Sv. Alžbety od Najsvätejšej Trojice

Môj Bože, Trojica, teba velebím, pomôž mi úplne zabudnúť na seba, aby som mohla spočinúť v tebe, nehybná a pokojná, tak, akoby moja duša bola už vo večnosti. Nech nič nemôže narušiť môj pokoj a spôsobiť, aby som vyšla z teba, môj Nezmeniteľný, ale nech ma každá minúta unáša ďalej do hlbín tvojho Tajomstva. Upokoj moju dušu, urob si z nej svoje nebo, svoj milovaný príbytok a miesto svojho odpočinku. Nech ťa tam nikdy nenechávam samého, ale nech som celá stále tam, celkom bdelá vo viere, celá adorujúca, celkom odovzdaná tvojmu stvoriteľskému Pôsobeniu.

Môj milovaný Kriste, z lásky ukrižovaný, chcela by som byť nevestou tvojho Srdca, chcela by som ťa zahrnúť slávou, chcela by som ťa milovať… až na smrť! Ale cítim svoju bezmocnosť a úpenlivo ťa prosím, aby si ma „zahalil do seba“, aby si moju dušu stotožnil so všetkými hnutiami svojej duše, aby si ma ponoril do seba, aby si ma uchvátil, aby si ma nahradil sebou tak, aby môj život bol len vyžarovaním tvojho života. Vstúp do mňa ako Ctiteľ, ako Zmieriteľ a ako Spasiteľ. Večné Slovo, Slovo môjho Boha, chcem svoj život stráviť počúvaním teba, chcem sa stať úplne vnímavou, aby som sa od teba všetko naučila. A potom, cez všetky temnoty, cez všetku prázdnotu a bezmocnosť chcem stále hľadieť na teba a prebývať v tvojom veľkom svetle. Moja milovaná Hviezda, upútaj ma tak, aby som už nikdy nemohla opustiť tvoju žiaru.

Stravujúci Oheň, Duch lásky, „zostúp na mňa“, aby sa v mojej duši uskutočnilo akoby vtelenie Slova: nech som preň ďalšou ľudskou bytosťou, v ktorej obnovuje celé svoje Tajomstvo. A ty, Otče, skloň sa k svojmu úbohému malému stvoreniu, „skry ho do svojho tieňa“, nachádzaj v ňom len „Milovaného, v ktorom máš všetko svoje zaľúbenie“.

Moji Traja, moje Všetko, moja Blaženosť, nekonečná Samota, Nesmiernosť, v ktorej sa strácam, tebe sa vydávam ako korisť. Ukry sa vo mne, aby som sa ja mohla ukryť v tebe, v očakávaní, že v tvojom svetle uvidím priepasť tvojej vznešenosti.