Slavíte jehó!
To, čo obsahuje pozdrav, dosvedčuje ikona. Kristus sa rodí teraz, v prítomnom čase, rodí sa v ľudských srdciach.
Použitá literatúra:
[1] Sendler, E.: Tajomstvá Krista, Ikony veľkých Pánových sviatkov, Narodenie, str. 59-81, Vydavateľstvo Oto Németh, Bratislava 2008
[2] Zevini, G., Cabra,P.G.: Lectio Divina na každý den v roce, Doba vánoční, Karmelitánské nakladatelství Kostelní Vydří, 2001
[3] Heilige Drei Könige, https://de.wikipedia.org/wiki/Heilige_Drei_K%C3%B6nige
[4] Škoviera, A.: Narodenie Pána, výklad sviatku, ikony a komentár k sláveniu http://www.grkat.nfo.sk/Texty/narodenie-pana.html
[5] Németh, L.: Narodenie Krista, výklad sviatku, http://www.ikona.sk/komentare/Narodenie%20Krista1.htm