Rád bosých karmelitánov a Svetský rád bosých karmelitánov na Slovensku Vás srdečne pozývajú na sympózium pri príležitosti 80. výročia mučeníckej smrti sv. Terézie Benediktyod Kríža – Edity Steinovej (9. 8. 1942), spolupatrónky Európy. Sympózium sa uskutoční dňa 17. septembra 2022 (sobota) v Centre Salvator na Jakubovom nám. v Bratislave s týmto programom:
10.00 sv. omša (hlavný celebrant: P. Rudolf Bartal, OCD
11. 00 otvorenie sympózia
11.15 ThDr. Gabriel Brendza, PhD.: Historické okolnosti života sv. Edith Stein
12.30 obedňajšia prestávka
14.00 prof. Dr.phil. Peter Volek: Edith Stein ako filozofka
15. 30 P. Pawel Wojnowski, OCD: Edith Stein a jej karmelitánske povolanie
diskusia
17.00 ukončenie sympózia
Kontakt:
ocdsbratislava@gmail.com
Sv. Terézia Benedikta od Kríža – Edith Stein
(1891 – 1942)
„Boh je pravda, a kto hľadá pravdu, hľadá Boha, či to vie, alebo nie.“
sv. Terézia Benedikta od Kríža – Edith Stein
Edita Steinová sa narodila 12. októbra 1891 v poľskom meste Wroclaw (v tej dobe sa mesto nachádzalo na území Nemecka) v židovskej rodine ako jedenáste dieťa. Ako dvojročná stratila otca a vedenia početnej rodiny sa ujala múdra a rázna matka, hlboko veriaca žena, oddaná židovským tradíciám. V pätnástich rokoch Edita stratila vieru, v ktorej bola vychovávaná, a počas dospievania smerovala od náboženstva k pravde (pravdu považovala za cieľ poznania) a k obrane dôstojnosti ženy.
Do tridsiateho roku života samu seba charakterizovala ako ateistku so silným sklonom k etickému idealizmu. Dlhodobé hľadanie pravdy a úsilie, aby osobne povedala „áno“ Kristovi, ktorého poznala vďaka svojim vynikajúcim učiteľom vo filozofii, Adolfovi Reinachovi a Maxovi Schelerovi, sa skončilo 1. januára 1922 prijatím krstu v Katolíckej cirkvi.Viera v Boha prehĺbila jej zväzky so židovským národom a zosilnila radosť, že „prináleží ku Kristovi nielen duchovne, ale aj prostredníctvom pokrvných vzťahov“.
Edita v rodisku skončila strednú školu a začala štúdium psychológie, germanistiky a histórie. Po niekoľkých semestroch r. 1910 odišla do Göttingenu, kde študovala na filozofickej fakulte filozofiu u zakladateľa fenomenológie Edmunda Husserla. Po skončení štúdií a doktoráte sa stala jeho vedeckou asistentkou.
V období prvej svetovej vojny pracovala ako dobrovoľná ošetrovateľka Červeného kríža v Hraniciach na Morave, čo ju priviedlo ku kontaktu s tajomstvom utrpenia.
V Göttingene sa zoznámila s mladým docentom Adolfom Reinachom, pravou rukou prof. Husserla, a spriatelila sa s celou jeho rodinou; r. 1917 bol Reinach zabitý v boji. Mladá vdova požiadala Editu, aby jej pomohla roztriediť filozofické spisy zomrelého manžela. Edita čakala ponurú, smutnú náladu a žiaľ v tejto rodine, ale našla tam ovzdušie pokoja. Vdova jej rozprávala o krste, ktorý obaja manželia prijali pred niekoľkými mesiacmi, keď sa rozhodli vstúpiť do protestantskej cirkvi. „To bolo moje prvé stretnutie s krížom, s onou božskou silou, ktorú kríž dáva tým, ktorí ho nesú. Po prvý raz sa mi viditeľne ukázala cirkev, zrodená z Kristovho utrpenia a víťaziaca nad smrťou. V tomto okamihu moja neviera padla, židovstvo v mojich očiach vybledlo, a v mojom srdci zažiarilo svetlo Kristovo…“
V lete roku 1921 bola Edita na dlhšej návšteve u ďalších židovských priateľov Conradovcov, ktorí tiež konvertovali na protestantskú vieru. Jedného večera manželia museli odísť, Edita zostala sama a z ich knižnice si vybrala prvú knihu, čo jej prišla pod ruku. Bol to vlastný životopis sv. Terézie z Avily. Začala ju čítať a neprestala, kým ju nedočítala. Keď knihu zavrela, musela si priznať: „Toto je pravda!“ Na druhý deň išla do mesta a kúpila si katechizmus a malý misál, preštudovala ich a po niekoľkých dňoch sa vybrala na prvú sv. omšu vo svojom živote. Po sv. omši šla za kňazom a požiadala ho o krst. Na začiatku roka 1922 prijala sviatosť krstu a k svojmu vlastnému menu pridala aj meno Terézia.
Od prijatia sviatosti krstu túžila vstúpiť do Karmelu, aby sa mohla spojiť s Pánom v úplnom obetovaní všetkého, čím ju tak hojne obdaroval, najmä vedeckou prácou. Všetku vedu podriadila „múdrosti kríža“. Bola presvedčená, že v skrytosti Karmelu pomôže ľuďom účinnejšie ako svojou vedeckou prácou a prednáškami, odpovedajúcimi na vtedajšie sociálne, pedagogické a feministické problémy. Musela však prijať odklad a tak ďalších desať rokov pracovala ako profesorkanemčiny a histórie na dievčenskom lýceu a v dominikánskom Učiteľskom ústave sv. Magdalény v Speyeri. Zároveň študovala katolícku filozofiu, najmä dielo sv. Tomáša Akvinského; z latinčiny preložila jeho dielo De veritate (O pravde) a napísala k nemu aj rozsiahly komentár.
V rokoch 1928 – 1931 sa zúčastnila na mnohých kongresoch a prijala pozvanie prednášať v Kolíne nad Rýnom, Freiburgu, Bazileji, Viedni, Salzburgu, Prahe a v Paríži. V roku 1932získala docentúru v Nemeckom inštitúte vedeckej pedagogiky v Münsteri.
V roku 1933 sa k moci dostal národný socializmus a zosilňovalo sa prenasledovanie Židov. Ríšsky kancelár Adolf Hitler nariadil, že Židia nesmú vykonávať verejné funkcie, a tak 25. februára 1933 mala Edita poslednú prednášku. Nič ju už nedržalo vo svete, a preto požiadala o vstup do kláštora bosých karmelitánok v Kolíne nad Rýnom, kam vstúpila 15. 10. 1933, na sviatok sv. Terézie z Avily, aprijala meno Terézia Benedikta od Kríža. V klauzúre žila jednoducho, skromne ako ostatné sestry; rehoľní predstavení jej prikázali pokračovať – popri rehoľných povinnostiach – vo vedeckej činnosti. Mohla teda prepísať a prehĺbiť svoje základné filozofické dielo (vyše 1300 strán): Konečné a večné bytie (Endliches und ewiges Sein).
Po silnejúcom prenasledovaní Židov v r. 1938 požiadala o preloženie do holandského kláštora v Echte, kam spolu s ňou odišla aj jej sestra Róza, ktorá tiež prijala krst a čakala na prijatie do kláštora.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny v r. 1939 predstavení požiadali Editu, aby napísala knihu o myšlienkach a učení sv. Jána od Kríža, pri príležitosti blížiaceho sa 400. výročia jeho narodenia. S radosťou sa pustila do práce a výsledkom bolo jej dielo Scientia crucis ( Veda kríža).
V roku 1942 začali masové deportácie Židov. Holandskí biskupi proti nim protestovali a oficiálne ich odsúdili, čoho dôsledkom bolo, že 2. augusta vtrhlo do kláštora v Echtegestapo a odviedlo obidve sestry – Editu a Rózu. Na Editinom stole ležalo takmer dokončené dielo Scientia crucis (Veda kríža).
Posledné slová Terézie Benedikty od Kríža, ktorými povzbudila svoju sestru Rózu, boli: „Poď, ideme za náš národ!“ Edita pochopila, že Pán kladie kríž na židovský národ, aby sa spamätal a že na nej, ktorá má židovské korene, spočíva zodpovednosť za toto spoločenstvo. Chce ju prijať a niesť kríž spolu so svojím ľudom, aby ho mohla priviesť do spoločenstva Cirkvi a do spoločenstva s Ukrižovaným. „Spojení s Pánom sa stávame údmi jeho mystického tela. Vo svojich údoch Kristus predlžuje svoj život a On sám v nich trpí. Utrpenie v zjednotení s Pánom sa stáva jeho utrpením, je zapojené do veľkého diela spásy a preto je plodné.“
Keď po jej odvlečení do koncentračného tábora sestry karmelitánky dávali do poriadku jej písomnosti, našli obrázok s jej modlitbou obetovania vlastného života za obrátenie Židov. V jednom liste z roku 1938 napísala: „Som si istá, že Pán prijme môj život za všetkých. Myslím na kráľovnú Ester, ktorá bola vyvolená, aby prosila u kráľa za svoj národ. Ja som taká malá Ester, úbohá a nemohúca, ale Kráľ, ktorý si ma vyvolil, je nekonečne veľký a milosrdný. A to je nesmierna útecha.“
Terézia Benedikta (Edith Stein) bola 2. augusta 1942 deportovaná najprv do koncentračného tábora vo Westerborku, odtiaľ ju previezli do Osvienčimu. Dňa 9. augusta 1942 zjednotila svoju obetu s obetou Ježiša Krista v plynovej komore. Bola umučená ako Židovka, ale aj ako kresťanka, pretože prináležala ku kresťanskému i židovskému ľudu.
Dňa 1. mája 1987 pápež Ján Pavol II. v Kolíne nad Rýnom vyhlásil Editu Steinovú – Teréziu Benediktu od Kríža, bosú karmelitánku, filozofku Židovku a mučeníčku – za blahoslavenú. V príhovore povedal: „Skláňame sa pred svedectvom života a smrti Edity Steinovej, tejto neobyčajnej dcéry Izraela a dcéry Karmelu, sr. Terézie Benedikty od Kríža. Človeka, ktorý v sebe nesie akúsi dramatickú syntézu nášho storočia… Syntézu pravdy o človeku, o duši nepokojnej a nespokojnej, ´kým nespočinie v Bohu´… Obetovala sa za spásu svojho národa, svojej Cirkvi, celého sveta, ako zmierna obeta za skutočný pokoj.“
Dňa 11. októbra 1998 pápež Ján Pavol II. vyhlásil Editu Steinovú – Teréziu Benediktu od Kríža – v Ríme za svätú.
Dňa 1. októbra 1999 pápež Ján Pavol II. ustanovil sv. Teréziu Benediktu od Kríža – Editu Steinovú – za spolupatrónkuEurópy, spolu so sv. Brigitou Švédskou a sv. Katarínou Sienskou.
*******
„Pozdravujeme ťa, svätý Kríž, naša jediná nádej!“ – tak voláme spolu s Cirkvou v čase Veľkého týždňa, ktorý je venovaný rozjímaniu o trpkom utrpení nášho Pána Ježiša Krista.
Svet je v plameňoch: medzi Kristom a antikristom existuje otvorene vytrvalý zápas, preto ak sa rozhodneš pre Krista, môže to byť pre teba výzva k obete života.
Zahľaď sa na Pána, ktorý visí pred tebou na dreve, pretože bol poslušný až na smrť na kríži. Prišiel na svet nie preto, aby plnil svoju vôľu, ale vôľu Otcovu. Ak chceš byť nevestou Ukrižovaného, musíš sa úplne zrieknuť svojej vôle a nemať inú túžbu, ako plniť Božiu vôľu.
Vykupiteľ pred tebou visí na kríži vyzlečený a nahý, pretože prijal chudobu. Kto ho chce nasledovať, musí sa zrieknuť každého pozemského vlastníctva.
Stoj pred Pánom, ktorý visí na kríži s prebodnutým Srdcom; on vylial krv svojho Srdca, aby získal tvoje srdce. Ak ho chceš nasledovať vo svätej čistote, tvoje srdce musí byť oslobodené od každej pozemskej túžby, ukrižovaný Ježiš musí byť predmetom každej tvojej žiadosti, každej tvojej túžby, každej tvojej myšlienky.
Svet je v plameňoch: požiar by mohol zachvátiť aj náš dom, ale nad plameňmi sa týči Kríž, ktorý nemôže zhorieť. Kríž je cesta, ktorá zo zeme vedie do neba. Kto ho objíme s vierou, láskou a nádejou, bude vynesený do výšin, až do lona Trojice.
Svet je v plameňoch: chceš ich uhasiť? Hľaď na Kríž. Z otvoreného Srdca vyteká krv Vykupiteľa, krv schopná uhasiť aj plamene pekla. Prostredníctvom verného zachovávania sľubov dosiahneš slobodné a otvorené srdce. Potom do neho môžu tiecť potoky Božej lásky, ktoré sa budú prelievať a zúrodnia svet až po hranice zeme.
V sile Kríža môžeš byť prítomná na všetkých miestach bolesti, kamkoľvek ťa ponesie tvoja milosrdná láska, tá láska, ktorá vyviera z Božského Srdca a ktorá všade rozlieva jeho drahocennú krv na utíšenie bolesti, uzdravenie a spásu.
Oči Ukrižovaného sa upierajú na teba prosiacim a pýtajúcim sa pohľadom. Chceš s ním opätovne a s úprimnosťou uzavrieť zmluvu? Aká bude tvoja odpoveď? „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“ Ave, Crux, spes unica!“
(z duchovných spisov sv. Terézie Benedikty od Kríža)